Upozorňujeme: Podvodné webstránky

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaznamenala opakujúce sa spotrebiteľské podnety na predaj značkového tovaru prostredníctvom e-shopov so slovenskou doménou .sk. Spotrebiteľov žiada o obozretnosť pri nákupoch na internete, pretože e-shopu poskytujú nielen svoje osobné údaje, ale tiež údaje o platobnom prostriedku.

Ide o podvodné internetové stránky na predaj značkovej, športovej a turistickej obuvi, športového oblečenia, pri ktorých si prevádzkovateľ registruje názov webstránky veľmi podobný ako používa originálny značkový internetový predajca, čo často spotrebiteľov môže uviesť do omylu, že objednávajú tovar originálnej značky a zaručenej kvality. Ide napr. o tieto webstránky:
originálna adresa → podvodná adresa
vivobarefoot.sk → vivobarefoot-sk.sk
merrellstore.sk → merrellshopsk.sk → merrellobuv.sk
skechers.com → skecherstenisky.sk
converse.com → teniskyconverse.sk → conversevypredaj.sk
salomon.com → salomonshopsk.sk
lasportiva.com → lasportivaobuv.sk → lasportiva-slovensko.sk
palladiumboots.eu → palladiumsk.sk

Podvodné internetové obchody na svojich stránkach:
- zobrazujú vizuálne obsah totožný/podobný s originálnou stránkou,
- ponúkajú rovnaký sortiment tovaru,
- neuvádzajú identitu prevádzkovateľa/predávajúceho, obchodné meno a sídlo predávajúceho
- absentujú všeobecné obchodné podmienky,
- umožňujú spotrebiteľovi kontakt s predávajúcim len formou anonymného kontaktného formulára,
- žiadajú platby za tovar len vopred, neumožňujú iné možnosti platby,
- uvádzajú výrazne nižšie ceny ponúkaných tovarov ako ceny originálnych tovarov, príp. uvádzajú ceny s výraznou zľavou.

SOI upozorňuje spotrebiteľov, aby si pred uzatvorením objednávky a zaslaním platby za objednaný tovar dôkladne preverili, či internetový obchod uvádza informácie identifikujúce predávajúceho ako aj všeobecné obchodné podmienky a predišli tak podvodom, kedy predávajúci po úhrade tovar nedoručí, príp. doručí falzifikáty značkového tovaru, neumožňuje odstúpenie od zmluvy pred dodaním tovaru, nevráti peniaze po nedodaní tovaru, po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy či reklamácii falzifikátov tovaru. Nakoľko SOI má obmedzené kompetencie, medzi ktoré nepatrí zákonné oprávnenie podvodné internetové stránky zablokovať a nie je oprávnená ani vymáhať plnenia platby za nedodaný tovar, odporúčame spotrebiteľom dôkladne zvážiť všetky spotrebiteľské rozhodnutia týkajúce sa zakúpenia tovaru prostredníctvom webovej stránky, ktorá sa javí vzhľadom na vyššie uvedené ako podvodná.
 

Pokiaľ nie je možné identifikovať predávajúceho odporúča sa obrátiť na odbor počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru SR, ktorý sa obdobnými prípadmi zaoberá.

Zoznam ďalších rizikových e-shopov:

bonky.sk
suprisimo.sk
booho.sk
finlando.sk
rayray.sk
fashy.sk
gigastore.sk
zozu.sk
shopolo.sk
huglo.sk
alabo.sk
mobiluj.sk
eleganceshop.sk
autoelektrony.sk
viagogo.sk
chyza.sk
rajpradla.sk
zasielkonos.sk
fashionline.com
jordanshoes.sk
moletka.eu; svet-siat.eu; vip-moda.eu
perfektna.sk
kociky-leja.sk
elektroeldo.sk
sunsea.sk

Erasmus+: Nové projekty

Desať nových projektov v rámci Erasmus+ má testovať nové formy medzinárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania tak, ako to vytýčila Európska komisia pred rokom v európskej stratégii pre univerzity. Náplňou šiestich projektov bude skúmať, testovať a uľahčiť udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Ide o doplňujúci certifikát, ktorí môžu získať absolventi spoločných programov poskytovaných v rámci medzinárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. „Európskym univerzitám“) testovať nové formy spolupráce.

Značka Európsky študijný program má pomôcť zaviesť spoločný študijný program vo viacerých členských štátoch EÚ, aby sa podporila mobilita študentov a spolupráca. Má odrážať nadobudnuté zručnosti a vzdelávacie výstupy študentov, ktorí absolvovali spoločný program vo viacerých inštitúciách, viacerých krajinách a viacerých jazykoch a ktorí v rámci programu využili možnosti mobility a interdisciplinárne pedagogické prístupy. Okrem toho má značka doplniť kvalifikáciu, ktorú študenti získali zo spoločných programov založených na medzinárodnej spolupráci medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (akými sú napr. Európske univerzity). Značka by sa udeľovala na dobrovoľnom základe ako záruka vzdelávacích výstupov založených na spoločnom súbore kritérií a dosiahnutých v rámci nadnárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami. Za realizáciu vybratých projektov, ktoré majú pomôcť zaviesť značku Európsky študijný program, budú zodpovedné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, vnútroštátne a regionálne orgány a iné zainteresované strany.

Štyri z desiatich projektov umožnia alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania testovať nové formy spolupráce EÚ, napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Jeho účelom je poskytnúť alianciám univerzít na dobrovoľnom základe voľnosť konať spoločne, prijímať spoločné strategické rozhodnutia, experimentovať so spoločným náborom, koncipovať spoločné učebné osnovy, alebo združovať zdroje ako aj ľudské, technické, dátové, vzdelávacie, výskumné či inovačné kapacity.

Na každý vybratý pilotný projekt možno od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200.000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi. Majú pomôcť dospieť k poznatkom, ktoré pomôžu pri ďalších krokoch, ako aj vypracovať návrhy k zavedeniu možného spoločného Európskeho študijného programu a právneho štatútu pre aliancie koordinovaných spolu so sektorom vysokoškolského vzdelávania a s členskými štátmi.

SR: Ako dlho vystačíme s peniazmi

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má nasporené peniaze necelých 62 % slovenských domácností. Ešte pred rokom to bolo viac než 63 % a v roku 2020 malo nejaké peniaze nasporených 67 % domácností. Približne každá štvrtá domácnosť (26 %) má úspory do výšky mesačného príjmu, čo je viac než pred rokom, kedy malo úspory na mesiac len 22 % Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške 3-mesačného príjmu sa mierne znížil – z 30 % na 28 %. Podiel Slovákov s úsporami vo výške 3- až 6-mesačného príjmu vzrástol z 19 % na 22 %.

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, ďalej ukázal, že takmer 15 % domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok (a každá desiata dokonca na rok a viac). Ale začína sa roztvárať rozdiel medzi ženami a mužmi – zatiaľčo v prieskume z roku 2021 uvádzalo úspory 63 % mužov a 64 % žien, v roku 2022 bol podiel mužov s úsporami takmer rovnaký (66 %), ale u žien klesol na 58 %. „Slováci sú sporivý národ a myslia na nečakané výdavky – aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie. Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ hovorí Jaroslava Palendalová. 

 

Najčastejšie majú podľa prieskumu úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (76 %), ktorí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, z ktorých každý piaty (20 %) respondent uvádza úspory vo výške väčšej, než je príjem ich domácnosti za pol roka. Výrazne častejšie majú úspory ľudia s vysokým (80 %) či stredoškolským (70 %) vzdelaním oproti respondentom so vzdelaním bez maturity (43 %). S úrovňou dosiahnutého vzdelania tiež rýchlo rastie výška úspor v pomere k príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci.

Radíme: Ako rozoznať falzifikáty eura

Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila na svojich webových stránkach aktuálne informácie o falzifikátoch eurobankoviek a euromincí zadržaných na území Slovenskej republiky v minulom roku. Pripomína tiež, že aj keď sa potvrdila prevažne dobrá kvalita zadržaných falzifikátov eurobankoviek, je možné ich odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Inak je to pri eurominciach, kde ide v prevažnej miere o falzifikáty s dobrou až veľmi dobrou technickou úrovňou vyhotovenia. Pre verejnosť je tak  odhaliť falzifikát pomerne náročné.

V roku 2022 bolo v Slovenskej republike zadržaných celkom 771 kusov falzifikátov eurových bankoviek, čo je približne o tretinu menej než v roku 2021 a najmenej od zavedenia eura. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 751 kusov (97,4 %). V roku 2022 tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 50 EUR a 20 EUR. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom – pohľadom – naklonením. Kombináciou týchto krokov je možné spoľahlivo odhaliť falošnú bankovku. Uvedený test aj s názornými ukážkami je opísaný v propagačných materiáloch Eurosystému, takisto na internetovej stránke ECB www.ecb.int a internetových stránkach jednotlivých národných centrálnych bánk Eurosystému.

V roku 2022 bolo na území Slovenska zadržaných tiež 2.580 kusov falzifikátov eurových mincí, čo je o 62 % viac než v roku 2021. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote 2 eurá (93,7 %). Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 2.315 kusov (89,7 %). Najdostupnejšou pomôckou na rozpoznanie podozrivých mincí je jednoduchý magnet. Euromince nominálnych hodnôt 1 euro a 2 eurá majú magnetický stred a ich skúšku je možné uskutočniť priložením magnetu k stredu podozrivej mince a následne porovnať úroveň jej magnetizmu s pravou mincou. Dôležité je sledovať tiež celkový vzhľad a farbu podozrivej euromince. Pri eurominciach v nominálnej hodnote 2 eurá je v prípade podozrenia vhodné venovať pozornosť aj nápisu na hrane. Bližšie informácie o spoločných a jednotlivých národných stranách obehových euromincí možno získať na internetovej stránke ECB alebo NBS.

EU: Slovensko na Súdnom dvore

Európska komisia žaluje Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie z dôvodu nezrealizovanej sanácie ako aj uzavretia skládok, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice EÚ (1999/31/ES) na bezpečné a kontrolované skládky odpadov. Zároveň žiada o uloženie finančných sankcií v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ za netransponovanie smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov (2018/2001) do národnej legislatívy.

Členské štáty EÚ boli povinné uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009, pokiaľ príslušný orgán neprijal rozhodnutie povoľujúce ďalšiu prevádzku skládky na základe primeraného plánu úpravy vysvetľujúceho, ako sa majú požiadavky smernice splniť. Pred uzavretím musia skládky prejsť rekonštrukciou, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadne významné nepriaznivé účinky. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, čo príslušný orgán vykonal záverečnú kontrolu na mieste, posúdil všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schválil uzavretie a rekultiváciu. Z dôvodu nesúladu so smernicou zaslala Európska komisia Slovensku už v apríli 2017 formálnu výzvu, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v marci 2019. Odvtedy Slovensko uzavrelo niekoľko nevyhovujúcich skládok a upravilo a opätovne povolilo počet skládok. Pri 21 slovenských skládkach je však stále potrebné konať. Týmto starým skládkam odpadov chýba primeraný plán vysvetľujúci, ako majú byť splnené požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali definitívne rozhodnutie o povolení ďalšej prevádzky. V súčasnosti je 21 skládok mimo prevádzky, no neboli zrekonštruované a definitívne uzavreté, ako to vyžaduje smernica. Stále teda pravdepodobne predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Slovenské orgány sa preto v plnej miere nezaoberali sťažnosťami vznesenými komisiou, ktorá sa domnieva, že úsilie slovenských orgánov bolo doteraz neuspokojivé a nedostatočné, a preto sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie.

Od členských štátov EÚ sa ďalej požadovalo, aby transponovali smernicu 2018/2001 do 30. júna 2021. Bulharsko a Slovensko však doteraz neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. V júli 2021 zaslala Európska komisia obom členským štátom formálnu výzvu. Keďže v decembri 2021 nedostala žiadne oznámenie o transpozičných opatreniach, vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom ich vyzvala, aby oznámili všetky svoje transpozičné opatrenia týkajúce sa smernice. K dnešnému dňu sú Bulharsko a Slovensko jediné dva členské štáty, ktoré neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. Komisia sa preto aj v tomto prípade obrátila na Súdny dvor Európskej únie.