Prvý delegovaný akt vymedzuje, za akých podmienok možno považovať vodík, palivá na báze vodíka či iné nosiče energie za palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Objasňuje zásadu „doplnkovosti“ v prípade vodíka, ako sa stanovuje v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Elektrolyzéry na výrobu vodíka budú musieť byť pripojené k novým zariadeniam vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Táto zásada má zaručiť, že v porovnaní so súčasným stavom výroba obnoviteľného vodíka podnieti zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov dostupného v sieti. Podporí tak dekarbonizáciu a doplní úsilie o elektrifikáciu. Zároveň zabráni tomu, aby sa zvýšil tlak na výrobu elektriny.
Zatiaľčo dopyt po elektrickej energii na výrobu vodíka bude spočiatku zanedbateľný, do roku 2030 sa zvýši pre masové zavádzanie veľkokapacitných elektrolyzérov. Komisia odhaduje, že na splnenie ambície plánu REPowerEU vyrobiť 10 miliónov ton palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu do roku 2030 je potrebných približne 500 TWh elektriny z obnoviteľných zdrojov. Cieľ 10 miliónov ton v roku 2030 zodpovedá 14 % celkovej spotreby elektrickej energie v EÚ. Táto ambícia sa odráža aj v návrhu komisie zvýšiť cieľovú hodnotu pri obnoviteľných zdrojoch energie do roku 2030 na 45 %. Delegovaný akt uvádza rozmanité spôsoby, ako výrobcovia môžu preukázať, že elektrina z obnoviteľných zdrojov využívaná pri výrobe vodíka spĺňa pravidlá doplnkovosti. Okrem toho sa v ňom zavádzajú kritériá, ktoré majú zaručiť, že obnoviteľný vodík sa bude vyrábať len vtedy, keď bude k dispozícii dostatočný objem energie z obnoviteľných zdrojov (tzv. časová a geografická korelácia).
V snahe zohľadniť existujúce investičné záväzky a umožniť sektoru prispôsobiť sa na nový rámec sa tieto pravidlá budú zavádzať postupne. Koncipované sú pritom tak, že postupom času sa budú sprísňovať. Predovšetkým zahŕňajú prechodné obdobie pri požiadavkách „doplnkovosti“ pri vodíkových projektoch, ktoré sa rozbehnú pred 1. januárom 2028. Toto prechodné obdobie zodpovedá obdobiu, kým sa na trhu nerozšíria elektrolyzéry. Okrem toho budú výrobcovia vodíka môcť do 1. januára 2030 mesačne zladiť svoju výrobu so svojou zazmluvnenou energiou z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty však budú mať možnosť od 1. júla 2027 zaviesť prísnejšie pravidlá časovej korelácie. Požiadavky na výrobu obnoviteľného vodíka sa budú vzťahovať tak na domácich výrobcov, ako aj výrobcov z tretích krajín, ktorí chcú obnoviteľný vodík vyvážať do EÚ tak, aby ho bolo možné započítať k cieľom EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Certifikácia založená na dobrovoľných schémach zaručí, že výrobcovia, či už v EÚ alebo v tretích krajinách, budú vedieť jednoducho preukázať, že dodržiavajú rámec EÚ, a obchodovať s obnoviteľným vodíkom na jednotnom trhu.
Druhý delegovaný akt stanovuje metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Metodika zohľadňuje emisie skleníkových plynov z celého životného cyklu daných palív, a to aj emisie z predvýrobnej fázy, emisie súvisiace s odoberaním elektriny zo siete, emisie zo spracovania, ako aj z prepravy týchto palív ku konečnému spotrebiteľovi. Okrem toho metodika objasňuje, ako treba počítať emisie skleníkových plynov obnoviteľného vodíka alebo jeho derivátov, keď sa vyrába v zariadení, ktoré vyrába zároveň aj palivá na fosílnom základe.
Prijaté akty sa teraz postúpia Európskemu parlamentu a Rade, ktorí budú mať dva mesiace na to, aby ich preskúmali a buď prijali, alebo zamietli. Lehotu na preskúmanie možno na ich žiadosť predĺžiť o dva mesiace. Parlament ani Rada nemajú možnosť návrhy zmeniť.
