EU: Digitálny vodičák

Európska komisia predstavila návrhy na modernizáciu pravidiel o vodičských preukazoch, ku ktorým patrí aj zavedenie digitálneho vodičského preukazu platného v celej Európskej únii a nové ustanovenia na uľahčenie cezhraničného presadzovania pravidiel cestnej premávky. Minulý rok prišlo na cestách v EÚ o život vyše 20.000 ľudí, väčšina z nich boli chodci, cyklisti, kolobežkári a motorkári. Nové pravidlá majú pomôcť zrealizovať „víziu nulovej úmrtnosti“ – teda do roku 2050 už nemať na cestách v EÚ žiadne obete na životoch.Vodičov majú lepšie pripraviť na vozidlá s nulovými emisiami aj na jazdu v meste, kde budú mať okolo seba bicykle, dvojkolesové vozidlá, ako aj veľký počet chodcov. 

Mladým šoférom nové pravidlá povolia jazdu za sprievodu a umožnia im tak získavať skúsenosti: učiť sa šoférovať a získať vodičský preukaz budú môcť už od veku 17 rokov. Tí, ktorí získajú vodičský preukaz v 17 rokoch, budú môcť po dovŕšení 18. roku šoférovať bez sprievodu a pracovať ako profesionálny šofér hneď, ako to na konkrétnej pracovnej pozícii bude možné. Ide o jedno z riešení súčasného nedostatku vodičov. Návrh o vodičských preukazoch mení existujúce právne predpisy EÚ. Vychádza z najlepších postupov, ktoré viaceré členské štáty už zaviedli. Kľúčovým cieľom nových pravidiel je zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, a to aj pomocou týchto opatrení: 

• Minimálne dvojročné skúšobné obdobie od zloženia skúšky v prípade nových šoférov a pravidlo nulovej tolerancie jazdy pod vplyvom alkoholu. Tieto podmienky sú dôležité preto, lebo hoci mladí vodiči tvoria len 8 % celkového počtu, na 2 z 5 smrteľných zrážok sa podieľajú vodiči alebo jazdci vo veku do 30 rokov.
• Možnosť, aby mladí ľudia zložili vodičskú skúšku a začali jazdiť na osobných i nákladných autách so sprievodom už vo veku 17 a získavali tak šoférske skúsenosti.
• Prispôsobiť výcvik vodičov i skúšky tak, aby ich lepšie pripravili na prítomnosť zraniteľných účastníkov premávky na cestách. Snahou je pomôcť zlepšiť bezpečnosť chodcov, cyklistov, jazdcov na elektrických kolobežkách a elektrických bicykloch v čase, keď EÚ prechádza na udržateľnejšiu mestskú mobilitu.
• Cielenejšie posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Zohľadňujú sa napríklad pokroky v liečbe chorôb ako cukrovka. Vodičom sa odporúča, aby aktualizovali svoje šoférske schopnosti a vedomosti, a držali tak krok s technologickým vývojom.

V snahe uľahčiť uznávanie vodičských preukazov medzi členskými štátmi komisia navrhuje zaviesť  digitálny vodičský preukaz. Bude sa oveľa jednoduchšie dať nahradiť, obnoviť alebo vymeniť, pretože všetky postupy budú on-line. Rovnako bude jednoduchšie pre občanov tretích krajín s porovnateľnými normami bezpečnosti cestnej premávky vymeniť svoj vodičský preukaz za únijný. Aktualizované pravidlá skúšok zohľadnia prechod na vozidlá s nulovými emisiami. Posudzovať sa budú napríklad vedomosti a zručnosti potrebné pri moderných pomocných systémoch riadenia a iných automatizovaných technológiách. Súčasťou výcviku nových šoférov budú aj informácie o tom, ako štýl šoférovania ovplyvňuje množstvo ich emisií (napríklad moment preradenia). V neposlednom rade sa v prípade vozidiel na alternatívne palivo upraví prípustná celková hmotnosť vozidiel kategórie B, keďže vozidlá s nulovými emisiami poháňané batériou môžu byť ťažšie. 

V roku 2019 zostalo približne 40 % cezhraničných priestupkov nepotrestaných, pretože sa páchateľa nepodarilo identifikovať alebo sa pokuta nevymohla. V novom návrhu sa zavádza možnosť, aby trestné orgány získali prístup k vnútroštátnym registrom vodičských preukazov. Ďalej komisia navrhuje posilniť úlohu zriadených vnútroštátnych kontaktných miest, aby mohli lepšie spolupracovať s trestnými orgánmi vyšetrujúcimi priestupky. Okrem toho sa v súčasnosti predpisy vzťahujú na najčastejšie a najzrejmejšie priestupky, ako prekročená rýchlosť a jazda pod vplyvom alkoholu. Komisia navrhuje do ich rozsahu zahrnúť aj: nedodržanie dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami, nebezpečné predbiehanie, nebezpečné parkovanie, prejdenie jednej alebo viacerých plných bielych čiar, jazda v protismere, nedodržiavanie pravidiel využívania núdzových koridorov a jazda v preťaženom vozidle. V snahe zabrániť, aby páchatelia dopravných priestupkov zostali nepotrestaní, sa zavedie nový systém, ktorý umožní zákaz riadenia motorového vozidla platný v celej EÚ, keď sa členský štát rozhodne takýto zákaz vydať v prípade vodiča, ktorý sa dopustil priestupku na jeho území.

Osobitný IT portál občanom umožní jednoduchý prístup k informáciám o pravidlách bezpečnosti cestnej premávky v každom členskom štáte. V neskoršej fáze budú môcť prostredníctvom neho zaplatiť pokuty priamo. Pravidlá sa zosúladia aj s novými pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR a LED). Návrhy teraz posúdia Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu.

MDŽ: Ženy na Slovensku zarábajú takmer o pätinu menej

Ženy na Slovensku zarábajú podľa analýzy Wood & Company v priemere takmer o pätinu menej než muži. Najväčšie rozdiely sú vo finančníctve a IT, naopak minimálne sú v oblasti dodávky vody a administratívnych službách. Priemerná mzda ženy na Slovensku bola podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2021 o 17,8 % nižšia ako u muža. Tento rozdiel sa v priebehu desiatich rokov o niečo znížil, ešte v roku 2011 zarábali ženy o 24,2 % menej ako muži.

„Jedným z dôvodov je kratšia pracovná doba a s ňou súvisiaca nižšia suma na výplatnej páske, ktorá sa týka viac žien ako mužov. Na podobne veľké platové nerovnosti ale upozorňuje aj Eurostat, ktorý porovnáva priemerné zárobky za hodinu. Podľa týchto dát je rozdiel medzi mzdami mužov a žien takmer sedemnásť percent, čo je v rámci EÚ piaty najvýraznejší rozdiel," uviedla Eva Sadovská. Najvýraznejší rozdiel medzi platmi, vyše 22 %, je vo veku 35 až 44 rokov. Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov. K prehlbovaniu platových rozdielov začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko rokov.

Ženy pracujú tiež často v slabšie platených odvetviach či povolaniach a aj vedúce pozície sú obsadzované viac mužmi. Pri pohľade na jednotlivé odvetvia sú najvýraznejšie rozdiely vo finančných a poisťovacích službách, kde bola priemerná mzda ženy v roku 2021 o 34,7 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie bol tento rozdiel 28,6 %. Naopak, takmer žiadny platový rozdiel nebol evidovaný v oblasti dodávky vody a kanalizácie. Aj v administratívnych službách zarábali ženy menej ako muži iba o 1,2 %.
Ženy sú viac ako muži ohrozené aj nezamestnanosťou. Kým evidovaná miera nezamestnanosti u žien dosiahla v závere minulého roka 7,04 %, v prípade mužov to bolo 4,94 %, ukázali štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyššia miera nezamestnanosti u ženskej populácie je podľa analytičky dlhodobý jav, pričom pandémia alebo akákoľvek iná kríza tento fakt ešte zvýrazňuje. Aj podnikanie je viac doménou mužov. Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu bolo v roku 2021 na Slovensku 102.800 samostatne zárobkovo činných žien a ich počet sa oproti predchádzajúcim rokom znížil. V rovnakom roku predstavoval počet SZČO z radov mužov 277.300, čo bolo najviac za posledných desať rokov.

MDŽ: Slabé platy žien

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii bol v roku 2020 stále na úrovni 13 % a za posledné desaťročie sa zmenil len minimálne. Znamená to, že ženy zarábajú v priemere o 13 % menej na hodinu ako muži. Energetická chudoba je tak závažným problémom v mnohých častiach Európy najmä v tomto období, kedy domácnosti čelia rastúcim nákladom za energie. Z údajov nadácie Eurofound z roku 2022 vyplýva, že slobodné matky a slobodné ženy sú viac vystavené ťažkostiam s platením účtov za energie než slobodní muži. Často je to spôsobené nižšími priemernými príjmami a vyšším výskytom slabo platenej práce, práce na čiastočný úväzok alebo neistej a nestálej práce.

Kríza životných nákladov má negatívny vplyv na ekonomické a sociálne začlenenie, zdravie a základné práva žien. Ženám bez príjmu alebo s nízkym príjmom tiež sťažuje útek pred zneužívaním a domácim násilím zo strany partnera, na ktorého sú finančne viazané. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) sa 1. marca 2023 stretol s poslancami z členských krajín pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a diskutoval o rodových aspektoch energetickej chudoby. Toto podujatie bolo príležitosťou na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov pri riešení energetickej krízy a jej sociálnych a ekonomických dôsledkov na ženy.

Európsky parlament pracuje tiež na zriadení Sociálneho klimatického fondu s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci Európania, najmä tí v zraniteľnej situácii, prístup k cenovo dostupnej energii. Z fondu by sa mali financovať konkrétne opatrenia na riešenie energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

SR: Ceny nájomného

Svoj prvý Rent Index monitorujúci ceny nájomného za byt v najdôležitejších slovenských mestách zverejnil Deloitte na Slovensku. V poslednom štvrťroku 2022 bolo priemerné nájomné v ponúkaných bytoch 10,2 €/m 2. Rent Index sumarizuje údaje o cenách nájomného bývania v krajských mestách Slovenska, pričom sa zameriava na cenové ponuky nájomného v rámci panelových domov, tehlových domov a developerských projektov. Ide o prvú analýzu svojho druhu, ktorá je založená na dátach z realitných portálov sledujúcich cenovú hladinu aktívnych ponúk v danom období.

Najvyššiu priemernú ponukovú cenu za meter štvorcový dosiahli v štvrtom kvartáli minulého roka Bratislava a Nitra (12 €/m 2 ). Naopak, najnižšia priemerná ponuková cena za prenájom bola zaznamenaná v Prešove (8,2 €/m 2 ). V súvislosti s prenajímanými bytmi zároveň v poslednom štvrťroku 2022 platilo, že čím bol nižší počet izieb, tým vyššia bola jeho priemerná ponuková cena za meter štvorcový. Jedinú výnimku tvorili štvorizbové byty, ktorých nájomné bolo o 18 % drahšie než v prípade trojizbových bytov. Z hľadiska stavu bytov sa najdrahšie byty nachádzali v developerských projektoch, pričom cena nájomného predstavovala 11,6 €/m 2. V poslednom kvartáli minulého roka sa na slovenských realitných portáloch najčastejšie ponúkali na prenájom byty po kompletnej rekonštrukcii – išlo až o 44 % všetkých ponúk. Nasledovali byty v novších developerských projektoch (36 %) a byty po čiastočnej rekonštrukcii (15 %). Bytov v pôvodnom stave sa ponúkalo najmenej – tieto jednotky tvorili približne 4 % ponuky. V Bratislave boli na prenájom najčastejšie ponúkané byty v developerských projektoch (43 %) a kompletne zrekonštruované byty (40 %).

„V hlavnom meste sa výrazne líšili priemerné ponukové ceny nájomného aj v rámci jednotlivých mestských častí. Najnižšie nájomné v prepočte na meter štvorcový sme zaznamenali v Záhorskej Bystrici, kde sa byty v priemere ponúkajú za 9,6 €/m 2. Najvyššie úrovne boli dosahované v bratislavskom Starom Meste, kde prenajímatelia požadujú priemerne 13,8 €/m 2,“ uviedol Ondřej Zabloudil. Pri príprave Rent Indexu Deloitte spolupracuje so spoločnosťou Flat Zone. „Zatiaľ čo ponuka bytov na predaj za posledný rok prudko stúpa, bytov na prenájom je naopak podstatne menej. Príčinou je migračná vlna súvisiaca s vojnou na Ukrajine, rovnaký trend pozorujeme aj v Českej republike. V porovnaní so stavom vo štvrtom kvartáli 2022 sa ponuka bytov na prenájom v Bratislave znížila o viac ako 50 %. Prebytok dopytu mal vplyv aj na cenu – v rovnakom období sa ponuková cena za meter štvorcový zvýšila o 14 %," doplnil Vít Soural.

SR: Vývoj miezd v 4. štvrťroku 2022

Podľa Štatistického úradu SR reálne mzdy v 4. štvrťroku aj za celý rok 2022 zaznamenali najprudší prepad za posledných 22 rokov. Priemerná mesačná mzda na Slovensku reálne klesla už štvrtý kvartál po sebe. Prudko sa zvyšujúca inflácia ju za celý rok znehodnotila o 4,5 % a na sklonku roka až o takmer 8 %. Priemerné hrubé zárobky v poslednom štvrťroku síce ďalej rástli, ale najpomalšie spomedzi všetkých kvartálov minulého roka. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku 2022 vzrástla medziročne o 6,5 % na 1.418 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 87 eur viac ako na konci roka 2021. Spotrebiteľské ceny sa však zvyšovali výrazne rýchlejším tempom a tak sa reálna mzda na Slovensku medziročne prepadla o 7,6 %, čo bolo najviac od 2. štvrťroka 2000. Vtedy predstavoval pokles 8,4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2022 vzrástla o 0,5 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy v poslednom štvrťroku minulého roka zaznamenali takmer všetky sledované odvetvia hospodárstva. Pracujúci v zdravotníctve a sociálnej pomoci ako aj zamestnanci v odvetví vzdelávania pocítili najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni 14 až 15 %, teda takmer dvojnásobne vyšší ako bol priemer za celé hospodárstvo SR. Len minimálne (do 1,5 %) klesli reálne mzdy pracujúcim v oblasti nehnuteľností a v dvoch odvetviach s dlhodobo nízkymi zárobkami – v stavebníctve a tiež v ubytovacích a stravovacích službách. Tieto ekonomické činnosti zaznamenali totiž najvýraznejší, vzše 13,5 % nárast priemernej nominálnej mzdy. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb počas 4. štvrťroku 2022 dokázal čeliť tempu inflácie len obchod, v ktorom sa nominálny rast miezd v posledných troch mesiacoch zdynamizoval na 10,6 % (na 1.329 eur). Reálny pokles platov dosiahol 4 %, čo bolo menej ako v priemere za celé hospodárstvo SR. V priemysle boli koncoročné odmeny menej štedré ako pred rokom, v dôsledku čoho bol nominálny rast miezd nižší ako predošlé štvrťroky, a to len na úrovni 6,4 %. Priemerná mzda v priemysle tak predstavovala v posledných troch mesiacoch minulého roka 1.494 eur, reálne jej hodnota klesla až o 7,6 %. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,2 tisíca eur mali v odvetví informácie a komunikácia, v dodávke elektriny, plynu a pary. V desiatich zo 16 odvetví ekonomiky bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (809 eur), ostatných činnostiach (966 eur) a tiež v stavebníctve (987 eur).

Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1.724 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1.113 eur v Prešovskom kraji do 1.327 eur v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najviac o 8,5 % v Trnavskom kraji. Po započítaní vplyvu inflácie však reálne mzda vo všetkých krajoch Slovenska klesla. Najmenej v Trnavskom kraji (o 5,8 %) a najviac v Košickom kraji (o 12,2 %). Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2022 hodnotu 1.304 eur. Medziročne sa zvýšila o 7,7 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda klesla o 4,5 %. Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach ekonomiky. Tempu inflácie však nedokázalo odolať žiadne. Reálne mzdy za celý rok 2022 sa najviac znížili pracujúcim v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 9,1 %) a tiež v odvetví vzdelávania (o 7,2 %). Naopak, najmenej medziročne poklesli reálne mzdy v umení, zábave a rekreácii (0,4 %) a tiež v stavebníctve (o 1 %). Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal rast miezd medziročne na úrovni 6,5 % (na 1.373 eur), reálne však mzdy klesli o 5,6 %. Aj v roku 2022, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1.599 eur). Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol a prvýkrát sa na celoročnej úrovni dostal nad 1.000 eur vo všetkých ôsmich krajoch SR. Súčasne mzdu vyššiu ako 1.200 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až 4 kraje, pred rokom to bol len región okolo hlavného mesta. Prešovský kraj však stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (1.011 eur) v SR. Reálne mzdy klesli najmenej v Banskobystrickom (o 3,3 %) a najviac v Prešovskom kraji (o 6,2 %).