Prešetrovanie používania špionážneho softvéru Pegasus ako aj ďalších rovnocenných špionážnych softvérov trvá už rok. Ich nelegálne používanie podľa europoslancov „ohrozuje samotnú demokraciu“. Požadujú preto dôveryhodné vyšetrovanie, legislatívne zmeny a lepšie presadzovanie platných pravidiel na zamedzenie zneužívania špionážnych softvérov. Odporúčajú tiež vytvorenie technologického laboratória EÚ ako nezávislej výskumnej inštitúcie s právomocami na prešetrenie sledovania a poskytovanie technologickej podpory vrátane kontroly zariadení a forenzného výskumu.
Ak sa majú okamžite ukončiť nezákonné praktiky súvisiace s používaním špionážnych softvérov, mali by sa používať iba v tých členských štátoch, kde bolo dôkladne prešetrené ich údajné zneužívanie, ktorých zákony sú v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v ktorých sa presadzujú pravidlá o kontrole vývozu. Parlament požaduje pravidlá EÚ o používaní špionážnych softvérov orgánmi presadzovania práva, ktoré by mali byť povolené iba vo výnimočných prípadoch na vopred stanovený účel a na obmedzený čas. Údaje, ktoré sú predmetom advokátskeho tajomstva, alebo údaje politikov, lekárov či médií by mali byť chránené pred sledovaním, pokiaľ neexistuje dôkaz o trestnej činnosti. Takisto navrhuje povinné oznámenia pre cielene sledované osoby i necieľové osoby, ktorých údaje boli sprístupnené v rámci sledovania inej osoby, pričom v takom prípade sa odporúča aj nezávislý dohľad. Zároveň sa navrhuje zavedenie spoločnej právnej definície využívania národnej bezpečnosti na zdôvodnenie sledovania.
Poslanci upozornili na „presvedčivé náznaky“ toho, že vlády Maroka a Rwandy sledujú niektorých vysokopostavených občanov EÚ, vrátane hláv štátov. Požadujú hĺbkové preskúmanie vývozných licencií pre špionážne softvéry, účinnejšie presadzovanie pravidiel EÚ o kontrole vývozu, spoločnú stratégiu EÚ – USA v oblasti špionážnych softvérov, rozhovory s Izraelom a ďalšími tretími krajinami o pravidlách predaja a vývozu špionážnych softvérov, ako aj to, aby sa rozvojová pomoc EÚ nevyužívala na získavanie a nasadzovanie špionážnych softvérov. Aj Maďarsko a Poľsko by tiež mali predtým, ako nasadia špionážny softvér, zabezpečiť osobitné nezávislé súdne povolenie, začať dôveryhodné prešetrenie prípadov zneužívania takéhoto softvéru a zaručiť, aby občania mali prístup k primeraným možnostiam právnej nápravy. Parlament rovnako požiadal grécku vládu, aby „urýchlene obnovila a posilnila inštitucionálne a právne záruky“, zrušila vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ o kontrole vývozu a rešpektovala nezávislosť Helénskeho úradu pre bezpečnosť a súkromie komunikácie. Cyprus, ktorý je vývozným centrom špionážnych softvérov, by mal zrušiť všetky vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s legislatívou EÚ.Španielske úrady by zase mali zabezpečiť „úplné, spravodlivé a účinné“ vyšetrovanie, najmä v súvislosti so 47 prípadmi, pri ktorých nie je jasné, kto povolil nasadenie softvéru. Podľa poslancov by španielske úrady tiež mali zaistiť, aby cielene sledované osoby mali k dispozícii skutočné možnosti právnej nápravy.