„Spolu 11 % slovenských domácností pokrýva zvýšené náklady na energie zo svojich úspor a necelých 6 % opýtaných Slovákov vyššie životné náklady prinútili nájsť si druhé zamestnanie. Len minimum Slovákov si na zaplatenie vyšších účtov za energie alebo doplatkov muselo požičať, prípadne si v záujme úspor nájsť iné, energeticky menej náročné bývanie,“ konštatuje Jaroslava Palendalová. Len takmer 10 % respondentov prieskumu uviedlo, že sa ich zdražovanie energií nedotklo a novú výšku poplatkov zvládajú bez finančných ťažkostí. S vyššími platbami za energie nemajú problém predovšetkým muži vo veku 25 – 34 rokov a vysokoškoláci (16 %). Zatiaľ čo zvýšenie cien energií sa týka najmä príslušníkov armády i bezpečnostných zložiek a pracovníkov v priemysle a stavebníctve, vyššie náklady zvládajú najmä zamestnanci sektora informačných technológií a telekomunikácií.
Údaje o spotrebe zemného plynu a elektriny ukazujú veľkú snahu slovenských domácností šetriť energiami a využívať alternatívne zdroje. Pomocou pri riešení finančnej situácie slovenských domácností je aj zásah slovenskej vlády, ktorá zabezpečila, že ceny elektriny sa v roku 2023 nezmenia a ceny plynu a tepla sa zvýšia o 15 %. Pomoc s vyššími cenami za energie potrebujú predovšetkým nezamestnaní a dôchodcovia, ktorí sa pre vyššie životné náklady najčastejšie zadlžujú a sťahujú do menších bytov, ako aj osoby na rodičovskej dovolenke.
