Za posledné roky stúpol aj celkový podiel používateľov internetu medzi seniormi. Kým v roku 2018 dosahoval 46%, v súčasnosti využíva internet 70% z nich a blíži sa tak k priemeru celej dospelej populácie (86%). Pomerne pozitívne vyznieva aj fakt, že najväčší podiel tvoria každodenní používatelia internetu (42%), pričom ďalších 17% seniorov tvrdí, že internet používa niekoľkokrát za týždeň. Výrazný „nepomer“ je však medzi intenzívnymi používateľmi v preddôchodkovom (78%) a dôchodkovom veku (44%). Priepastné rozdiely možno tiež vidieť podľa vzdelania. Kým medzi respondentmi zo základným vzdelaním ho intenzívne využíva len 22%, medzi vysokoškolsky vzdelanými seniormi až 83%. Najbežnejším info-komunikačným zariadením je pre seniorov smartfón. Celkovo ho využíva až 63% opýtaných. Druhým sa stal laptop alebo notebook (43%) a až na treťom mieste je klasický tlačidlový mobil (37%). Naopak stolné PC využíva 33% a tablet iba 23% seniorov. Na druhej strane významná časť opýtaných tvrdí, že má problém s ovládaním týchto zariadení. Sú to také zručnosti ako inštalovanie programov či nastavovanie základných funkcií (66%), používanie doplnkových/periférnych zariadení (56%), sťahovanie a odosielanie súborov/údajov (50%), nastavenie internetového pripojenia (47%) alebo využívanie elektronických služieb na internete (45%). Pre 40% predstavuje problém aj používanie bežných aplikácií (programov), a viac ako tretina avizuje problémy s ovládaním stolného počítača, notebooku, smartfónu a tabletu. „Prieskum ďalej ukázal, že adaptačné schopnosti seniorov sú pomerne vysoko diferencované najmä z hľadiska jednotlivých sociálnych skupín a prostredí seniorov. Schopnosť a ochota prispôsobovať sa IKT klesá so stúpajúcim vekom respondentov, ich klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti a ekonomickou aktivitou respondentov. Moderným technológiám sa teda ťažko prispôsobujú alebo ju programovo odmietajú najmä ľudia nad 65 rokov, seniori s najnižším vzdelaním, tí, ktorí v súčasnosti i v minulosti vykonávali rôzne manuálne profesie alebo pracovali v službách, či seniori s najnižším príjmom ich domácností“, uvádza analytik Marián Velšic.
Problémom pri využívaní moderných IKT je bezpečné správanie v kybernetickom priestore. Pre významnú časť seniorov je totiž typické ignorovanie bezpečnostných hrozieb. Štvrtina a v niektorých prípadoch až vyše tretina seniorov mnohé bezpečnostné zásady a opatrenia nepoužíva, a to aj napriek tomu, že ich pozná. Títo seniori pritom neignorujú iba opatrenia, ktoré vyžadujú isté skúsenosti a digitálne zručnosti, ale aj tie najjednoduchšie z nich, napr. neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírus, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy, či nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb. Za vysoko rizikové možno v tomto smere považovať najmä tie sociálno-demografické skupiny seniorov, ktoré majú nízke digitálne zručnosti a problémy s adaptáciou. Okrem laxného prístupu vidno aj pomerne silný deficit v edukácii. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Ide najmä o tie, ktoré sú technicky viac náročné a sofistikované. Napríklad pravidelné sťahovanie aktualizácií, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia, nastavenie domáceho routera, využívanie viacfaktorovej autentifikácie, zálohovanie a šifrovanie údajov, využívanie firewallu či anti-spyware softvéru, vôbec nepozná približne 40% seniorov pracujúcich s modernou technikou, resp. internetom. „Z hľadiska kyberbezpečnosti sú seniori pomerne neskúsenou skupinou. Najčastejšie sa stretávajú len so spamom a s phishingom v rôznych formách – teda s podvodnými telefonátmi, e-mailami, webstránkami, SMS-kami, ktoré sa od nich snažili vylákať citlivé informácie alebo priamo peniaze. S touto bezpečnostnou hrozbou má skúsenosť 43% z nich. Citeľne menej seniorov už uvádza skúsenosť s vírusmi, zneužitím osobných údajov, narušením súkromia, šírením hoaxov, nenávistným správaním či hackerskými útokmi. Na druhej strane, približne 35% tvoria tí, ktorí sa s uvedenými hrozbami ešte nestretli, no vedeli by ich rozoznať. Za výrazne rizikovú skupinu však možno považovať 44% seniorov, ktorí nevedia, či sa s takýmito hrozbami vôbec stretli – teda hrozby nevedia rozoznať“, dodáva Velšic.
Aktuálnym problémom v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú tiež rôzne formy informačnej manipulácie na internete, akými sú hoaxy, šírenie konšpirácií, propagandy, extrémistické ideológie a pod. Ako ukázali výsledky prieskumu, seniorov pred nimi ako-tak chráni len ich konzervatívny prístup k získavaniu informácií. Spomedzi širokého spektra možností ako sledovať informácie o súčasnom dianí v spoločnosti a vo svete sa totiž prevažujúca časť seniorov orientuje na tradičné médiá ako televízia či rozhlas. Na druhej strane, najmä pre tú časť seniorov, ktorá už aktívne získava informácie z rôznych internetových zdrojov, je typický laxný prístup. Jeden z kľúčových mechanizmov proti informačnej manipulácií v prostredí internetu – overovanie pravdivosti informácie – totiž využíva v priemere iba 16% z nich. V porovnaní s inými médiami sú seniori výrazne opatrnejší iba pri tzv. alternatívnych médiách na internete, kde si pravdivosť informácií overuje asi polovica opýtaných. Ako problém sa ukázal aj sociálny prenos takto získaných informácií – zdieľanie. Hoci ho využíva iba polovica seniorov a prevažuje forma osobného zdieľania (osobné stretnutie/telefonický rozhovor), tí ktorí využívajú moderné formy (napr. cez sociálne siete, cez aplikácie alebo preposielanie liniek na webstránky mailom, SMS,...) si vo väčšine prípadov pravdivosť informácií, ktoré takto zdieľajú, vôbec neoverujú.
.
