SR: Rast cien v januári 202 zostal nad 15 %

Ceny potravín, ako aj bývania s energiami na Slovensku v úvode roka 2023 mierne utlmili svoje medziročné rasty, ich hodnoty však zostali vysoké. Potraviny boli podľa Štatistického úradu SR drahšie o 29 % a bývanie s energiami o viac ako 14 %. Dvojciferne zdraželi aj služby zubárov, poplatky za vzdelávanie či závodné stravovanie. Infláciu tlačilo nadol len mierne zlacňovanie pohonných hmôt. Spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári 2023 medzimesačne vzrástli o 2,6 % a medziročne o 15,2 %. Aktuálny medzimesačný rast bol približne rovnaký ako pred rokom v januári 2022. Medziročná hodnota inflácie po 23 mesiacoch klesla, ide však len o veľmi mierne spomalenie a rast cien je stále nad úrovňou 15 %. Pri januárovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 15,2 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 16,5 % a čistá inflácia 12,9 %. Medzimesačne jadrová inflácia vzrástla na hodnotu 2,2 % a čistá inflácia hodnotu 2 %.

Najväčší vplyv na infláciu v januári 2023 mal na Slovensku medzimesačný nárast cien v odbore bývanie a energie o 3,9 %, v ktorých sa premietla úprava regulovaných cien energií. Ceny plynu v porovnaní s decembrom 2022 boli vyššie o 11,9 %, tepelnej energie o 13,6 %. Nižší rast zaznamenala elektrina o 2,5 %. Rekordné rasty cien mali energie pred rokom v januári, kedy vzrástli od 10 do 20 %. Aktuálne v januári 2023 infláciu podporili tiež viac ako 12 % rasty cien za odvádzanie odpadovej vody či zber smetí. Po dlhodobom raste mierne poklesli ceny za imputované nájomné (o 0,2 %). Druhý najväčší vplyv na infláciu majú naďalej rastúce ceny potravín, v januári boli medzimesačne vyššie o 2,6 %. Naďalej rástli ceny základných potravín ako chlieb a obilniny o 2,6 %, mlieko, syry, vajcia o 2,9 % (najmä však ceny vajec o 5,2 %), mäsa o 1,1 %, ale tiež ovocie, zelenina či cukor a cukrovinky. Mierne poklesli iba ceny olejov a tukov. Po decembrovom poklese sa výraznejšie zvýšili aj ceny nealkoholických nápojov o 5,4 %. Nad 14 % oproti decembru 2022 boli ceny niektorých váhovo menších položiek spotrebného koša, ako ceny stravovania v jedálňach a poplatky za predprimárne a primárne vzdelávanie. Vzrástli ceny zubných lekárov o 2,7 %, čo patrí k najvyšším rastom za posledných päť rokov. V doprave síce rástli ceny dopravných služieb, ale pohonných hmôt tretí mesiac po sebe zlacňovali, v januári o 0,2 %.

Ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 %, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov. Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností – bývania s energiami a potravín s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 % výdavkov domácností SR. Rast cien v odbore bývanie a energie v januári dosiahol 14,4 %, pod čo sa podpísali úpravy regulovaných cien sieťových odvetví. Plyn bol drahší ako v januári pred rokom o 11,9 %, elektrina o 2,5 %, tepelná energia o 22,4 %. Dvojciferne sa zdvihli aj ceny za dodávku vody, odvádzanie odpadových vôd, zber smetí aj údržbu a opravy obydlia. Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 % a nepretržite rastú už tretí rok. Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v 5 z 9 skupín potravín, pričom rast nad 30 % sme pocítili pri cenách mäsa, ako aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 % ceny zeleniny. V doprave ceny vzrástli o 7,4 % najmä pod vplyvom vyšších cien za nákup dopravných prostriedkov a dopravných služieb. Ceny pohonných látok boli v januári medziročne vyššie o 5,6 %. Výraznejšie rástli ceny aj vo váhovo menších položkách. V zdravotníctve boli napríklad vyššie ceny za zubných lekárov (o 13 %), v stravovaní vzrástli o viac ako štvrtinu ceny v jedálňach, a podobne narástli o pätinu poplatky za materské a základné školy. Takmer o 17 % sa medziročne zvýšili ceny za tovary a služby osobnej starostlivosti.

Index spotrebiteľských cien sa v januári oproti decembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov a v domácnostiach dôchodcov zhodne o 2,6 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,7 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15 %, za nízkopríjmové domácnosti o 16,1 %, za domácnosti dôchodcov o 16,2 %.

 

EU: Nulové emisie CO2 pre nové automobily

Európsky parlament v rámci klimatického balíka Fit for 55 odsúhlasil nové ciele znižovania emisií CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. Plénum odobrilo dohodu vyjednávačov Európskeho parlamentu a Rady o revidovaných emisných normách CO2 pre nové automobily a dodávky.Nové právne predpisy stanovujú cestu k nulovým emisiám CO2 pre nové osobné a ľahké úžitkové vozidlá v roku 2035, pričom cieľom pre celý vozový park Európskej únie je znížiť emisie CO2 produkované novými automobilmi a dodávkami o 100 % v porovnaní s rokom 2021. Priebežné ciele zníženia emisií do roku 2030 predstavujú 55 % v prípade automobilov a 50 % v prípade dodávok.

Nariadenie počíta aj s ďalšími dôležitými opatreniami:
· Európska komisia do roku 2025 predloží metodiku hodnotenia a vykazovania údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných automobilov a dodávok predávaných na trhu EÚ. V prípade potreby ju podloží aj legislatívnymi návrhmi.

· Do decembra 2026 bude komisia monitorovať rozdiely medzi emisnými limitmi a údajmi o skutočnej spotrebe paliva a energie, predloží správu o metodike úpravy špecifických emisií CO2 konkrétnych výrobcov a navrhne vhodné následné opatrenia.

· Výrobcom, ktorí v príslušnom kalendárnom roku vyrobia len malé množstvo vozidiel (1.000 až 10.000 nových osobných automobilov alebo 1.000 až 22.000 nových dodávok), možno udeliť výnimku až do konca roka 2035. Na tých, ktorí zaregistrujú menej ako 1 000 nových vozidiel ročne, sa pravidlá naďalej nevzťahujú.

· Aktuálne platný mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami (tzv. ZLEV) odmeňuje výrobcov, ktorí predajú viac vozidiel s emisiami nižšími než 50 g CO2/km, akými sú napríklad elektrické vozidlá a vysokovýkonné plug-in hybridy, a to tým, s nižšími cieľmi zníženia emisií CO2. Tento mechanizmus sa však upraví tak, aby zodpovedal očakávaným trendom predaja. Na obdobie 2025 až 2029 je referenčná hodnota pre vozidlá ZLEV stanovená na úrovni 25 % pre predaj nových osobných automobilov a 17 % pre nové dodávky. Od roku 2030 však bude táto forma stimulov zrušená. 

 

· Počnúc koncom roka 2025 bude Európska komisia každé dva roky uverejňovať správu, v ktorej bude hodnotiť pokrok smerom k bezemisnej cestnej mobilite.

SR: Správa o ochrane osobných údajov

Advokátska kancelária Dagital Legal zverejnila výročnú Správu o ochrane osobných údajov. V slovenských reáliách ide v oblasti ochrany osobných údajov o jedinečný prehľad, keďže dostupné bývajú už len výročné správy Úradu na ochranu osobných údajov. Tie sa ale spravidla zameriavajú skôr na štatistiky o činnosti samotného úradu a nevenujú sa dostatočne problematike samotnej. 

Ubehol rok od nadobudnutia účinnosti nového zákona o elektronických komunikáciách, pričom na jeho základe sa počas uplynulého roka prijali viaceré vyhlášky Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR. Ide preto o hlavnú legislatívnu udalosť rokov 2021 aj 2022. Zákon priniesol výraznú zmenu v regulácii nevyžiadanej komunikácie, ktorú podstatne uvoľnil a to najmä vo vzťahu k tele-marketingu. Nie všetky ustanovenia predmetného zákona sú však podľa odborníkov zlučiteľné s režimom podľa GDPR. Za najviac pozitívnu udalosť uplynulého roka správa označuje historicky prvé usmernenie ohľadom ukladania a spracúvania cookies, ktoré vydal Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR v máji 2022 a následne v novembri 2022 na podnet odborníkov aktualizoval.

Ani v roku 2022 sa nepodarilo zvoliť nového predsedu Úradu na ochranu osobných údajov. Vláda SR stiahla nomináciu najlepšie hodnoteného JUDr. Juraja Mičuru po zásahu a vypočutí poslanca Dostála. Úrad tak zostáva bez vedenia už od apríla 2020. Okrem predsedu chýbajú aj kvalifikovaní zamestnanci a podľa vlastnej Správy o stave ochrany osobných údajov za rok 2021 je funkčnosť úradu „pred kolapsom“. V roku 2021 operoval so zníženým rozpočtom 1,7 milióna eur a zamestnával 45 pracovníkov. Uložil dokopy 53 pokút v priemernej výške takmer 2.100 eur (spolu cca 110 tisíc eur). Zaujímavé je tu porovnanie s českým náprotivkom, ktorý mal v roku 2021 rozpočet 7,1 milióna eur a 105 zamestnancov. Uložil spolu 40 pokút v priemernej výške 3.700 eur (spolu cca 148 tisíc eur). Alarmujúcu štatistku je najlepšie pozorovať pri porovnaní rokov 2015 (pred GDPR) a 2021 (po GDPR). Zatiaľčo úrad vydá takmer dvakrát viac rozhodnutí s pokutami, vyberie len o 27 % viac. Priemerná výška pokuty totiž klesla z 2.600 eur na 2.000 eur, čo predstavuje úroveň v období pred GDPR. „S príchodom GDPR sme očakávali opačný vývoj. Úrad nepotrebuje vydávať desiatky rozhodnutí a bezvýznamných pokút ročne. Potrebuje sa strategicky zamerať na veľkých hráčov a služby s dopadom na širokú verejnosť, ktoré najviac porušujú pravidlá ochrany osobných údajov. Úrad by tak mal udeľovať menšie množstvo pokút, avšak natoľko vysokých, aby boli dostatočne odstrašujúce. Pre ilustráciu, francúzsky CNIL vybral v roku 2021 iba 18 pokút v celkovej výške 214 miliónov euro. Nejde však len o výšku pokút, ale aj o to, čo pokutujeme. Rozhodnutia by mali jasne ukazovať, že GDPR nie je byrokratickou prekážkou ale predpisom, ktorý chráni každého jedného z nás,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

EU: Pravidlá pre obnoviteľný vodík

Európska komisia prijala dva delegované akty (v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), v ktorých navrhla podrobné pravidlá, ako bude Európska únia vymedzovať, čo považuje za obnoviteľný vodík. Majú zaručiť, že všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa budú vyrábať pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov a zároveň poskytnúť regulačnú istotu investorom v čase, keď sa EÚ usiluje dosiahnuť jednak cieľ domácej výroby 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka a jednak cieľ dovozu 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka, ktoré si stanovila v pláne REPowerEU.

Prvý delegovaný akt vymedzuje, za akých podmienok možno považovať vodík, palivá na báze vodíka či iné nosiče energie za palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Objasňuje zásadu „doplnkovosti“ v prípade vodíka, ako sa stanovuje v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Elektrolyzéry na výrobu vodíka budú musieť byť pripojené k novým zariadeniam vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Táto zásada má zaručiť, že v porovnaní so súčasným stavom výroba obnoviteľného vodíka podnieti zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov dostupného v sieti. Podporí tak dekarbonizáciu a doplní úsilie o elektrifikáciu. Zároveň zabráni tomu, aby sa zvýšil tlak na výrobu elektriny.

Zatiaľčo dopyt po elektrickej energii na výrobu vodíka bude spočiatku zanedbateľný, do roku 2030 sa zvýši pre masové zavádzanie veľkokapacitných elektrolyzérov. Komisia odhaduje, že na splnenie ambície plánu REPowerEU vyrobiť 10 miliónov ton palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu do roku 2030 je potrebných približne 500 TWh elektriny z obnoviteľných zdrojov. Cieľ 10 miliónov ton v roku 2030 zodpovedá 14 % celkovej spotreby elektrickej energie v EÚ. Táto ambícia sa odráža aj v návrhu komisie zvýšiť cieľovú hodnotu pri obnoviteľných zdrojoch energie do roku 2030 na 45 %. Delegovaný akt uvádza rozmanité spôsoby, ako výrobcovia môžu preukázať, že elektrina z obnoviteľných zdrojov využívaná pri výrobe vodíka spĺňa pravidlá doplnkovosti. Okrem toho sa v ňom zavádzajú kritériá, ktoré majú zaručiť, že obnoviteľný vodík sa bude vyrábať len vtedy, keď bude k dispozícii dostatočný objem energie z obnoviteľných zdrojov (tzv. časová a geografická korelácia).

V snahe zohľadniť existujúce investičné záväzky a umožniť sektoru prispôsobiť sa na nový rámec sa tieto pravidlá budú zavádzať postupne. Koncipované sú pritom tak, že postupom času sa budú sprísňovať. Predovšetkým zahŕňajú prechodné obdobie pri požiadavkách „doplnkovosti“ pri vodíkových projektoch, ktoré sa rozbehnú pred 1. januárom 2028. Toto prechodné obdobie zodpovedá obdobiu, kým sa na trhu nerozšíria elektrolyzéry. Okrem toho budú výrobcovia vodíka môcť do 1. januára 2030 mesačne zladiť svoju výrobu so svojou zazmluvnenou energiou z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty však budú mať možnosť od 1. júla 2027 zaviesť prísnejšie pravidlá časovej korelácie. Požiadavky na výrobu obnoviteľného vodíka sa budú vzťahovať tak na domácich výrobcov, ako aj výrobcov z tretích krajín, ktorí chcú obnoviteľný vodík vyvážať do EÚ tak, aby ho bolo možné započítať k cieľom EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Certifikácia založená na dobrovoľných schémach zaručí, že výrobcovia, či už v EÚ alebo v tretích krajinách, budú vedieť jednoducho preukázať, že dodržiavajú rámec EÚ, a obchodovať s obnoviteľným vodíkom na jednotnom trhu.

Druhý delegovaný akt stanovuje metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Metodika zohľadňuje emisie skleníkových plynov z celého životného cyklu daných palív, a to aj emisie z predvýrobnej fázy, emisie súvisiace s odoberaním elektriny zo siete, emisie zo spracovania, ako aj z prepravy týchto palív ku konečnému spotrebiteľovi. Okrem toho metodika objasňuje, ako treba počítať emisie skleníkových plynov obnoviteľného vodíka alebo jeho derivátov, keď sa vyrába v zariadení, ktoré vyrába zároveň aj palivá na fosílnom základe.

Prijaté akty sa teraz postúpia Európskemu parlamentu a Rade, ktorí budú mať dva mesiace na to, aby ich preskúmali a buď prijali, alebo zamietli. Lehotu na preskúmanie možno na ich žiadosť predĺžiť o dva mesiace. Parlament ani Rada nemajú možnosť návrhy zmeniť. 

AI: Skutočne nás nahradia roboti?

Predpovedá sa, že už do roku 2025 preniknú roboti a umelá inteligencia (AI) do nášho každodenného života. Už teraz je AI zodpovedná za prelomové objavy v lekárskom výskume a výskume klímy, nehovoriac o samoriadiacich automobiloch. Nahradia však skutočne roboti ľudí? Podľa štúdie Pew sa približne polovica (48 %) opýtaných odborníkov domnieva, že roboti a digitálni agenti nahradia značný počet pracovných miest pre modré a biele goliere. Obávajú sa, že sa tým zvýši príjmová nerovnosť a vznikne mäsa prakticky nezamestnateľných ľudí. Druhá polovica (52 %) očakáva, že robotika a umelá inteligencia vytvoria viac pracovných miest, než koľko ich vezmú. 

 

Táto druhá polovica sa totiž domnieva, že umelá inteligencia síce nahradí ľudí, ale ľudská vynaliezavosť vytvorí nové pracovné miesta, odvetvia a nové spôsoby obživy – podobne ako na úsvite priemyselnej revolúcie. Zaujímavosťou štúdie Pew je, že obe skupiny sa obávajú, že naše vzdelávacie inštitúcie nepripravujú dostatočne ľudí na budúci trh práce. „Už desiatky rokov sa objavujú správy, že nás roboti pripravia o prácu. Nedávno som videla krásne porovnanie troch obálok nemeckého magazínu Spiegel, z rokov 1964, 1978 a 2016. Všetky z nich predikovali, že technický vývoj bude znamenať zánik pracovných miest. Pozrite sa na štatistiky nezamestnanosti v posledných rokoch – ak by platila úmera, že vyššia miera automatizácie znamená menej pracovných miest, tak by tak v Nemecku, ako aj v Čechách mala nezamestnanosť rásť, a pritom tomu bolo práve naopak,“ dodala Jana Večerková.

Profesorka robopsychológie Martina Mara pripomína, že roboty vyvíjajú ľudia. Roboti síce môžu pracovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ale nedokážu zovšeobecňovať a dávať do súvislostí. Nemajú žiadne mäkké zručnosti. Sú doslova hardvérovo prispôsobení na plnenie vysoko špecifických a jasne štruktúrovaných úloh. To je pre ľudí skvelá správa – môžeme sa zbaviť všedných opakujúcich sa úloh a prijať tie, ktoré vyžadujú kritické myslenie a riešenie problémov na základe ľudskej intuície. Väčšinu pracovných miest budú technológie dopĺňať a rozširovať, nie nahrádza. V štúdii zahŕňajúcej 1.500 spoločností vedci zistili, že k najvýraznejšiemu zlepšeniu výkonnosti dochádza pri spolupráci ľudí a strojov. Ľudia plnia tri zásadné úlohy: školia stroje, čo majú robiť, interpretujú výsledky, najmä ak sú tieto výsledky neintuitívne alebo kontroverzné, a udržujú zodpovedné využívanie strojov. Roboti nás potrebujú rovnako ako my ich. Roboti sa používajú na ťažkú ​​manipuláciu. Vo výrobe vykonávajú coboti, roboti s kontextovým povedomím, opakujúce sa činnosti, medzi ktorými dominuje zdvíhanie ťažkých predmetov. Zatiaľ čo ich ľudský spolupracovník vykonáva doplnkové úlohy, ktoré vyžadujú väčšiu zručnosť a úsudok.

Spoločnosť OpenAI vydala v novembri 2022 systém chatbotov s umelou inteligenciou ChatGPT, aby otestovala, čo dokáže veľmi rozsiahly a výkonný systém AI. Môžete mu napríklad položiť encyklopedické otázky typu: Vysvetlenie Newtonových pohybových zákonov. Alebo ho požiadať, aby napísal počítačový program, ktorý ukáže všetky rôzne spôsoby, ako možno usporiadať písmená jedného slova. Môžete mu klásť doplňujúce otázky a on na ne reaguje už v kontexte predchádzajúcej konverzácie. Má to ale háčik: ChatGPT nič presne nevie. Je to AI, ktorá je vycvičená na rozpoznávanie vzorov v obrovskom množstve textu získaného z internetu. Odpovede, ktoré dostanete, môžu znieť vierohodne, ale môžu byť úplne mylné, ako varuje OpenAI. Obavy, či nejde o novú revolúciu automatizácie, ktorá by časom mohla úplne prevziať niektoré pracovné pozície sa objavuje aj pri ChatGPT.