U zamestnávateľov nastal od obdobia pred pandémiou pokrok, podnikanie vo všeobecnosti však stále nespĺňa očakávania:
Spokojnosť s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a úsilím zamestnávateľov v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie, ako aj vplyvu na spoločnosť sa zvýšila.
Hoci tieto pozitívne trendy naznačujú, že príslušníci generácie Z a mileniáli sú so svojimi zamestnávateľmi o niečo spokojnejší, nie sú presvedčení, že podnikanie vo všeobecnosti má pozitívny vplyv. Navyše im v plánovaní budúcnosti bránia nové prekážky.
Vysoké životné náklady sú pre generáciu Z a mileniálov veľkým problémom:
Vysoké životné náklady sú pre generáciu Z aj mileniálov opäť najväčším spoločenským problémom, za ktorým nasledujú nezamestnanosť a klimatické zmeny.
Polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že žije od výplaty k výplate. Popri práci si privyrábajú, aby vyžili.
Ekonomická neistota ich núti odkladať veľké životné rozhodnutia – mnohí z nich tvrdia, že ak sa hospodárska situácia nezlepší, bude ťažšie alebo nemožné kúpiť si dom, založiť rodinu, požiadať o povýšenie alebo zmeniť prácu.
Generácia Z a mileniáli prehodnocujú rolu práce vo svojich životoch:
Pandémia viedla k prehodnoteniu úlohy, ktorú v ich životoch zohráva práca. Zatiaľčo 49 % príslušníkov generácie Z a 62 % mileniálov tvrdí, že práca je pre ich identitu kľúčová, kladú veľký dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, kľúčovú vlastnosť, ktorú obdivujú u svojich rovesníkov, a hlavné kritérium pri výbere zamestnávateľa.
Aby mohli zlepšiť túto rovnováhu, generácia Z a mileniáli chcú flexibilitu v tom, kde a kedy pracujú. Mnohí respondenti v súčasnosti pracujú v hybridnom režime alebo na diaľku, čo je pre nich dôležitý benefit.
Generácia Z a mileniáli by tiež chceli, aby ich zamestnávatelia ponúkali lepšie možnosti kariérneho postupu pre zamestnancov na čiastočný úväzok, celkovo viac pracovných miest na čiastočný úväzok a možnosť flexibilnejšieho pracovného času pre zamestnancov na plný úväzok, napríklad možnosť pracovať v skrátenom štvordňovom pracovnom týždni.
Až 77 % príslušníkov generácie Z a 75 % mileniálov, ktorí v súčasnosti pracujú na diaľku alebo na hybridných pozíciách, by zvažovalo zmenu zamestnania, ak by ich zamestnávateľ požiadal, aby pracovali výlučne v kancelárii.
Úsilie zamestnávateľov o zlepšenie podpory duševného zdravia má pozitívny vplyv, ale stigma pretrváva:
Takmer polovica príslušníkov generácie Z a štyria z desiatich mileniálov tvrdia, že sa stále alebo väčšinou cítia vystresovaní.
Väčšina respondentov považuje podporu duševného zdravia za veľmi dôležitú pri výbere potenciálneho zamestnávateľa. A mnohí respondenti veria, že ich zamestnávatelia berú duševné zdravie vážne a prinášajú pozitívne zmeny.
Napriek tomuto pokroku sa však podpora a zdroje v oblasti duševného zdravia stále nedostatočne využívajú a mnohí nemajú pocit, že sa môžu o duševnom zdraví porozprávať so svojimi zamestnávateľmi.
Zmena klímy je pre generáciu Z a mileniálov veľkým problémom – ovplyvňuje ich životný štýl a kariérne rozhodnutia:
Šesť z desiatich príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že za posledný mesiac pociťovali obavy o životné prostredie a tieto obavy ovplyvňujú ich kariérne a životné rozhodnutia. Približne jeden zo šiestich už zmenil prácu alebo odvetvie pre obavy o klímu a ďalšia štvrtina to plánuje urobiť v budúcnosti.
Chcú mať možnosť presadzovať zmeny vo svojich organizáciách. A približne polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že vyvíjajú tlak na podniky, aby konali v súvislosti so zmenou klímy, ale len málo respondentov uviedlo, že sa cítia byť schopní ovplyvniť úsilie svojej organizácie v oblasti udržateľnosti.
Generácia Z a mileniáli chcú, aby ich zamestnávatelia podporovali a umožnili im robiť udržateľnejšie rozhodnutia v ich životoch a rozvíjať zručnosti potrebné na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.