Táto druhá polovica sa totiž domnieva, že umelá inteligencia síce nahradí ľudí, ale ľudská vynaliezavosť vytvorí nové pracovné miesta, odvetvia a nové spôsoby obživy – podobne ako na úsvite priemyselnej revolúcie. Zaujímavosťou štúdie Pew je, že obe skupiny sa obávajú, že naše vzdelávacie inštitúcie nepripravujú dostatočne ľudí na budúci trh práce. „Už desiatky rokov sa objavujú správy, že nás roboti pripravia o prácu. Nedávno som videla krásne porovnanie troch obálok nemeckého magazínu Spiegel, z rokov 1964, 1978 a 2016. Všetky z nich predikovali, že technický vývoj bude znamenať zánik pracovných miest. Pozrite sa na štatistiky nezamestnanosti v posledných rokoch – ak by platila úmera, že vyššia miera automatizácie znamená menej pracovných miest, tak by tak v Nemecku, ako aj v Čechách mala nezamestnanosť rásť, a pritom tomu bolo práve naopak,“ dodala Jana Večerková.
Profesorka robopsychológie Martina Mara pripomína, že roboty vyvíjajú ľudia. Roboti síce môžu pracovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ale nedokážu zovšeobecňovať a dávať do súvislostí. Nemajú žiadne mäkké zručnosti. Sú doslova hardvérovo prispôsobení na plnenie vysoko špecifických a jasne štruktúrovaných úloh. To je pre ľudí skvelá správa – môžeme sa zbaviť všedných opakujúcich sa úloh a prijať tie, ktoré vyžadujú kritické myslenie a riešenie problémov na základe ľudskej intuície. Väčšinu pracovných miest budú technológie dopĺňať a rozširovať, nie nahrádza. V štúdii zahŕňajúcej 1.500 spoločností vedci zistili, že k najvýraznejšiemu zlepšeniu výkonnosti dochádza pri spolupráci ľudí a strojov. Ľudia plnia tri zásadné úlohy: školia stroje, čo majú robiť, interpretujú výsledky, najmä ak sú tieto výsledky neintuitívne alebo kontroverzné, a udržujú zodpovedné využívanie strojov. Roboti nás potrebujú rovnako ako my ich. Roboti sa používajú na ťažkú manipuláciu. Vo výrobe vykonávajú coboti, roboti s kontextovým povedomím, opakujúce sa činnosti, medzi ktorými dominuje zdvíhanie ťažkých predmetov. Zatiaľ čo ich ľudský spolupracovník vykonáva doplnkové úlohy, ktoré vyžadujú väčšiu zručnosť a úsudok.
Spoločnosť OpenAI vydala v novembri 2022 systém chatbotov s umelou inteligenciou ChatGPT, aby otestovala, čo dokáže veľmi rozsiahly a výkonný systém AI. Môžete mu napríklad položiť encyklopedické otázky typu: Vysvetlenie Newtonových pohybových zákonov. Alebo ho požiadať, aby napísal počítačový program, ktorý ukáže všetky rôzne spôsoby, ako možno usporiadať písmená jedného slova. Môžete mu klásť doplňujúce otázky a on na ne reaguje už v kontexte predchádzajúcej konverzácie. Má to ale háčik: ChatGPT nič presne nevie. Je to AI, ktorá je vycvičená na rozpoznávanie vzorov v obrovskom množstve textu získaného z internetu. Odpovede, ktoré dostanete, môžu znieť vierohodne, ale môžu byť úplne mylné, ako varuje OpenAI. Obavy, či nejde o novú revolúciu automatizácie, ktorá by časom mohla úplne prevziať niektoré pracovné pozície sa objavuje aj pri ChatGPT.
