Relatívne najrýchlejšie vzrástli mzdy v odvetviach s dlhodobo najnižšími zárobkami – v ubytovacích a stravovacích službách (o 17 %), stavebníctve (o 14,8 %) a v ostatných činnostiach (o 13,8 %). Pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách ako jediní zaznamenali rast svojich reálnych miezd, a to o 1,7 %. Ich hrubý mesačný zárobok však predstavoval 771 eur, čo bolo len 58 % priemernej mzdy za celé hospodárstvo SR. Naopak najvýraznejší prepad reálnej mzdy o 7 až 9 % pocítili zamestnanci v oblasti informácií a komunikácie, v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal počas 1. štvrťroku 2023 medziročný rast miezd na úrovni 9,9 % (na 1.398 eur), reálne však mzdy klesli o 4,5 %. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal lepšie čeliť tempu inflácie obchod, v ktorom nominálne mzdy vzrástli o 11,8 % (na 1.266 eur). Reálny pokles platov pracovníkov v obchode dosiahol 2,9 %, čo bolo menej ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,3 tisíca eur mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, informácie a komunikácia a dodávka elektriny, plynu a pary. V desiatich zo 16 odvetví ekonomiky bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu, ktorá nedosiahla ani 1 tisíc eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve.
Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1.676 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1.023 eur v Prešovskom kraji do 1.230 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 1. štvrťroku 2022 s najvyšším relatívnym prírastkom o 12,7 % v Nitrianskom a o 11,3 % v Prešovskom kraji. Reálne mzdy klesli najmenej v Nitrianskom (o 2,1 %) a najviac v Košickom kraji (o 6,3 %).
