Ide o prípad, kedy nemecký spotrebiteľ uzavrel ústnu zmluvu s podnikateľom mimo jeho obchodných priestorov o rekonštrukcii elektroinštalácie vo svojom dome. Podnikateľ dohodnutú službu dodal a domáhal sa zaplatenia vystavenej faktúry. Spotrebiteľ faktúru neuhradil a namiesto toho odstúpil od zmluvy. Argumentoval pritom tým, že pokiaľ podnikateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy skôr, ako uplynula lehota na odstúpenie od zmluvy, idú vynaložené náklady na jeho ťarchu. Súdny dvor EÚ dal v nedávnom rozhodnutí spotrebiteľovi nakoniec za pravdu.
Z rozsudku by sa mohlo zdať, že umožňuje spotrebiteľovi vyhnúť sa plateniu za dodané služby. V čom podnikateľ pochybil? Kedy teda nastane prípad, že spotrebiteľ môže ťažiť z poskytnutej služby bez toho, aby ju musel zaplatiť? Predovšetkým musí ísť o zmluvu o poskytovaní služieb. Ďalej podnikateľ neinformuje spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy, začne s plnením služby alebo ju dodá celú ešte skôr než uplynie lehota na odstúpenie od zmluvy bez toho, aby si to spotrebiteľ výslovne vyžiadal a spotrebiteľ od zmluvy v stanovenej lehote odstúpi. „V okamihu, kedy podnikateľ začne s poskytovaním služby ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie bez toho, aby si to spotrebiteľ sám vyžiadal, riskuje, že spotrebiteľ od zmluvy odstúpi, čím budú zmarené náklady, ktoré už vynaložil. Ak podnikateľ nesplnil svoju povinnosť informovať o práve odstúpiť od zmluvy, predlžuje sa navyše štrnásťdňová lehota až o jeden rok, čím podnikateľ dáva spotrebiteľovi vcelku veľkorysý priestor na uplatnenie tohto práva, a teda možnosť, ako získať službu bez platenia“, vysvetľuje Eduarda Hekšová z dTestu.
Hoci sa spor týkal nemeckého spotrebiteľa, práva spotrebiteľov zamerané na ich informovanosť pri uzatváraní zmlúv, rovnako ako právo odstúpiť od zmluvy uzavretej dištančným spôsobom alebo mimo obchodných priestorov, sú plne harmonizované s európskymi predpismi.