EU: Čisté technológie

Európska únia musí viesť v oblasti technológií čistej energie, zlepšovať svoju priemyselnú základňu a vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a hospodársky rast, aby dosiahla ciele Zelenej dohody. V rezolúcii prijatej Európskym parlamentom v reakcii na Priemyselný plán Zelenej dohody pre nulové emisie poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby pracovala na plánoch na prerozdelenie, premiestnenie a návrat priemyselných odvetví do Európy. Zdôrazňujú význam posilnenia výrobnej sily EÚ v oblasti strategických technológií, ako je solárna a veterná energia, tepelné čerpadlá a batérie.

Europoslanci požadujú rozšírenie a zlepšenie komercializácie strategických technológií na preklenutie priepasti medzi inováciami a trhovým nasadením. Podľa nich sú tiež potrebné rýchle a predvídateľné povoľovacie postupy na spustenie nových projektov na čo najrýchlejšie nasadenie obnoviteľných zdrojov energie. Celkovým cieľom politiky EÚ musí byť zabezpečenie vedúceho postavenia Európy v technológiách čistej energie a zlepšenie existujúcej priemyselnej základne Európy a zároveň pomoc pri jej transformácii s cieľom vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a hospodársky rast, aby sa dosiahli ciele Zelenej dohody. Na dosiahnutie tohto cieľa musí EÚ podľa poslancov prijať opatrenia na urýchlenie výrobných kapacít pre cenovo dostupnú, bezpečnú a čistú energiu určenú na využitie v priemysle a na zvýšenie úspor energie a energetickej účinnosti.  Poslanci tiež zdôrazňujú význam bezpečného prístupu ku kritickým surovinám pre dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie EÚ. Podľa poslancov si strategické európske projekty vyžadujú rýchlejšie a transparentnejšie povolenia. 

 

Cieľom budúceho Európskeho fondu suverenity by malo byť zabrániť fragmentácii spôsobenej nekoordinovanými vnútroštátnymi systémami štátnej pomoci a zabezpečiť účinnú reakciu na krízu. Fond by mal posilniť strategickú autonómiu EÚ a zelenú a digitálnu transformáciu, mal by byť začlenený do súčasného dlhodobého rozpočtu EÚ a mobilizovať súkromné ​​investície. Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci by sa mali zjednodušiť a sflexibilniť, ale mali by byť cielené, dočasné, primerané a v súlade s cieľmi politiky EÚ. Poslanci sú jednoznačne proti akýmkoľvek pokusom o zvýšenie pružnosti pravidiel štátnej pomoci bez toho, aby bolo poskytnuté európske riešenie pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré nemajú veľké fiškálne kapacity na financovanie rozsiahlej štátnej pomoci. Európsky parlament požaduje, aby komisia zaujala dôraznejší postoj k riešeniu neférovej globálnej hospodárskej súťaže spôsobenej neoprávnenou štátnou pomocou. Vyjadrujú znepokojenie nad ustanoveniami zákona USA o znižovaní inflácie (IRA), ktoré diskriminujú spoločnosti z EÚ. Komisia by mala spolupracovať so Spojenými štátmi, aby zabezpečila, že sa na EÚ budú vzťahovať výnimky stanovené v IRA pre krajiny so spoluprácou vo voľnom obchode a že európske výrobky budú mať nárok na daňové úľavy tak, ako ich americké náprotivky.

Trend: Za obrazovkami sme aj 10 hodín denne

Zrak je jedným z našich najdôležitejších zmyslov, vďaka ktorému vnímame svetlo, farby, tvary, ale aj priestor a vzdialenosti. Naše oči nám sprostredkujú až 80 % všetkých informácií. Práve tie často vyhľadávame prostredníctvom elektroniky, akými sú mobilné telefóny, tablety či počítače. Odborníci pritom už dlhšie varujú, že nadmerné vystavovanie sa tzv. modrému svetlu z displejov je pre oči namáhavé a škodlivé. Aby ste svojim očiam pomohli oddýchnuť si a vyhli sa nepríjemnostiam, stačí dodržiavať niekoľko pravidiel a používať aplikácie, ktoré pomôžu ochrániť váš zrak.

Svoj zrak by ste si mali chrániť nielen nosením dioptrických či slnečných okuliarov, ale tiež počas práce s počítačom či telefónom. Monitory a LED panely vyžarujú modré svetlo viacnásobne viac ako slnko či staršia zobrazovacia technológia. Štúdie potvrdzujú, že denne nad zariadeniami vyžarujúcimi modré svetlo strávime kľudne aj viac ako 10 hodín. A tento čas sa každý rok predlžuje. Dlhodobé vystavenie modrému svetlu nielen rozhadzuje cirkadiánne rytmy (24-hodinové cykly, ktoré sú súčasťou vnútorných hodín tela a ovplyvňujú množstvo procesov, napr. spánok a bdenie), ale tiež spôsobuje bolesť hlavy, začervenanie očí, ich bolesť, ale tiež suchosť očí a rozmazané videnie. Ako sa tomu účinne brániť? „Či už pracujete z domu alebo nie, rovnako trávite veľa času s vašimi elektronickými zariadeniami Pamätajte na to, že je potrebné uľaviť vašim očiam malou pauzou, nazvime to pravidlo “20-6-20″, pri ktorom každých 20 min zameriate svoj zrak na predmet, ktorý je od vás vzdialený viac ako 6 metrov a to aspoň na 20 sekúnd. Môžete tým predísť únave, bolestiam hlavy, migréne, ale aj závažnejšiemu poškodeniu vášho zraku,“ hovorí Martin Slaný.
 

Pomôcť si môžete aj rôznymi aplikáciami na ochranu zraku, ktoré sú buďto bezplatne dostupné pre Mac, PC alebo ich majú najnovšie smartfóny častokrát zabudované a nájdete ich v nastaveniach. Upozorniť vás môžu na pravidlo 20-6-20 alebo vám jednoducho pomôžu načasovať prestávky tak, aby si vaše oči oddýchli. „Ak potrebujete dodržiavať istý režim a chcete tráviť menej času za obrazovkami, v najnovších smartfónoch si môžete napríklad nastaviť čas strávený za obrazovkou vášho zariadenia. Rovnako tak odporúčam nastaviť si tzv. nočný režim displeja, ktorý vám po zotmení automaticky posunie farby displeja do teplejšej časti farebného spektra, čo ovplyvní aj cirkadiánne rytmy takže sa vám bude v noci lepšie zaspávať,“ vysvetľuje Martin Slaný. Výraznou pomocou pri práci s obrazovkami vyžarujúcimi modré svetlo sú aj okuliare s filtrom modrého svetla. Ide o svetlo s nízkou vlnovou dĺžkou a vysokou energiou. Jeho prítomnosť sama o sebe škodlivá nie je (dokonca aj slnečné svetlo obsahuje modrú zložku, a práve tá spôsobuje, že je obloha modrá). Problém je v tom, ako dlho sa mu vystavujeme a z akej vzdialenosti. Vyžarujú ho totiž obrazovky digitálnych zariadení, do ktorých hľadíme dlhý čas a zo značnej blízkosti. „Celé to funguje jednoducho. Modrý filter v okuliaroch neprepúšťa škodlivé modré svetlo a prepustí len to, ktoré je pre naše zdravie a zdravie našich očí prospešné. Pokiaľ zatiaľ nepotrebujete dioptrie, môžete si práve na prácu s elektronikou zaobstarať okuliare s modrým filtrom, ale bez dioptrií, tzv. planky,“ vysvetľuje Martin Slaný a uzatvára: „Ak by ste okuliare s filtrom nepoužívali, takmer všetko modré svetlo prechádza vašou rohovkou a šošovkou a dostáva sa na sietnicu. Keď ho vaše oči absorbujú, dochádza k potlačeniu tvorby melatonínu – hormónu, kvôli ktorému sa po západe slnka cítime ospalí. To je výhodné behom dňa (nie sme toľko unavení), večer to však môže mať zásadný dopad na kvalitu odpočinku.“

Radíme: Firemný počítač a mobil na súkromné účely

Je už bežnou praxou, že zamestnávatelia tolerujú používanie firemných mobilov a počítačov aj na súkromné účely. Takmer 50 % zamestnancov v slovenských firmách to schvaľuje. Podľa prieskumu spoločnosti Seyfor (agentúra MNFORCE, 1.000 respondentov od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, november 2022) má túto možnosť 37 % opýtaných Slovákov. Firmy by tak po bezpečnostnej stránke mali adekvátne nastaviť nielen firemnú sieť, ale aj každé koncové zariadenie zvlášť.

 „Zamestnanci prostredníctvom nich najčastejšie riešia súkromnú poštu, spracúvajú osobné dokumenty, nakupujú on-line alebo vstupujú do súkromných účtov na sociálnych sieťach,“ hovorí Milan Ryšavý. Pre zamestnávateľa predstavuje využívanie firemných zariadení na osobné účely zvýšené riziko, najmä ak sa tieto zariadenia používajú mimo firemnej siete, kde sa rad sieťových bezpečnostných technológií (dostupných vo firemnej sieti) nemôže uplatniť. Je teda potrebné riešiť zabezpečenie priamo na úrovni každého koncového zariadenia, aby bola zaistená adekvátna úroveň ochrany aj mimo firemnej siete (práca z domu a na služobných cestách, na dovolenkách a pod.) Riziká v tomto prípade majú štandardné scenáre. Najčastejším vektorom útoku býva emailová komunikácia a komunikácia cez sociálne siete. Tzv. phishing cieli na používateľov, aby získal ich osobné údaje, alebo aby spustil na koncovom zariadení škodlivý softvér. Pokiaľ k nákaze koncového zariadenia dôjde mimo firemnej siete, napríklad doma, je vysoko pravdepodobné, že pri opätovnom pripojení do pracovnej siete bude problém aj tu. Zamestnanci slovenských firiem v prieskume uviedli spomínaný phishing ako najčastejší bezpečnostný incident (50 %), ktorý sa im stal. Pripojenie zavíreného zariadenia do firemnej siete sa udialo v 38 % prípadov a 22 % zamestnancov zažilo na svojom zariadení útok hekerov.

Je zrejmé, že nestačí použiť iba bezpečnostné technológie, ale tiež zamerať sa aj na vzdelávanie používateľov, aby vedeli, čo je bezpečné správanie v kyberpriestore. Konzekvencie voči vzniknutým problémom by mali byť prispôsobené konkrétnej spoločnosti a charaktetu jej práce. Iné pravidlá a interné zvyklosti platia pri technologickom start-upe, iné v silne regulovanom prostredí, akým je vojenské spravodajstvo. Je vhodné interným predpisom jasne definovať, za akých podmienok a akým spôsobom je možné firemné zariadenie použiť na súkromné ​​účely. „V praxi býva častá situácia že interný predpis toto využitie zakazuje a používanie na súkromné ​​použitie je ale v praxi ticho tolerované. V tomto režime je potom ťažko vymáhateľná zodpovednosť za prípadné škody, ktoré vyplynuli z porušenia pravidiel,“ upozorňuje M. Ryšavý. Zabezpečenie je potrebné riešiť na úrovni každého koncového zariadenia zvlášť, pretože ochrana v rámci firemnej siete už nebýva dostatočná (zamestnanci s koncovými zariadeniami cestujú, pracujú z domu a pod.). Základom je antimalware nástroj s centrálnou správou. Pridať treba správne zabezpečený a priebežne aktualizujúci sa operačný systém, a to vrátane aj pre aplikácie. Za nadstavbovú, ale dôležitú funkcionalitu, potom môžeme považovať oddelenie firemných dát a dokumentov od tých súkromných, čím vieme zaistiť vyššiu úroveň ochrany pre citlivé firemné dáta. Aj po technickej stránke ponúkajú súčasné digitálne zariadenia vyššiu ochranu pred zneužitím. Odborník odporúča, aby autentifikácia používateľa pri vstupe do zariadenia bola kombinovaná. „Základom je silné heslo, ktoré odporúčam kombinovať s identifikáciou používateľa cez niektorý z biometrických prvkov, ako je otlačok prsta či rozpoznanie tváre,“ uzatvára M. Ryšavý.

EU: Násilie na ženách

Každá tretia žena v Európskej únii zažila fyzické a / alebo sexuálne násilie. Európska únia by mala podľa europoslancov ratifikovať Dohovor o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách v súlade so stanoviskom Súdneho dvora z roku 2021.

Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia. Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú pokusy niektorých členských štátov zrušiť opatrenia, ktoré už boli prijaté pri uplatňovaní Istanbulského dohovoru, a vyzývajú ich, aby ho v plnej miere vykonávali. Ide napríklad o Poľsko, kde sa vláda snaží odstúpiť od dohovoru a zaviedla de facto zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Tiež si všímajú situáciu na Slovensku, kde Národná rada odmietla v roku 2020 dohovor ratifikovať a požiadala prezidenta o stiahnutie podpisu. Poslanci požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o dohovore.

Šesť rokov po tom, ako Európska únia dohovor podpísala, ho ešte neratifikovala z dôvodu odmietnutia niekoľkých členských štátov. V stanovisku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 2021 sa však uvádza, že Európska únia môže ratifikovať Istanbulský dohovor bez súhlasu všetkých členských štátov. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od toho, aby ho ratifikovali sami, hovoria europoslanci, ktorí naliehajú na zvyšných šesť krajín – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali. Trestné súdnictvo by malo byť pritom len jednou časťou komplexnej reakcie na rodovo motivované násilie. Reakcia EÚ by mala zahŕňať aj prevenciu, ochranu a stíhanie. Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, ako aj špecializovanú podporu a ochranné opatrenia s prístupom zameraným na obete pre všetkých zapojených odborníkov vrátane orgánov presadzovania práva, súdnictva a prokurátorov.

SR: Pribúdajú miliónové superodpočty

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v doterajšej histórii superodpočtu na Slovensku bol rok 2021 najúspešnejším tak počtom subjektov, ako aj objemom čerpaného superodpočtu a aj výškou uplatnenej predpokladanej úspory na dani z príjmov. Superodpočet na výskuma vývoj si v roku 2021 uplatnilo 494 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 283 miliónov eur. Pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili na dani takmer 60 miliónov eur. Pritom za celú sedemročnú históriu superodpočet priniesol úsporu na dani z príjmov takmer 160 miliónov eur.

 

V roku 2021 viac ako polovica subjektov čerpala superodpočet vyšší ako 100 tisíc eur, z toho 43 superodpočtov bolo miliónových. Zaznamenaný bol aj historicky najvyšší superodpočet: vo výške 65.146.980 eur si ho - po dvoch rokoch absencie v zozname z dôvodu dosiahnutej daňovej straty - uplatnila spoločnosť U.S. Steel Košice na svojich 57 projektov výskumu a vývoja, z ktorých väčšinu začala riešiť už v rokoch 2018 - 2020. Až 273 superodpočtov bolo vyšších než 100 tisíc eur oproti dvadsiatim v roku 2015. Z týchto 273 superodpočtov je až 43 miliónových. Zaujímavá je konfrontácia čerpania superodpočtu TOP 5 subjektov v obdobiach s 25-percentnou sadzbou (2015 – 2017) oproti obdobiam s vyššími sadzbami superodpočtu. Z obdobia rokov 2015 – 2017 sa znovu objavuje v prvej päťke roku 2020, kedy sa prvý krát použila sadzba 200 %, Plastic Omnium Auto Exteriors ako jediný zástupca z nej. V obdobiach s vyššími sadzbami sa každoročne držia v TOP 5 obe spoločnosti skupiny Continental. Pôvodne silná divízia 24 – Výroba a spracovanie kovov v roku 2020 v prvej päťke zastúpená nie je. Už v roku 2019 sa v zoznamoch neobjavil dovtedajší líder rebríčka U. S. Steel Košice a v roku 2020 vypadli aj Železiarne Podbrezová. Stálicou od roku 2018 do 2020 bol ESET. Novinkou roka 2020 je zástupca finančných inštitúcií – VÚB. Celkovo ale TOP 5 ani v roku 2020, podobne ako v roku 2019, nepresiahlo hodnotu superodpočtu uplatneného prvou päťkou v roku 2018, napriek rastu sadzby superodpočtu. Absencia U. S. Steel Košice bola citeľná. Jeho návrat do zoznamu uplatnených superodpočtov za rok 2021 znamenal navýšenie čerpanej sumy o viac ako 65 miliónov eur, čo mu prinieslo opätovné prvenstvo v rebríčku aj rekordný superodpočet v doterajšej histórii. Až s opätovnou účasťou U. S. Steel Košice objem prvej päťky presiahol úroveň z roku 2018. Spolu tak TOP 5 v roku 2021 mali podiel na celkovom uplatnenom superodpočte takmer 40 %. Posledný ročník v TOP 5 patrí výhradne priemyslu, aj vďaka dvom nováčikom, ktorí v nej zaujali miesto: KRONOSPAN z drevárskeho priemyslu a rafinéria Slovnaft.

K subjektom, ktoré superodpočet na výskum a vývoj využili v minulosti, pribudlo 140 nováčikov. Uplatnili si superodpočet vo výške takmer 52 miliónov eur, čím ušetrili na dani z príjmov pri sadzbe 21 % takmer 11 miliónov eur. Až 68 nováčikov si uplatnilo superodpočet vyšší než 100 tisíc eur. Nováčikovia sa objavili aj medzi 43 miliónovými superodpočtami v roku 2021. Bolo ich 6 a polovica
pochádza zo sekcie priemyselnej výroby, vrátane drevárskej spoločnosti KRONOSPAN so sídlom vo Zvolene s najväčším superodpočtom medzi nováčikmi. Bankový sektor zasa reprezentuje Tatra banka. Zaujímavosťou je zastúpenie dvoch firiem, ktoré sa zviditeľnili počas pandémie COVID, v tejto šestici miliónových superodpočtov: MultiplexDX Pavla Čekana – autora testov na COVID-19 a Rýchlotest-covid zasa ako spoločnosť ponúkajúca služby testovania a predaj testov. Pre oba subjekty čísla ukazujú, že si uplatnili vysoký objem výdavkov na výskum a vývoj vo vzťahu k svojmu obratu (30 %, resp. až takmer 60 % z objemu tržieb), čo im prinieslo – podobne ako KRONOSPANU na vedúcej pozícii – efekt v podobe veľmi nízkeho reálneho percenta zdanenia zisku. Rýchlotest-covid dosiahol dokonca nulovú splatnú daň z príjmov napriek takmer dvojmiliónovému účtovnému zisku pred zdanením.

Z hľadiska právnych foriem podnikania sa každoročne mierne zvyšuje zastúpenie spoločností s ručením obmedzeným, pričom v roku 2021 už prekročil ich podiel 80 %. Eseročky dosiahli významný podiel aj na objeme čerpaného superodpočtu - len o 5 percentuálnych bodov nižší ako ich podiel na počte subjektov. Vďačia za to najmä veľkým spoločnostiam, ktoré majú túto právnu formu podnikania, napríklad v TOP 10 je až 7 eseročiek. Podieľať sa však na tom môže aj zvyšujúca sa daňová istota tohto nástroja, aj dostupnosť relevantného poradenstva pre jeho využívanie tiež menšími spoločnosťami. Zastúpenie subjektov v rukách zahraničného kapitálu v roku 2021 dosiahlo necelú štvrtinu, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom, kedy bolo najnižšie. 121 týchto spoločností si však uplatnilo až vyše 63 % z celkového objemu superodpočtu, kým v roku 2019 a 2020 to bolo pod 60 %, ale v roku 2018 až okolo 70 %. Domáci vlastníci zaostávajú s podielom na objeme superodpočtu, vo firmách  zahraničných vlastníkov sa zhromažďuje relatívne viac superodpočtu ako v subjektoch s domácim kapitálom.  V kategórii superodpočtov nad 1 milión eur však naďalej prevažujú subjekty vo vlastníctve
zahraničných osôb. Medzi 43 subjektmi je ich až 23 a čerpali spolu 76 % z celkového objemu miliónových superodpočtov, čo je zhruba na úrovni roka 2020 aj 2019, ale o cca 10 percentuálnych bodov menej ako v roku 2018. 

 

Regionálne rozloženie čerpaných superodpočtov podľa krajov zaznamenalo v roku 2020 výraznejšie posilnenie Bratislavského kraja, ktorý takmer 38-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V roku 2021 jeho podiel klesol len nepatrne – o jeden percentuálny bod a naďalej si udržiava prvenstvo v počte subjektov s výrazným náskokom pred Žilinským a  Trenčianskym krajom. Počtom subjektov znížil svoje zastúpenie Banskobystrický kraj a tiež Košický kraj, ktorého podiel na počte subjektov klesol pod 10 %. Ale v objeme uplatneného superodpočtu sa zásluhou U. S. Steel Košice vyrovnal Bratislavskému kraju, keď oba alokovali po necelých 29 % z celkového objemu superodpočtu za rok 2021. Podľa kritéria počtu zamestnancov mikropodniky do 10 zamestnancov zvýšili svoje zastúpenie už na takmer 30 % a podľa kritéria obratu subjekty s obratom do 2 miliónov eur si svoj podiel na počte subjektov opätovne posilnili - až na vyše 45 %. Pritom na ne pripadá takmer 14 % z objemu čerpaného superodpočtu.