EU: Akt o čipoch

Od konca roku 2020 sme svedkami celosvetových výpadkov v dodávkach polovidočov. Dodávateľské siete polovodičov sú veľmi komplexné a náchylné na výpadky v prípade udalostí akou bola pandémia Covid-19. Priemysel zaznamenáva ťažkosti pri obnovovaní dodávok a zvládaní šoku, ktorý spôsobila pandémia. Európsky akt o čipoch má za cieľ zvýšenie produkcie polovodičov v regióne Európy. Európsky parlament schválil svoju pozíciu k navrhovanej legislatíve a je pripravený vyjednávať s vládami členských krajín. Vo februári 2023 prijali europoslanci tzv. spoločný podnik o čipoch - investičný nástroj, ktorého cieľom je podpora rastu sektora a propagácia vedúcej pozície EÚ v tejto oblasti v stredno a dlhodom horizonte.

Elektronické mikročipy, známe aj ako integrované obvody, sú základnými stavebnými prvkami digitálnych produktov. Používajú sa pri každodenných činnostiach, akými sú práca, vzdelávanie a zábava, v kritických aplikáciách v automobiloch, vlakoch, lietadlách, zdravotníctve a automatizácii, ako aj v energetike, dátových a komunikačných technológiách. Napríklad mobilný telefón obsahuje približne 160 rôznych čipov, hybridné elektromobily až 3.500. Mikročipy sú kľúčové aj pre technológie, ktoré sú hnacou silou digitálnej transformácie: umelá inteligencia (AI), nízkoenergetické výpočty, komunikácie 5G/6G, ako aj internet vecí (IoT) a okrajové, cloudové a vysoko výkonné výpočtové platformy.

Produkcia mikročipov závisí od extrémne komplexnej a previazanej dodávateľskej siete. Veľké spoločnosti vyrábajúce polovodiče môžu byť závislé až od 16.000 vysoko špecializovaných dodávateľov, ktorí pôsobia v rôznych krajinách. Táto komplexnosť dodávateľskej siete prispieva k jej zraniteľnosti. Globálne geopolitické výzvy môžu mať veľmi rýchlo negatívny dopad na celú dodávateľskú sieť. Táto skutočnosť bola zrejmá po vypuknutí pondámie Covid-19. Súčasný geopolitický vývoj v súvislosti s Ukrajinou vyvolal ďalšie obavy pre sektor polovodičov. Ďalšie udalosti ako sú požiare, suchá tiež ovplyvnili výrobu v podniku a prispeli k výpadkom dodávok. Nedostatok mikročipov bude pravdepodobne pokračovať aj v roku 2023, keďže veľa riešení prinesie viditeľný dopad až neskôr v budúcnosti. Výstavba a spustenie novej fabriky na výrobu čipov napríklad v priemere trvá dva až tri roky.

V priemere takmer 80 % dodávateľov európskych firiem pôsobiacich v priemysle polovodičov má sídlo mimo Európskej únie. Prijatím Aktu o čipoch chce EÚ posilniť svoje kapacity v oblasti výroby polovodičov s cieľom zabezpečiť budúcu konkurencieschopnosť a udržať si vedúce postavenie v oblasti technológií a bezpečnosť dodávok. V súčasnosti je podiel EÚ na celosvetovej výrobnej kapacite nižší než 10 %. Cieľom navrhovaných právnych predpisov je zvýšiť tento podiel na úroveň 20 %. Opatrenia v rámci Aktu o čipoch sa budú realizovať predovšetkým prostredníctvom spoločného podniku o čipoch, verejno-súkromného partnerstva EÚ v rámci programu Horizont Európa. EÚ chce spojiť približne 11 miliárd eur z finančných prostriedkov EÚ, členských štátov, partnerských krajín a súkromného sektora s cieľom posilniť existujúci výskum, vývoj a inovácie.

 

SR: Takmer tretine Slovákov klesol príjem

Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri minulého roka takmer tretina (31 %) opýtaných Slovákov vo veku 18 až 60 rokov (on-line prieskum agentúry Focus pre mBank, november 2022, N = 920 respondentov). Konkrétne 7% respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 % o jeho väčšinu a 15% uviedlo, že prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. Naopak, približne polovici (52%) Slovákov sa príjem nezmenil a necelá pätina (17 %) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem.  

 

Osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a 47 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1.100 EUR. „Aktuálny kríza najťažšie dopadá práve na tie domácnosti, ktoré mali už pred krízou hlbšie do vrecka. Častokrát ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem. Tieto domácnosti sa tak často dostávajú do kolotoča finančných problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať,“ konštatuje Martin Slosiarik. Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 % respondentov a v roku 2021 klesol príjem 32 % opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (zo 7 % v roku 2020 na 11 % v roku 2021).

Viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Štvrtina (25 %) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a pätina (19 %) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené necelá desatina (9 %) a 16 % opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov. Naopak finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 %) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá odložené 59 % opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 47 % so stredoškolským vzdelaním bez maturity. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa mierne zvýšil podiel tých, ktorí majú vytvorenú finančnú rezervu a to o 6 percentuálnych bodov (zo 63 % v roku 2021 na 69 % v roku 2022), čím sa dostal na úroveň z roku 2020. „Pozitívnou správou je, že percentuálny podiel Slovákov, ktorí v súčasnosti disponujú usporenými finančnými prostriedkami, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zvýšil. Vytváranie rezervy pre prípad núdze je veľmi dôležité a to nielen v aktuálnom období. Našim klientom preto pripomíname, aby mysleli aj na nepredvídateľné okolnosti a priebežne si, napríklad aj s využitím nášho produktu mSporenie, odkladali drobné sumy počas celého roka,“ hovorí Robert Chrištof.

Takmer dve tretiny (60 %) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie – najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky. Viac ako tretina (35 %) opýtaných uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí. Ďalších 18 % si začalo pravidelne sporiť a 12 % muselo siahnuť do svojich úspor. Investovať vo fondoch začalo 8 % respondentov, 4 % si zrušili nejaký typ poistenia a 3 % si uzatvorilo nové životné či neživotné poistenie. O odklad splátok svoju banku požiadalo 1 % Slovákov. Naopak žiadnu zmenu vo svojom finančnom správaní deklaruje 40 % opýtaných. Zaujímavosťou je, že najvyššie percento (51 %) tých, ktorí svoje finančné správanie žiadnym spôsobom nezmenili, pochádza práve z domácností s najnižším čistým mesačným príjmom – do 800 EUR. V porovnaní s výsledkami prieskumu v roku 2021 nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili (z 50 % v roku 2021 na 40 % v roku 2022). Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia (z 13 % v roku 2021 na 18 % v roku 2022).

SR: Vývoj cien nehnuteľností

Štatistický úrad SR zverejnil vývoj cien nehnuteľností na Slovensku v poslednom kvartáli minulého roku. Podľa jeho údajov sa realizačné ceny nehnuteľností SR v závere roka 2022 oproti letu mierne znížili, najmä vplyvom poklesu cien starších domov a bytov. Medziročné zvyšovanie cien preto spomalilo pod 10 %, pri existujúcich nehnuteľnostiach sa utlmilo takmer o polovicu. Na regionálnej úrovni sa už v prvom z ôsmich krajov byty predávali v priemere lacnejšie než pred rokom.

V porovnaní s predošlým, tretím štvrťrokom 2022 ceny nehnuteľností na Slovensku klesli o 0,8 %, čo bol prvý pokles po šiestich štvrťrokoch rastov. Zmenu trendu ovplyvnilo najmä medzikvartálne zníženie cien existujúcich nehnuteľností o 2,3 %. Nové nehnuteľnosti pokračovali v raste, oproti 3. štvrťroku sa zvýšili o 1,7 %. V medziročnom porovnaní boli ceny domov a bytov drahšie o 9,7 %. Skončilo sa tak obdobie dvojciferných medziročných rastov cien predávaných nehnuteľností. Spomalenie rastu je dôsledkom výrazného pribrzdenia dynamiky zdražovania existujúcich nehnuteľností, ktoré mali ceny o 8,4 % vyššie ako na konci roka 2021. Ešte v 3. štvrťroku bola dynamika ich rastu nad úrovňou 14 %. Nové nehnuteľností tiež spomalil rast, ale udržali sa v dvojcifernom tempe, medziročne boli drahšie stále o 11,9 %. V dlhodobom porovnaní (k priemeru roka 2010 - bázický index) boli aktuálne ceny nehnuteľností vyššie o 85%. Ceny existujúcich nehnuteľnosti v priebehu jedenásť rokov zvýšili predajné ceny o 95 %, nové nehnuteľnosti o takmer 70 %.

Ceny existujúcich nehnuteľností v porovnaní s 3. štvrťrokom klesali až v šiestich slovenských krajoch, v Žilinskom a Nitrianskom kraji dokonca o vyše10 %. Ceny nových nehnuteľností boli medzikvartálne nižšie v dvoch krajoch – Žilinskom a Košickom. K prepadu cien všetkých nehnuteľností na medziročnej báze došlo len v jedinom, v Žilinskom kraji, a to o 5,4 %. V ostatných siedmich krajoch rast cien pokračoval, ale pomalšie než v predošlých štvrťrokoch. Najmiernejší zvýšenie cien o 4,1 % zaznamenali predaje nehnuteľností v Nitrianskom kraji. V ostatných šiestich krajoch boli ceny medziročne vyššie dvojciferne a v Trnavskom kraji sa dostali cez hranicu 15 %. Jediný región, v ktorom sa rast cien zdynamizoval, bol Bratislavský kraj. Medziročné zdražovanie v tomto regióne prekročilo 12 % najmä pod vplyvom zrýchlenia cien nových nehnuteľností, ktoré prekonalo pribrzdenie zdražovania starších nehnuteľností. Vysoké tempo rastu cien, medziročne o viac než 15 %, si udržali predaje nových nehnuteľností v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji a súčasne ceny starších nehnuteľností v Trnavskom a Prešovskom kraji.

 

Aktuálne: Medzinárodný deň zriedkavých chorôb

Už 16 rokov si pripomíname posledný februárový deň Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. Aj keď sa tieto choroby nevyskytujú často, je ich mnoho – až približne 7.000 typov. Ešte smutnejšie je, že neraz výrazne ovplyvňujú kvalitu života pacienta a celej rodiny. Zriedkavým ochorením trpí maximálne 5 z 10.000 obyvateľov Európskej únie. Pri takomto počte rôznorodých chorôb je komunita ľudí so zriedkavými chorobami poriadne veľká. Z akých zmien sa môžu tešiť pacienti na Slovensku?

Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa ľudia na svete so zriedkavými chorobami spojili? Vytvorili by tretí najľudnatejší štát sveta! Len na Slovensku má takýto problém 275.000 ľudí. Zriedkavé choroby necharakterizuje iba ojedinelý výskyt. Vystihuje ich aj priebeh. Sú to chronické, závažné, život ohrozujúce ochorenia, ktoré neovplyvňujú len život samotného pacienta, ale menia život celej rodiny. „Zriedkavé choroby v našej krajine stále vyvolávajú množstvo otázok. Aj preto si vážime, že v uplynulom roku 2022 sa podarilo schváliť Akčný plán pre zriedkavé choroby na nasledujúce dva roky a pozorujeme aj mnohé malé zmeny – veď posúďte sami,“ hovorí zakladateľka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Ing. Beáta Ramljaková.

Novinky pre pacientov so zriedkavými chorobami na Slovensku

1. V slovenských zákonoch pribudla európska definícia lieku na zriedkavú chorobu

Už od roku 1999 existuje v Európe jednotná definícia lieku na zriedkavé choroby. Upravuje ju Európska legislatíva 141/1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia. Práve vďaka tejto legislatíve odštartovala podpora výskumu a vývoja liekov na zriedkavé choroby. V Slovenských zákonoch však takáto definícia doposiaľ chýbala. Podobne to bolo aj s liekmi na zriedkavé choroby. Viac ako polovica z nich je pre slovenských pacientov nedostupná. Až v uplynulom roku, vďaka novele zákona 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia sa do slovenských zákonov dostala európska definícia lieku na zriedkavé choroby. Zavedenie európskej definície lieku na zriedkavé choroby do slovenských zákonov zjednotilo pohľad na lieky na zriedkavé choroby, čo je základom pre jasné definovanie vstupu liekov na zriedkavé choroby na Slovensku.

2. Na Slovensku pribúdajú lieky na zriedkavé choroby

Podľa posledných prieskumov na Slovensku chýba viac ako polovica liekov na zriedkavé choroby, ktoré sú v rámci Európy dostupné. V auguste minulého roka vstúpila do platnosti novela zákona 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. V uplynulom roku pribudli na slovenskom trhu 4 nové lieky. Za tento rok to bol zatiaľ 1 liek. Aktuálne sa podľa predmetnej novely hodnotí ďalších 9 nových liekov na zriedkavé choroby, ktorým sa snáď čoskoro podarí dostať k slovenským pacientom so zriedkavými chorobami. Liečiť novými liekmi na zriedkavé choroby sa budú môcť pacient: so Sézaryho syndrómom, s Cushingovým syndrómom, po transplantácii kostnej drene na prevenciu cytomegalovírusových infekcií či spinálnou svalovou atrofiou.

3. Lieky pre pacientov s ochorením čiernych kostí

Zaujímavé je, že alkaptonúria, známa ako choroba čiernych kostí sa najčastejšie zo všetkých národov sveta vyskytuje práve na Slovensku. S touto diagnózou sa na Slovensku narodí jeden z 19.000 novorodencov, kým vo svete je to približne jeden z 250.000 novorodencov. Aj preto bola naša krajina jedným z hlavných aktérov klinických testov účinnosti staronového liečiva nitizinón na progresiu tohto dedičného ochorenia. Sériu štúdií riešilo v rokoch 2012 až 2018 konzorcium DevelopAKUre pod vedením prof. Ranganatha. Finančne ju podporil grant 7. rámcového programu EÚ v troch klinických centrách: Royal Liverpool University Hospital (Liverpool), Národný ústav reumatických chorôb (Piešťany) a Hospital Necker (Paríž). Pre účastníkov štúdie dopadli klinické skúšky prekvapivo dobre. Preukázali, že nitizinón je účinnou a bezpečnou liečbou pre pacientov s alkaptonúriou. Vďaka tomu bol nitizinón schválený Európskou liekovou agentúrou (2020). Avšak slovenským pacientom s alkaptonúriou nebola hradená liečba dostupná do augusta 2022. Dostali sa k nej ako jedni z posledných v EÚ.

4. Skríning pre dve nové zriedkavé choroby

V uplynulom roku na Slovensku prebiehala pilotná štúdia novorodeneckého skríningu na dve závažné, ale liečiteľné choroby: spinálna svalová atrofia a závažné imunodeficiencie. Vedci vyšetrili vzorky suchej kvapky krvi 17.000 novorodencov, pričom identifikovali 2 prípady závažnej imunodeficiencie. Výsledok? Skorá diagnostika hneď po narodení znamená, že deti môžu lekári hneď začať liečiť V praxi to znamená zvýšenie kvality života a šancu dožiť sa dospelosti.

5. Centrá pre liečbu dospelých pacientov so spinálnou svalovou atrofiou

Dobrou správou je, že vo fakultných nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach vznikli špecializované ambulancie pre dospelých pacientov so spinálnou svalovou atrofiou, ktorí potrebujú liečbu. Liečbou sa zvyšuje nielen kvalita života, ale tiež vek dožitia. Smutné je, že až 70 % zriedkavých chorôb postihuje deti; pozitívne je, že vďaka liečbe pribúda detských pacientov, ktorí sa dožijú dospelého veku. Dobrým príkladom z praxe je práve spinálna svalová atrofia. Táto nervovo-svalová choroba má 4 rôzne typy. Líšia sa najmä rýchlosťou progresie ochorenia, ktorou pacienti strácajú nielen možnosť hýbať sa, ale aj dýchať. „V Európe sa začali prví detskí pacienti liečiť v júni 2017. Na Slovensku je liečba dostupná od roku 2018 a od roku 2022 pribudla nová liečebná možnosť, pre pacientov, ktorí napriek tomu dovtedy liečbu nemali ako aj špecializované ambulancie pre dospelých pacientov,“ hovorí predsedníčka Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR Mgr. Andrea Madunová.

SR: Ceny energií

Zvýšenie cien energií sa výrazne dotklo 44 % Slovákov, ktorí sa ho snažia kompenzovať obmedzením vedľajších výdavkov, najmä na zábavu a rôzne voľnočasové aktivity. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) uskutočnila agentúra STEM/MARK, 45 % slovenských domácností vynakladá úsilie na zníženie spotreby a využívanie alternatívnych zdrojov. Vyššie ceny energií trápia rovnako ženy aj mužov, a najmä obyvateľov Slovenska v produktívnom veku 35 až 54 rokov, ako aj seniorov nad 65 rokov. Znížiť spotrebu a využívať alternatívne zdroje sa snažia najmä obyvatelia malých miest a obcí.

„Spolu 11 % slovenských domácností pokrýva zvýšené náklady na energie zo svojich úspor a necelých 6 % opýtaných Slovákov vyššie životné náklady prinútili nájsť si druhé zamestnanie. Len minimum Slovákov si na zaplatenie vyšších účtov za energie alebo doplatkov muselo požičať, prípadne si v záujme úspor nájsť iné, energeticky menej náročné bývanie,“ konštatuje Jaroslava Palendalová. Len takmer 10 % respondentov prieskumu uviedlo, že sa ich zdražovanie energií nedotklo a novú výšku poplatkov zvládajú bez finančných ťažkostí. S vyššími platbami za energie nemajú problém predovšetkým muži vo veku 25 – 34 rokov a vysokoškoláci (16 %). Zatiaľ čo zvýšenie cien energií sa týka najmä príslušníkov armády i bezpečnostných zložiek a pracovníkov v priemysle a stavebníctve, vyššie náklady zvládajú najmä zamestnanci sektora informačných technológií a telekomunikácií.

Údaje o spotrebe zemného plynu a elektriny ukazujú veľkú snahu slovenských domácností šetriť energiami a využívať alternatívne zdroje. Pomocou pri riešení finančnej situácie slovenských domácností je aj zásah slovenskej vlády, ktorá zabezpečila, že ceny elektriny sa v roku 2023 nezmenia a ceny plynu a tepla sa zvýšia o 15 %. Pomoc s vyššími cenami za energie potrebujú predovšetkým nezamestnaní a dôchodcovia, ktorí sa pre vyššie životné náklady najčastejšie zadlžujú a sťahujú do menších bytov, ako aj osoby na rodičovskej dovolenke.