Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia. Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú pokusy niektorých členských štátov zrušiť opatrenia, ktoré už boli prijaté pri uplatňovaní Istanbulského dohovoru, a vyzývajú ich, aby ho v plnej miere vykonávali. Ide napríklad o Poľsko, kde sa vláda snaží odstúpiť od dohovoru a zaviedla de facto zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Tiež si všímajú situáciu na Slovensku, kde Národná rada odmietla v roku 2020 dohovor ratifikovať a požiadala prezidenta o stiahnutie podpisu. Poslanci požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o dohovore.
Šesť rokov po tom, ako Európska únia dohovor podpísala, ho ešte neratifikovala z dôvodu odmietnutia niekoľkých členských štátov. V stanovisku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 2021 sa však uvádza, že Európska únia môže ratifikovať Istanbulský dohovor bez súhlasu všetkých členských štátov. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od toho, aby ho ratifikovali sami, hovoria europoslanci, ktorí naliehajú na zvyšných šesť krajín – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali. Trestné súdnictvo by malo byť pritom len jednou časťou komplexnej reakcie na rodovo motivované násilie. Reakcia EÚ by mala zahŕňať aj prevenciu, ochranu a stíhanie. Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, ako aj špecializovanú podporu a ochranné opatrenia s prístupom zameraným na obete pre všetkých zapojených odborníkov vrátane orgánov presadzovania práva, súdnictva a prokurátorov.
