Digitalizácia: Vplyv na konkurencieschopnosť

Slováci by uvítali viac digitalizácie v komunikácii s úradmi aj pri poskytovaní lekárskej starostlivosti. Ako ďalej ukázal prieskum pre spoločnosť Seyfor (agentúra MNFORCE, 1.000 respondentov v Českej republike od 18 do 60 rokov, 1.000 respondentov v Slovenskej republike od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, 8. - 15. 11. 2022), zlepšenie digitálnych služieb očakáva 32 % opýtaných v administratíve spojenej s podnikaním a prácou. Digitalizácia bude mať podľa IT odborníka v budúcich rokoch zásadný vplyv na konkurencieschopnosť na trhu. Internet vecí môže byť zase kľúčový aj v prekonávaní aktuálnej energetickej krízy.

Dnešná spoločnosť kladie veľký dôraz na efektivitu, čo urýchľuje vývoj IT technológií, najmä v oblasti BI (business inteligencie) a AI (umelé inteligencie). Martin Cígler hovorí: „V tomto roku, rovnako ako v tých nasledujúcich, predpokladám ďalší výrazný posun smerom ku cloudu, masívny rozvoj umelej inteligencie, a to i v aplikáciách, pre ktoré bola AI doteraz príliš drahá. Rozvoj cloudu bude tiež rozvojom business intelligence, data miningu, praktického využívania internetu vecí (Internet of Things).“ Práve pokroky v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a softvéru prinášajú množstvo nových služieb a produktov. Na pracovisko bude mať najväčší vplyv rozvoj internetu vecí a umelej inteligencie, ktorá môže firmám uľahčiť spracovať dáta, ktoré dnes majú k dispozícii, ale zatiaľ s nimi často nevedia efektívne pracovať. Bude zaujímavé sledovať, kam nás rýchlejšie a presnejšie rozhodovanie na základe dát bude posúvať. Vďaka poznatkom umelej inteligencie môžu podniky identifikovať nové trhy a produkty, optimalizovať ceny, zlepšiť presnosť predikcií podnikateľských zámerov a mnoho ďalšieho.

M. Cígler dodáva, že zostáva otázkou, ako Slovensko v budúcich rokoch využije potenciál digitalizácie v prospech ekonomického rastu, lepšej efektivity či optimalizácie nákladov. A to ako v súkromnom, tak i verejnom sektore. Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 46. mieste zo 132 hodnotených krajín a na 29 mieste spomedzi 39 ekonomík Európy. Zaostáva aj za ostatnými krajinami V4, pričom od roku 2020 si Slovenská republika pozíciu v rámci rebríčka zhoršuje. Podľa uvedeného prieskumu by Slováci uvítali viac digitalizácie najmä v komunikácii s úradmi (67 %), pri poskytovaní lekárskej starostlivosti (38 %) či v administratíve spojenej s podnikaním a prácou (32 %).

Internet vecí bude zohrávať čoraz väčšiu rolu aj s pokračujúcou energetickou krízou, pretože umožňuje vznik nových inteligentných budov. K dispozícii tak snáď čoskoro budeme mať (nielen) najmodernejšie kancelárske priestory, ktoré budú užívateľsky komfortné, ale budú najmä prevádzkovo efektívne a nákladovo úsporné. „Čo sa týka oboch posledných veľkých vplyvov na ekonomiku, teda pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine, tak tie sa zatiaľ v sektore IT nijako negatívne neprejavujú a nemyslím si, že by tomu v budúcnosti malo byť inak. Informačné technológie sú už dnes v podstate všade okolo nás. Ich použitie je celosvetové a všetko naznačuje tomu, že globalizácia bude pokračovať a s ňou aj ich vývoj,“ komentuje M. Cígler. Aj tak sa ale dá očakávať problém s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na trhu. Podľa Svetového ekonomického fóra nahradia do roku 2025 stroje celosvetovo 80 miliónov pracovných miest, ale konkrétne v IT priemysle vznikne približne 100 miliónov nových pracovných miest. Veľkou témou tak bude rekvalifikácia pracovníkov, získavanie nových zručností i celoživotné (seba)vzdelávanie, pretože bez neho nemožno v takom dynamickom odbore ako IT držať krok.

 

EU: Ochrana hráčov on-line hier

Európske odvetvie videohier rýchlo rastie, podľa dostupných údajov za rok 2021 sa veľkosť tohto trhu odhaduje na 23,3 miliardy eur. Poslanci Európskeho parlamentu na januárovom plenárnom zasadnutí rokovali aj o správe, ktorá vyzýva na harmonizáciu európskych pravidiel s cieľom dosiahnuť lepšiu ochranu používateľov on-line videohier.

Riešenie problematických nákupných praktík

Počítačové hry môžu hráčov nabádať k nákupu tzv. "loot boxov", balíčkov virtuálnych predmetov, ktoré hráčom pomáhajú napredovať v hre. Keďže ľudia míňajú skutočné peniaze, mohlo by to mať negatívne psychologické a finančné dôsledky v dôsledku nechcených nekontrolovaných nákupov. Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby analyzovala spôsob predaja týchto balíčkov, a tiež aby prijala potrebné kroky na zavedenie spoločného európskeho prístupu na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov v tejto oblasti. Poslanci tiež varujú pred praktikami tzv. "gold farmingu", kedy používatelia získavajú hernú menu a neskôr ju predávajú za reálne peniaze. Rovnako sa môžu predmety získané v hrách, ako aj celé používateľské účty vymieňať, predávať alebo vsádzať na skutočné meny, čo je v rozpore s podmienkami uplatňovanými producentmi videohier. Tieto praktiky môžu byť spojené s praním špinavých peňazí, nútenou prácou a vykorisťovaním detí v rozvojových krajinách, a preto europarlament vyzýva štátne orgány krajín, aby ich zastavili.

Jednoduchšie zrušenie predplatného

Poslanci zdôrazňujú, že zrušenie predplatného online videohier musí byť rovnako jednoduché ako ich predplatenie, a uviedli, že automatické obnovovanie by mohlo byť problematické, ak by pokračovalo v rozpore so zámerom spotrebiteľa. Politiky vrátenia a refundácie musia byť v súlade so spotrebiteľským právom EÚ, keďže spotrebitelia musia mať rovnaké právo vrátiť a požiadať o vrátenie peňazí pri online nákupe ako pri osobnom nákupe.

Ochrana detí

Parlament chce zabezpečiť, aby boli deti lepšie chránené pred možnými škodami spôsobenými on-line videohrami a cielenou reklamou. Vyzýva na vytvorenie lepších nástrojov rodičovskej kontroly v súlade so systémom celoeurópskych informácií o hrách (PEGI), ktoré by rodičom umožnili väčšiu kontrolu nad hernými návykmi ich detí a lepšie monitorovanie času a peňazí, ktoré ich deti trávia hraním videohier. Vzhľadom na možný negatívny vplyv videohier na duševné zdravie europoslanci požadujú, aby sa tvorcovia hier vyhli manipulatívnemu dizajnu hier, ktorý môže viesť k závislosti od hier, izolácii a kybernetickému obťažovaniu.

Bezpečnosť zraniteľných skupín

Na zabezpečenie lepšej ochrany zraniteľných skupín by mali mať spotrebitelia ľahko dostupné všetky potrebné informácie o hre. To by im pomohlo urobiť informované rozhodnutie o prípadnom nákupe. Dizajn on-line videohier by mal byť inkluzívnejší a prístupnejší.

Dodržiavanie pravidiel ochrany údajov

On-line videohry by mali ešte lepšie chrániť údaje používateľov v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Mnohí ľudia využívajú on-line videohry nielen ako voľnočasovú aktivitu, ale aj ako mentálne cvičenie. Hry sú tiež užitočným nástrojom vo vzdelávaní. Od komisie sa žiada, aby predložila európsku stratégiu pre videohry, ktorá by podporila viac ako 90.000 priamych pracovných miest v Európe. Keďže toto odvetvie sa rýchlo rozvíja, je potrebné zohľadniť hospodársky, sociálny, vzdelávací, kultúrny a inovačný aspekt on-line videohier. Na posilnenie povedomia o tomto odvetví chce parlament zriadiť výročnú cenu EÚ za on-line videohry. Poslanciocenili  výskumný projekt EU Kids Online, ktorého cieľom je zhromaždiť údaje z celej Európy o skúsenostiach detí s on-line videohrami. Poslanci žiadajú, aby EÚ finančne podporila tento a ďalšie podobné projekty.

EU: Preprava odpadu

Europoslanci požadujú prísnejšie pravidlá Európskej únie na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. Aj s odpadom prepravovaným mimo EÚ sa musí nakladať environmentálne vhodným spôsobom, pričom chcú zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton.

Revidované právne predpisy by mali účinnejšie chrániť životné prostredie a ľudské zdravie a zároveň plne využívať príležitosti, ktoré ponúka odpad na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti obehového hospodárstva a hospodárstva s nulovým znečistením. V prijatom texte poslanci podporujú výslovný zákaz prepravy všetkých odpadov určených na zneškodnenie v rámci EÚ, okrem povolených a opodstatnených prípadov. Vývoz nebezpečného odpadu z EÚ do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, bude takisto zakázaný.

Vývoz odpadu na zhodnotenie, ktorý nie je nebezpečný, by bol povolený len tým krajinám, ktoré nie sú členmi OECD, ktoré vyslovia svoj súhlas a preukážu svoju schopnosť spracovať tento odpad udržateľným spôsobom. Poslanci chcú tieť zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, a postupne ukončiť jeho vývoz do krajín OECD do štyroch rokov.

Europarlament vyzýva na vytvorenie mechanizmu EÚ zameraného na riziká, ktorý by usmerňoval krajiny EÚ vykonávajúce inšpekcie s cieľom predchádzať nezákonnej preprave odpadu a odhaľovať ju.

Aktuálne: Facebook, Instagram, Twitter, Pinterest

Sociálne siete ako súčasť našich životov poskytujú rýchly spôsob, ako sa spojiť s priateľmi, rodinou, kolegami či obchodnými partnermi. Ich využitie tak zahŕňa od zdieľania dovolenkových fotografií až po podporu našej kariéry. Môžu však tiež negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie, a preto viacerí nasledujú celebrity ako Tom Holland či Ariana Grande a rozhodli sa dať si pauzu od svojich účtov na sociálnych sieťach, alebo sa ich dokonca úplne vzdať.

Obyvatelia ktorých krajín s najväčšou pravdepodobnosťou opustia využívanie sociálnych sietí? Ice Headshop využil on-line analytický nástroj SEMrush na analýzu najbežnejších hľadaných výrazov v súvislosti so znížením používania sociálnych dietí. Krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou obmedzia sociálne siete, je Island so 73 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Vyhľadávania výrazov súvisiacich s ukončením sociálnych sietí boli o 43 % vyššie ako v nasledujúcej krajine. Až 91 % Islanďanov používa najmä Facebook, Instagram a Pinterest.

Na druhom mieste je Chorvátsko s 51 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Najvyšší vyhľadávaný výraz bol „ako prestať rolovať“, pričom mnohí Chorváti majú evidentne problémy s organizovaním svojho času na platformách. Najvyšší podiel používateľov tu má opäť Facebook, no využíva sa aj Instagram s 15,45 % podielom na trhu. Na treťom mieste je Írsko s 24 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Facebook je najvýznamnejšou platformou s neuveriteľným 90,39% podielom na trhu v krajine, avšak Twitter je druhou najpopulárnejšou platformou pre Írov, pričom Instagram je na treťom mieste. Na štvrtom a piatom mieste bolo Estónsko a Belgicko s 21 a 14 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. V Belgicku predstavujú používatelia sociálnych sietí 81,7 % z celkovej populácie, zatiaľčo v Estónsku používatelia tvoria iba 79,3 % z celkovej populácie.

Výzva: Kybernetická bezpečnosť

Program Digitálna Európa ponúka finančné prostriedky na tréningové centrá, budovanie stredísk bezpečnostných operácií, vzdelávanie a aj projekty v súvislosti s bezpečnostnou legislatívou. Malé a stredne veľké podniky môžu podávať projekty inovatívnych riešení kybernetickej bezpečnosti so spolufinancovaním od jedného až do päť miliónov eur. Najväčší objem európskych financií je určený na budovanie stredísk bezpečnostných operácií (SOC), o ktoré sa môže uchádzať verejný aj súkromný sektor.

Úspešné projekty by mali posilniť kybernetickú bezpečnosť infraštruktúry 5G sietí, či podporiť rozvoj a služby tréningových centier. Mimoriadne aktuálne sú výzvy, ktoré reflektujú povinnosti organizácií v súvislosti so smernicou EU pre sieťovú a informačnú bezpečnosť NIS. Prevádzkovatelia základných služieb, národné či sektorové jednotky na riešenie kybernetických incidentov (CSIRT) a poskytovatelia digitálnych služieb tu môžu získať až miliónové granty na podporu implementácie smernice.

Výzvy v šiestich oblastiach sú otvorené do 15. februára 2023 a projekty sa vyznačujú transparentnou a rýchlou administráciou a implementáciou. „Výzvy z programu Digitálna Európa nie sú zaťažené byrokraciou, ako to je obvyklé z eurofondov, vyhodnocujú sa veľmi operatívne v Bruseli a komunikácia je v on-line rozhraní,“ vysvetľuje Ivan Makatura. Granty v objeme 154 miliónov eur sú určené na posilnenie kybernetickej bezpečnosti únie a organizácie z členských krajín sa o ne môžu uchádzať samostatne alebo v konzorciách. Výška podpory projektov zo strany EÚ je zväčša 50 percent, pre malé a stredné podniky až 75 percent rozpočtu.

Počínajúc rokom 2021 je povinnosťou členských štátov EÚ zriadiť národné koordinačné centrum ako súčasť európskej siete pod kuratelou Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií. V Slovenskej republike má podľa zákona štatút národného koordinačného centra Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Medzi jeho úlohy patrí aj identifikácia a riešenie profesionálnych výziev v jednotlivých odvetviach a podpora komunity kybernetickej bezpečnosti.