Pri obchodovaní s kryptoaktívami neplatia pravidlá Európskej únie (EÚ) o ochrane spotrebiteľa a tí často ani nie sú dobre informovaní o rizikách, takže môžu prísť o peniaze. Transakcie sú vo veľkej miery anonymné, kryptomeny sa tak vo veľkej miere využívajú na trestnú činnosť. V dôsledku vojny na Ukrajine krajiny EÚ zároveň obmedzili obchodovanie s kryptoaktívami na použitie v Rusku alebo s ruskými subjektami. Únia pripravila nové pravidlá Trhy s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom zvýšiť potenciál kryptoaktív a obmedziť vyplývajúce hrozby. S cieľom znížiť vysokú uhlíkovú stopu ukladajú významným poskytovateľom služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zverejniť súvisiacu spotrebu energie.Nové pravidlá už boli formálne schválené Európskym parlamentom v apríli 2023 a čakajú ešte na finálne schválenie Radou.
Reguláciou verejnej ponuky kryptoaktív nové pravidlá zabezpečia finančnú stabilitu. Týkajú sa transparentnosti, zverejňovania informácií, povoľovania aj dohľadu nad transakciami. Europoslanci chcú, aby na vydávanie niektorých tokenov dohliadal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo. Podniky obchodujúce s kryptoaktívami budú musieť lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch. Parlament v marci 2022 prijal aj pravidlá o používaní technológií distribuovanej účtovnej knihy, tzv. distributed ledger technologies, akou je napríklad blockchain, na obchodovanie s kryptoaktívami. Takéto technológie umožňujú zaznamenávať interakcie a prevody kryptoaktív. Cieľom právnych predpisov je podporiť vývoj riešení na obchodovanie s kryptoaktívami a zároveň zachovať vysokú úroveň finančnej stability, transparentnosti a integrity trhu.
V apríli 2023 Európsky parlament podporil nové EÚ pravidlá umožňujúce sledovanie a identifikáciu prevodov kryptoaktív s cieľom zabrániť ich využívaniu na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a iné trestné činy. Nový zákon tiež umožňuje blokovanie podozrivých transakcií. Pravidlá sa vzťahujú na transakcie s kryptoaktívami nad 1.000 EUR. V októbri 2022 parlament vyzval štáty EÚ, aby lepšie koordinovali zdaňovanie kryptoaktív, pričom uviedol, že musia podliehať spravodlivému, transparentnému a účinnému zdaňovaniu. Zároveň by mali orgány zvážiť zjednodušený daňový režim pre príležitostných alebo malých obchodníkov a malé transakcie. Poslanci uviedli, že blockchain by mohol uľahčiť účinný výber daní.
Kryptoaktíva sú digitálne aktíva, ktoré sa môžu používať ako prostriedok výmeny alebo na investovanie. Na rozdiel od tradičného bankovníctva nepotrebujú centrálny register - sú založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy, ktorá umožňuje bezpečné zaznamenávanie transakcií sieťou počítačov. Sú súkromné, nevydáva ich, ani za ne neručí centrálna banka alebo verejný orgán. "Krypto" v ich názve naznačuje bezpečnosť - sú zabezpečené kryptografiou.
Prvými kryptoaktívami boli bitcoiny, ktoré boli predstavené v roku 2008 ako kryptomena - platobná metóda alternatívna k menám vydávaným centrálnymi bankami. Do roku 2020 existovalo 5.600 rôznych kryptomien s odhadovanou globálnou hodnotou 250 miliárd eur (stále relatívne malý podiel na hodnote všetkých peňazí). Táto generácia kryptomien vo všeobecnosti nie je krytá aktívami, ktoré majú vlastnú hodnotu, a ich hodnota je často pomerne volatilná, čo obmedzuje ich praktické využitie, čím sa z nich stáva skôr forma rizikovej investície než užitočná mena.
Tokeny sú novšie kryptoaktíva, sú digitálnym vyjadrením podielov alebo práv na určité aktíva. Zvyčajne sa vydávajú na získanie kapitálu pre nové podnikateľské projekty alebo začínajúce podniky.
Zavedenie nových produktov, akými sú stablecoiny, by mohli byť stabilnejšou platobnou metódou. Keďže ich hodnota je krytá reálnymi aktívami, prináša nové možnosti inovácie a využitia vo väčšom rozsahu. S tým sa však objavujú aj väčšie hrozby.
Prvými kryptoaktívami boli bitcoiny, ktoré boli predstavené v roku 2008 ako kryptomena - platobná metóda alternatívna k menám vydávaným centrálnymi bankami. Do roku 2020 existovalo 5.600 rôznych kryptomien s odhadovanou globálnou hodnotou 250 miliárd eur (stále relatívne malý podiel na hodnote všetkých peňazí). Táto generácia kryptomien vo všeobecnosti nie je krytá aktívami, ktoré majú vlastnú hodnotu, a ich hodnota je často pomerne volatilná, čo obmedzuje ich praktické využitie, čím sa z nich stáva skôr forma rizikovej investície než užitočná mena.
Tokeny sú novšie kryptoaktíva, sú digitálnym vyjadrením podielov alebo práv na určité aktíva. Zvyčajne sa vydávajú na získanie kapitálu pre nové podnikateľské projekty alebo začínajúce podniky.
Zavedenie nových produktov, akými sú stablecoiny, by mohli byť stabilnejšou platobnou metódou. Keďže ich hodnota je krytá reálnymi aktívami, prináša nové možnosti inovácie a využitia vo väčšom rozsahu. S tým sa však objavujú aj väčšie hrozby.
