Celosvetová štúdia dokumentuje výrazné rozdiely v účinkoch na krajiny na rôznych úrovniach rozvoja, ktoré súvisia so súčasnými ekonomickými štruktúrami a existujúcimi technologickými medzerami. Zistilo sa, že 5,5 percenta celkovej zamestnanosti v krajinách s vysokými príjmami je potenciálne vystavených automatizačným účinkom technológie, zatiaľčo v krajinách s nízkymi príjmami sa riziko automatizácie týka len asi 0,4 percenta zamestnanosti. Na druhej strane, potenciál na rozširovanie je medzi krajinami takmer rovnaký, čo naznačuje, že so správnymi politikami by táto nová vlna technologickej transformácie mohla poskytnúť rozvojovým krajinám dôležité výhody.
Sociálno-ekonomické dopady generatívnej AI budú do značnej miery závisieť od toho, ako sa riadi jej šírenie. Je potrebné navrhnúť politiky, ktoré podporujú riadny, spravodlivý a konzultačný prechod. Hlas pracovníkov, odborná príprava zručností a primeraná sociálna ochrana budú kľúčom k zvládnutiu prechodu. V opačnom prípade hrozí, že z novej technológie bude profitovať len niekoľko dobre pripravených krajín a účastníkov trhu. Autori poznamenávajú, že výsledky technologického prechodu nie sú vopred určené. Sú to ľudia, ktorí stoja za rozhodnutím začleniť takéto technológie a sú to ľudia, ktorí musia riadiť proces prechodu.