Takmer polovica pracujúcej populácie je pritom presvedčená, že by mohla zarábať viac, keby neboli prítomné nejaké formy diskriminácie v ich pracovnom prostredí. Napriek tomu až dve tretiny z nich deklarovali, že ich kariérny postup nebol ovplyvnený žiadnou formou diskriminácie. S týmto tvrdením sa zhodujú muži aj ženy. Zároveň takmer 1/3 populácie sa niekedy stretla s negatívnymi dôsledkami diskusie o plate s kolegami a kolegyňami. Ženy deklarujú negatívne dôsledky o niečo viac, avšak nejde o štatisticky signifikantný rozdiel. Vyše ¼ pracujúcich deklaruje, že ich zamestnávateľ venuje problematike rovnakého finančného ohodnotenia dostatočnú pozornosť a rovnako vyše ¼ si myslí opak.
Pri predstave vyjednávania platu prevládajú negatívne emócie. Ženy sa cítia nepríjemnejšie v porovnaní s mužmi, avšak rozdiel nie je štatisticky signifikantný. V porovnaní s rokom 2017 sa Slovenky cítia nepríjemnejšie o takmer o 10 %, pričom naopak muži majú v porovnaní s rokom 2017 relatívne stabilné hodnoty. V porovnaní so ženami takmer dvojnásobok mužov deklaruje, že sa im navýšenie platu získať podarilo. Ženy sa obávajú takmer dvojnásobne viac vyjednávať o svojom plate ako muži, pričom spokojnosť s aktuálnym platom je takmer totožná.
