Relatívne najrýchlejšie vzrástli mzdy v oblasti nehnuteľností (o 15,4 %), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 13,8 %) a vo verejnej správe (o 13,6 %). Naopak najvýraznejší prepad reálnej mzdy od 3,6 % do 4,8 % pocítili zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, v odvetví informácie a komunikácia a predovšetkým v umení, zábave a rekreácii. Priemysel ako najväčší zamestnávateľ vykázal medziročný rast miezd na úrovni 9,8 % (na 1.518 eur), reálne však mzdy klesli o 2,1 %. V obchode, v ktorom pracuje druhý najväčší počet osôb v SR, nominálne mzdy vzrástli o 9,1 % (na 1.356 eur). Reálny pokles platov pracovníkov v obchode dosiahol 2,8 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, na úrovni 2,4 tisíca eur a viac, mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, dodávka elektriny, plynu a pary a informácie a komunikácia. V jedenástich z 19 odvetví ekonomiky bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu, ktorá nedosiahla ani tisíc eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach. Tretiu najnižšiu mzdu mali pracujúci v stavebníctve, ktorí sa ale prvýkrát dostali tesne nad hranicu tisíc eur.
Z územného hľadiska bola priemerná nominálna mesačná mzda vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR iba v Bratislavskom kraji (1.737 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1.080 eur v Prešovskom kraji do 1.339 eur v Košickom kraji. Vo všetkých regiónoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2022, s najvyšším relatívnym prírastkom o 11 % v Nitrianskom kraji. Reálne mzdy klesli najmenej v Nitrianskom (o 1,1 %) a najviac v Košickom kraji (o 5,3 %).
V 1. polroku 2023 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1.373 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 2 p. b. Reálna mzda klesla o 3,4 %. Tempu inflácie stačilo odolať, aj keď len minimálne, jedno odvetvie - stavebníctvo.
