EU: Diagnostické zobrazovanie v onkológii

V Bruseli formálne odštartovala európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii. V súlade s Európskou dátovou stratégiou a európskym priestorom pre zdravotné údaje je jednou z hlavných iniciatív európskeho plánu na boj proti rakovine. Spojiť má inovácie v oblasti digitálnych technológií s ochranou údajov garantovanou v Európe v snahe vytvoriť dôveryhodný a bezpečný rámec, v ktorom budú mať výskumníci, inovátori a lekári prístup k cenným údajom. Cieľom je, aby mohli čo najlepšie využívať inovačné riešenia liečby rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Prvým projektom zameraným na diagnostické zobrazovanie v onkológii je EUCAIM a druhým zariadenie na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie pre zdravie (ZTE – zdravie).

Práca v rámci iniciatívy, ktorá je hlavnou akciou európskeho plánu na boj proti rakovine, sa zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, v ktorej sa spoja zdroje s databázami údajov z diagnostického zobrazovania v onkológii z celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dodržiavanie vysokých etických štandardov, dôvera, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Okrem toho infraštruktúra prepojí iniciatívy EÚ, vnútroštátne iniciatívy, siete nemocníc, ako aj výskumné archívy údajov zo zobrazovania a iných relevantných zdravotných údajov. Podľa očakávaní by sa do decembra 2023 mala dokončiť koncepcia celoeurópskej digitálnej infraštruktúry a budú zavedené mechanizmy na spoluprácu. Poskytovatelia údajov sa potom budú môcť pripojiť na túto novú európsku združenú platformu. Jej prvá verzia má byť spustená do konca roka 2024 a konečnú verziu očakávame do konca roka 2025. Úplné fungovanie digitálnej infraštruktúry je plánované na rok 2026.

Technologické inovácie spojené s ochranou údajov môže vytvoriť dôveryhodný rámec pre výskumníkov, inovátorov, lekárov aj pacientov. Výskumníkom zaručí efektívny prístup k väčšiemu množstvu vysokokvalitných údajov, ktoré im umožnia rakovinu skúmať a rozšíriť chápanie tohto ochorenia. Inovátorom vytvorí možnosti vyvíjať a testovať riešenia starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Uľahčenie vývoja riešení založených na údajoch lekárom umožní presnejšie a rýchlejšie klinické rozhodovanie, diagnostiku, liečbu a prediktívnu medicínu v prospech onkologických pacientov. Takisto podporí dátový altruizmus u občanov, ktorí prejavia ochotu alebo dajú súhlas na sprístupnenie svojich údajov na obohatenie súborov zdravotných údajov. Cezhraničná, interoperabilná a bezpečná infraštruktúra s ochranou súkromia urýchli inováciu v lekárskom výskume. Napríklad bude možné vyškoliť nové technológie využívajúce umelú inteligenciu na rozsiahlom súbore údajov, ktorý je štandardizovaný a v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Urýchli sa tak vývoj inovačných nástrojov, ktoré budú môcť zabezpečiť rýchlejšiu diagnózu rakoviny a zlepšenú personalizovanú starostlivosť.

Telemarketing: Zacielené na seniorov

Pravidlá pre marketingové volania sa sprísňujú, no aj napriek tomu sa telemarketéri stále snažia získať klientov a predať im  za každú cenu vopred nevyžiadaný tovar či služby. Pod tlakom podvodníkov zostávajú najmä seniori. Telemarketingoví operátori bývajú neodbytní a je ľahké ich nátlaku podľahnúť. Seniori si tak nevedomky môžu cez telefón nakúpiť produkty či služby, o ktoré pôvodne vôbec nemali záujem. Nekalé praktiky telemarketérov rozobral s psychologičkou dTest.

 

Praktiky podvodnýc predjcov  sú pritom čím ďalej, tým viac prepracované. „Ohrozenou skupinou sú najmä seniori. Často sa radi porozprávajú s volajúcim, aj keď ho nepoznajú,“ dodáva Eduarda Hekšová. Hovor sa väčšinou začne niekoľkými otázkami, ktoré nemajú obchodný charakter a volajúci sa ich prostredníctvom snaží len nadviazať kontakt a získať dôveru. Po získaní dôvery následne volanému ponúknu kúpu výrobku alebo služby. Podvodný telemarketér môže spotrebiteľa zahltiť veľkým množstvom informácií, môže na neho vyvíjať nátlak a naliehať. Ojedinelá však nie je ani opačná taktika. Operátor hovoru môže byť, naopak, veľmi milý a spotrebiteľ tak získa pocit, že je úplne výnimočný zákazník. Je potrebné dať si pozor aj na ponuku zaslania darčeka zadarmo, ktorý vo výsledku vôbec zadarmo byť nemusí.

Na spotrebiteľskú poradňu dTestu sa obracajú seniori, ktorí sa stali obeťami práve takýchto hovorov s pracovníkmi telemarketingovej spoločnosti. Na základe poskytnutých nahrávok psychologička Romana Mazalová priblížila, aké metódy operátori používajú. „Sú to spoľahlivé postupy, na ktoré sú predajcovia školení,“ upozorňuje Romana Mazalová a v niekoľkých bodoch vysvetľuje najčastejšie používané praktiky:

• „Pracovník linky oslovuje volaného menom, čo zvyšuje dôveryhodnosť, že ide o niekoho, koho príjemca hovoru pozná a má mu preto venovať pozornosť.“
• „Predajca často v celom rozhovore neustále opakuje ÁNO. Dáva tým najavo, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje, netreba byť obozretný a volaný získa dojem, že nehovorí s podvodníkom, ale s firmou, s ktorou je spokojný. Čím viackrát odpovieme ÁNO aj na banálnu otázku, tým zložitejšie je potom povedať záverečné NIE.“
•  „Počas celého rozhovoru nepadne ani zmienka o predaji. Skutočný dôvod telefonátu sa zatajuje. Cieľom je vzbudiť v seniorovi dojem, že nejde o predaj, ale o poďakovanie.“
•  „Predajca neodpovedá na konkrétne otázky, koľko tovar stojí. Predajca môže zahmlievať alebo sumu rozpočítať na menšie čiastky. Za celý čas obvykle ani raz nepadne súhrnná cena za produkt, radšej povie 3 x 20 EUR. Keď predajca vycíti nezáujem, na oko sumu ešte zníži rozpočítaním napr. na 5 EUR mesačne, aby čiastka pôsobila ešte nižšie.“
• „Volajúci hrá na city. Reflektuje súčasnú dobu, súcití, že pre seniorov je doba, nielen kvôli zvyšujúcim sa cenám energií, ťažká. Predajca môže tiež predstierať, že ponúka záchrannú ruku v podobe darčekov zadarmo alebo špeciálnej ponuky „iba pre vás“ v domnelej „fantastickej“ zľave.“
• „Typickou ukážkou manipulácie je, že predajca sa nespýta, či má vôbec dotyčný o produkt záujem, dáva iba možnosť výberu v zmysle: Čo z toho si vyberiete? Čo vás zaujalo? Predajca nedáva priestor zamyslieť sa, či to chcem, ale prinúti ma premýšľať nad tým, čo si z ponuky vyberiem.“
•  „Využívanie techniky tzv. falošnej úprimnosti – predajca tvrdí, že presne ten istý produkt používa on sám.“
•  „Potvrdenie správnej voľby. Keď si zákazník jeden z produktov vyberie, predajca ho hneď uistí, že urobil dobre, že je to jedna z najobľúbenejších kúr a podobne. Zákazníka tak upokojí, aby nepochyboval o správnosti svojej voľby. Tým nabúra tzv. rozhodovaciu paralýzu (strach, že si pri výbere z variantov zvolím zle). Predajca často rovno pridáva aj ďalšie potvrdenie dôveryhodnosti, napr. že firma je slovenská (vzbudzuje dojem spoľahlivosti, vierohodnosti).“
• „Keď zákazník nesúhlasí s cenou, operátor môže použiť techniku cenovej kotvy – napr. v lekárni to stojí 120 EUR. V porovnaní s takouto vyššou čiastkou sa snaží, aby sa zákazník zameral na to, koľko ušetrí (namiesto toho, koľko za produkt reálne zaplatí).“
•  „Po prípadnom odmietnutí skúšajú predajcovia techniku darček zadarmo. Slovo „zadarmo“ v sebe nesie pocit, že nič neriskujem. V záplave ďalších slov sa ale zákazník môže stratiť. Predajca napríklad spomenie, že bude nutné zaplatiť poštovné a balné, ale nehovorí koľko.“

Bez ohľadu na dôvod, kvôli ktorému volajúci spotrebiteľovi telefonuje, spotrebiteľ by mal byť vždy pozorný a obozretný. V prípade, že spotrebiteľ nadobudne presvedčenie, že ho volajúci podobnými praktikami obťažoval, môže sa obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne môže podať podnet na prešetrenie Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ak spotrebiteľ z hovoru zistí, že volajúci spracováva jeho osobné údaje neoprávnene, je možné kontaktovať Úrad na ochranu osobných údajov. Stále však platí, že najúčinnejšou zbraňou proti telemarketérom je naučiť sa hovoriť nie či nevyžiadané hovory rýchlo ukončiť.

EU: Recyklujeme necelú tretinu plastov

Svetová produkcia plastov narástla za posledné desaťročia exponenciálnym tempom - zatiaľčo v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna tona plastov, v roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. S tým samozrejme vzrástlo aj množstvo plastového odpadu. V prvej polovici roka 2020 sa výroba plastov kvôli koronavírusu prudko znížila, no v druhej polovici roka sa obnovila. Európska únia už prijala viacero opatrení na redukovanie plastového odpadu, čo sa však stane s odpadom, ktorý napriek všetkému úsiliu aj tak vyprodukujeme?

Najčastejším spôsobom llikvidovania plastového odpadu je spaľovanie, pri ktorom sa premieňa na energiu, za ním nasleduje recyklácia. Okolo 25 % plastového odpadu končí na skládkach. Polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín. Chýbajú nám totiž kapacity, technológie alebo financie na jeho spracovanie. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton. Väčšinu odpadu tvorí šrot zo železných a neželezných kovov, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta. Najviac odpadu sa kedysi vyvážalo do Číny, no tá nedávno uvalila zákaz na dovoz plastového odpadu. To môže viesť k tomu, že v Európe budeme plasty viac spaľovať a vyvážať na smetiská. 

 

Európska únia sa snaží nájsť nové, ekologickejšie spôsoby nakladania s plastovými odpadmi. Nezrecyklovaný plastový odpad nielen znečisťuje životné prostredie, ale prináša straty aj pre hospodárstvo. Odhaduje sa, že až 95% hodnoty plastového odpadu sa po prvom krátkom cykle používania stráca.Výskumy odhadujú, že výroba a spaľovanie plastov uvoľnili v roku 2019 na celom svete do ovzdušia 850 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Do roku 2050 by sa toto číslo mohlo vyšplhať až na 2,8 miliardy ton. Ak sa tomu chceme vyhnúť, tak bude potrebné plasty lepšie recyklovať. Hlavným problémom zostáva kvalita a cena recyklovaných plastov v porovnaní s novo vyrobenými materiálmi. Spracovatelia plastov vyžadujú veľké množstvá recyklovaného materiálu, ktorý je vyrobený podľa prísne kontrolovaných požiadaviek. A to všetko na bezkonkurenčné ceny. Situáciu komplikuje aj to, že plastov je mnoho druhov. Ich recyklovanie je potom oveľa náročnejšie, drahšie a výsledný produkt nemá takú kvalitu, aká by sa očakávala. Dopyt po recyklovaných plastoch síce rastie, no v roku 2018 predstavoval len 6% celkového dopytu po plastoch v Európe.

Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa nám podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. Poslanci zastávajú názor, že potrebujeme aj opatrenia na stimuláciu dopytu po recyklovaných plastoch, napríklad: 

• štandardy kvality pre sekundárne plasty,
• certifikáty na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov,
• pravidlá na minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a
• stimuly pre členské štáty, aby znížili DPH na recyklované produkty.

Európsky parlament okrem toho podporil aj iné opatrenia na redukciu plastového odpadu, napríklad obmedzenie používania ľahkých plastových tašiek a vreciek v roku 2015. Poslanci taktiež vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila opatrenia proti mikroplastom.

 

 

EU: Podpora talentov

Členské štáty Európskej únie čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Riešenia má priniesť nový „Mechanizmus podpory talentov“ v EÚ.

Aktuálne je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívna mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov. Tieto regióny čelia osobitným štrukturálnym výzvam, akými sú neefektívnosť na trhu práce, v systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, nízka výkonnosť v oblastiach inovácií, verejnej správy či rozvoja podnikania, ako aj slabý prístup k službám. Riešením týchto výziev by regióny mohli prilákať viac kvalifikovaných pracovníkov. Niektoré z týchto regiónov už uviazli v „pasci rozvoja talentov“, kým iné sa do nej môžu dostať v blízkej budúcnosti. Ak táto situácia zostane bez odozvy, ohrozí dlhodobú prosperitu EÚ.

Z týchto dôvodov Európska komisia vytvorí Mechanizmus podpory talentov založený na ôsmich pilieroch:

1. V roku 2023 sa spustí nový pilotný projekt, ktorý má pomôcť regiónom vystaveným „pasci rozvoja talentov“ s vypracovaním, konsolidáciou, rozvojom a realizáciou na mieru šitých a komplexných stratégií, ako aj s identifikáciou vhodných projektov týkajúcich sa odbornej prípravy, prilákania a udržania kvalifikovaných pracovníkov a identifikáciu príslušných projektov. Z projektu sa podporia pilotné regióny vybrané na základe verejnej výzvy;
2. V roku 2023 bude spustená nová iniciatíva s názvom „Inteligentná adaptácia regiónov na demografický prechod“ s cieľom pomôcť regiónom s vyšším podielom odlivu mladých ľudí prispôsobiť sa demografickému prechodu a investovať do rozvoja talentov využitím na mieru šitých politík orientovaných na miestne potreby. Aj v tomto prípade sa regióny, ktoré budú príjemcami pomoci, vyberú na základe verejnej výzvy;
3. Nástroj technickej podpory bude na požiadanie v rámci výzvy na rok 2023 podporovať členské štáty v reformách na celoštátnej a regionálnej úrovni potrebných na riešenie úbytku obyvateľov v produktívnom veku, nedostatku zručností a schopnosti reagovať na potreby miestneho trhu;
4. Programy politiky súdržnosti, ako aj medziregionálne inovačné investície budú stimulovať inovácie a príležitosti pre vysokokvalifikované pracovné miesta, a tým prispejú k zlepšeniu možností udržať si talenty v týchto regiónoch a prilákať nové;
5. Nová výzva na inovačné opatrenia v rámci „Európskej mestskej iniciatívy“ na otestovanie riešení orientovaných na miestne potreby a riadených mestami s úbytkom obyvateľstva, ktoré sa zameriavajú na výzvy súvisiace s rozvojom, udržaním alebo prilákaním kvalifikovaných pracovníkov;
6. Iniciatívy EÚ, ktoré podporujú rozvoj talentov, budú propagované na osobitných webových stránkach. Zainteresované regióny tak získajú ľahší prístup k informáciám o politikách EÚ v oblastiach, ako sú výskum a inovácie, odborná príprava, vzdelávanie a mobilita mládeže;
7. Výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov: regióny budú môcť vytvárať tematické a regionálne pracovné skupiny na riešenie konkrétnych profesijných alebo územných výziev;
8. Rozvoj analytických poznatkov potrebných na podporu a uľahčenie politík regionálneho rozvoja a migrácie založených na dôkazoch.

Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy. Ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ.

Dark web: Záujem v roku 2022

Viacerí z nás si okamžite spájajú záujem o stránky označené ako dark web s kriminálnym správaním: od získania falošných pasov až po ukradnuté údaje sa neustále šíria fámy o tom, čo je skutočne možné získať prostredníctvom tejto oblasti internetu. Hoci veľká väčšina ľudí by ani nikdy nemala v úmysle takéto stránky reálne navštíviť, pre niektorých ide o viac než len kuriozita; je to niečo, čo chcú zažiť na vlastnej koži. Aktuálne sa uvádza, že 2,5 milióna používateľov má prístup k stránkam dark webu každý deň. V ktorej krajine je o nej najväčší záujem? 

Spoločnosť Reboot na základe štatistík zo SEO aktualizovala svoj rebríček krajín, kde sa obyvatelia v roku 2022  zaujímali vo vyhľadávaniach cez Google o stránky dark webu najviac. Porovnali sa údaje celkového objemu vyhľadávaní s počtom používateľov internetu v každej krajine a vznikol tzv. Dark Web Index so štatistikou, koľko ľudí zo 100.000 používateľov internetu takéto stránky vyhľadávalo. 

Prvenstvo získalo Grécko so skóre 97,1/100. V minulom roku tu uskutočnilo celkovo 202.920 on-line vyhľadávaní, pričom 2.561 bolo práve na tému dark web. Druhé v poradí je Chorvátsko so skóre 94,1/100. Zločiny súvisiace s dark webom v Chorvátsku za posledné roky vzrástli o 31 % a v roku 2022 sa uskutočnilo celkovo 58.440 vyhľadávaní on-line, pričom 2.079 používateľov internetu v Chorvátsku si v roku 2022 vyhľadávalo dark webstránky. Albánsko je na treťom mieste s 1.818 používateľmi internetu, ktorí vyhľadávali dark webstránky,  čo jej vynieslo skóre 91,2/100. V roku 2022 tu bolo zaznamenaných celkovo 38.280 vyhľadávaní dopytov súvisiacich s dark webom. Slovensko sa umiestnilo v prvej desiatke krajín s najväčším záujmom o dark web stránky z hľadiska zrealizovaných vyhľadávaní na túto tému cez Google  v roku 2022. Patrí mu siedme miesto s počtom 1.541 vyhľadávaní zameraných na dark webstránky medzi 100.000 používateľmi, čím sme dosiahli skóre 79.4/100. Ďalšie miesta v top 10 krajín s najväčším záujmom o dark webstránky v minulom roku obsadili: Česko (4. miesto), Maďarsko (5. miesto), Holandsko (6. miesto), Írsko (8. miesto), Rumunsko (9. miesto) a Portugalsko (10. miesto).