Všetky spoločnosti, ktoré sa rozhodnú prijať štandardy, a teda aj označenie EuGB pri marketingu zeleného dlhopisu, budú musieť zverejniť značné informácie o tom, ako sa výnosy z dlhopisov použijú. Budú tiež povinní ukázať, ako tieto investície zapadajú do zelených plánov spoločnosti na prechodné obdobie. Norma preto vyžaduje, aby sa spoločnosti zapojili do všeobecného zeleného prechodu. Požiadavky na zverejnenie, stanovené v takzvaných „podkladových šablónach“, môžu využiť aj spoločnosti emitujúce dlhopisy, ktoré ešte nie sú schopné dodržiavať všetky prísne normy EuGB, ale stále chcú signalizovať svoje ekologické ambície.
Nariadením sa zavádza systém registrácie a rámec dohľadu pre externých posudzovateľov európskych zelených dlhopisov – nezávislé subjekty zodpovedné za hodnotenie dodržiavania noriem. Stanovuje tiež, že akékoľvek skutočné alebo potenciálne konflikty záujmov, ktorým môžu externí posudzovatelia čeliť, sú riadne identifikované, odstránené alebo riadené a zverejnené transparentným spôsobom. Kým nebude taxonomický rámec plne funkčný, emitenti európskeho zeleného dlhopisu budú musieť zabezpečiť, aby sa aspoň 85 % finančných prostriedkov získaných z dlhopisov vyčlenilo na ekonomické činnosti, ktoré sú v súlade s nariadením EÚ o taxonómii. Zvyšných 15 % možno prideliť iným ekonomickým činnostiam za predpokladu, že emitent splní požiadavky na jasné vysvetlenie, kam táto investícia pôjde.
Trh zelených dlhopisov zaznamenal od roku 2007 exponenciálny rast, pričom ročná emisia zelených dlhopisov prekonala v roku 2021 po prvý raz hranicu pol bilióna USD, čo predstavuje 75 % nárast v porovnaní s rokom 2020. Európa je najplodnejším emisným regiónom s 51 % globálneho objemu zelených dlhopisov v roku 2020. Zelené dlhopisy predstavujú približne 3-3,5 % z celkovej emisie dlhopisov.
