EU: Zákaz utajovania platov

Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy je ustanovená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov však napriek tomu pretrvávajú v celej EÚ. Za posledných desať rokov sa znížili len minimálne, a to na súčasných približne 13 %. Odchýlky medzi jednotlivými členskými štátmi sú pritom výrazné. Podľa nových právnych predpisov budú musieť spoločnosti v EÚ zverejňovať informácie, ktoré zamestnancom uľahčia porovnanie platov a odhalenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. 

Európsky parlament  prijal nové pravidlá vyžadujúce, aby sa štruktúry odmeňovania zakladali na rodovo neutrálnych kritériách a zahŕňali rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest. Oznámenia o voľných pracovných miestach a názvy pracovných miest budú musieť byť rodovo neutrálne a postupy prijímania zamestnancov vedené nediskriminačným spôsobom. Ak zo správ o odmeňovaní vyplynie rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške aspoň 5 %, zamestnávatelia budú musieť v spolupráci so zástupcami svojich pracovníkov vykonať spoločné posúdenie odmeňovania. Členské štáty budú musieť zaviesť odrádzajúce sankcie, napríklad pokuty, pre zamestnávateľov, ktorí uvedené pravidlá porušujú. Pracovník, ktorý utrpel škodu v dôsledku takéhoto porušenia, bude mať právo požadovať náhradu škody. Po prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti nových pravidiel zahrnula prierezová diskriminácia a práva nebinárnych osôb.

Podľa týchto pravidiel majú pracovníci a zástupcovia pracovníkov právo na jasné a kompletné informácie o individuálnej a priemernej výške mzdy, rozčlenené podľa pohlavia. Utajovanie platov bude zakázané. Zmluvné podmienky nesmú zamestnancom brániť zverejniť výšku svojho platu alebo požadovať informácie o plate zamestnancov patriacich do rovnakej alebo inej kategórie pracovníkov. Dôkazné bremeno v mzdových otázkach prechádza zo zamestnanca na zamestnávateľa. Ak sa pracovník obráti na súd, pretože sa domnieva, že jeho zamestnávateľ porušil zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, vnútroštátne právo by malo zamestnávateľovi uložiť povinnosť preukázať, že nedošlo k diskriminácii. 

Dohodu bude musieť formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ, predtým ako bude podpísaná a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ. Nové pravidlá vstúpia do platnosti dvadsať dní po ich zverejnení.

SR: Poplatky za bežný účet rozhodujú

Slováci si banku vyberajú najmä podľa výšky mesačného poplatku za vedenie bežného účtu. Za najdôležitejší faktor ju považujú viac ako dve tretiny (68%) klientov bánk. Tretina (33%) opýtaných na svojej banke oceňuje najmä to, že nemá žiadne, prípadne má len nízke poplatky za vedenie účtu. Ďalšia viac ako štvrtina (27%) si najviac cení mobilnú aplikáciu, ktorá sa ľahko ovláda a má mnoho užitočných funkcionalít. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 920 respondentov, november 2022).

Ďalším rozhodujúcim kritériom, ktoré berú Slováci do úvahy pri výbere banky je kvalitný internet banking. Ten je kľúčový pre tretinu (32%) klientov bánk. Výška úrokovej miery je najdôležitejšia pre štvrtinu (26%) opýtaných (v predchádzajúcom roku to bolo 22%) a moderná mobilná aplikácia na správu svojich financií je rozhodujúca pre 24% respondentov. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že na odporúčanie svojich priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha 11% respondentov a veľkosť banky berie do úvahy 6% oslovených. A čo si klienti na svojej banke cenia najviac? Opäť je to najmä skutočnosť, že nemá žiadne, alebo má len nízke poplatky za vedenie bežného účtu (33%), má výbornú mobilnú aplikáciu (27%) a kvalitný internet banking (24%). Medzi ďalšie prednosti banky patria kvalitné a spoľahlivé služby (23%), jej tradícia a dôveryhodnosť (20%) a ochotný, milý či príjemný personál (19%). Klienti ďalej oceňujú aj výhodné úroky na hypotéky či úvery (15%; naposledy to bolo 12%) a výšku úrokovej miery na sporiacom alebo bežnom účte (9%).

Väčšina Slovákov uvádza, že je so svojou hlavnou  bankou spokojná. Svoju spokojnosť vyjadrilo až 93%
opýtaných – z nich je veľmi spokojných 33% a skôr spokojných 60%. Celková spokojnosť klientov bánk tak zostáva rovnaká ako v predchádzajúcom roku. Na druhej strane ale poklesol podiel veľmi spokojných klientov (zo 41% v roku 2021 na 33% v aktuálnom prieskume). Naopak, nespokojnosť deklaruje 7% klientov bánk. Pre viac ako dve tretiny (68%) Slovákov by bol výrazný nárast poplatkov za vedenie bežného účtu najsilnejším motívom na zmenu súčasnej banky. S výrazným odstupom nasledujú faktory ako zlé finančné výsledky banky (23%; naposledy to bolo 19%) a nepríjemný či neochotný personál (15%). Ďalšími dôvodmi, kvôli ktorým by klienti začali uvažovať nad zmenou banky sú neprehľadný a nespoľahlivý internet banking (14%), negatívne informácie o banke (13%) a chýbajúce služby či produkty (13%). Odradiť ich však môže aj slabá mobilná aplikácia (8%). Približne 5% opýtaných by uvažovalo nad zmenou banky aj kvôli chýbajúcim moderným platobným technológiám ako napríklad Apple Pay či Google Pay.

Podľa prieskumu takmer tri štvrtiny (73%) Slovákov majú presný prehľad o tom, za aké služby a v akej výške platia vo svojej banke poplatky. V porovnaní s minulým rokom sa toto povedomie zvýšilo o 4 percentuálne body (z pôvodných 69%). Naopak, presný prehľad o službách a výške poplatkov vo svojej banke nemá viac ako štvrtina (27%) klientov bánk. Zaujímavosťou je, že najvyšší prehľad (85%) o poplatkoch deklarujú vysokoškolsky vzdelaní respondenti. S nižším vzdelaním tento prehľad postupne
klesá (SŠ s maturituou – 74%, SŠ bez maturity – 67%, ZŠ – 50%).

EU: Nové pravidlá o bezpečnosti výrobkov

V roku 2021 nakupovalo 73 % spotrebiteľov na internete (oproti 50 % v roku 2014) a v roku 2020 si 21 % spotrebiteľov objednalo tovarz krajiny mimo Európskej únie (v porovnaní s 8 % v roku 2014). Podľa výročnej správy systému Safety Gate za rok 2020 sa 26 % oznámení o nebezpečných výrobkoch týkalo výrobkov predávaných na internete, zatiaľčo minimálne 62 % sa týkalo výrobkov z krajín mimo EÚ a EHP. Poslanci Európskeho parlamentu schválili zmenené pravidlá o bezpečnosti nepotravinových spotrebiteľských výrobkov. Nové nariadenie zosúlaďuje platnú smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov s najnovším vývojom v oblasti digitalizácie a prudkým nárastom nakupovania cez internet.

V snahe zabezpečiť, aby boli všetky výrobky uvádzané na trh  pre zákazníkov bezpečné, obsahuje nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov opatrenia, ktoré majú zaručiť, aby sa počas hodnotení bezpečnosti brali do úvahy riziká pre najzraniteľnejších zákazníkov (napríklad deti), rodové aspekty, ako aj riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nové nariadenie rozširuje povinnosti hospodárskych subjektov (akými sú výrobcovia, dovozcovia či distribútori), posilňuje právomoci orgánov dohľadu nad trhom a zavádza jasné povinnosti pre prevádzkovateľov on-line obchodov. V záujme zmierňovania rizík majú on-line obchody spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, ktoré zase môžu on-line obchodom nariadiť, aby odstránili ponuky nebezpečných výrobkov alebo zablokovali prístup k nim, a to bezodkladne alebo najneskôr do dvoch pracovných dní. Výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ možno uviesť na trh len vtedy, keď je v únii usadený hospodársky subjekt, ktorý je zodpovedný za ich bezpečnosť.

Prepracovaná legislatíva zlepšuje postup pri stiahnutí výrobku od používateľa, keďže súčasná miera vracania výrobkov je naďalej nízka. Odhadom až jedna tretina spotrebiteľov v EÚ naďalej používa výrobky stiahnuté z používania. Ak je nevyhnutné výrobok stiahnuť, spotrebiteľov o tom treba okamžite informovať, pričom sa im musí ponúknuť možnosť opravy, výmeny alebo vrátania peňazí. Spotrebitelia budú mať tiež právo podať sťažnosť alebo kolektívnu žalobu. Informácie o bezpečnosti výrobkov a možnostiach nápravy musia byť dostupné v jasnom a ľahko zrozumiteľnom jazyku. Takisto sa zmodernizuje systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch (portál Safety Gate), čo umožní takéto výrobky efektívnejšie odhaliť. Systém bude tiež prístupnejší pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Nové pravidlá by mali spotrebiteľom v EÚ ušetriť približne 1 miliardu eur počas prvého roka a zhruba 5,5 miliardy eur v priebehu nasledujúceho desaťročia. Tým, že znížia množstvo nebezpečných výrobkov na trhu, mali by zároveň znížiť škody vznikajúce spotrebiteľom v EÚ v dôsledku nehôd, ktoré sú výsledkom používania nebezpečných výrobkov a ktorým sa dalo predísť (podľa dnešných odhadov až 11,5 miliardy eur ročne). Zároveň by tieto opatrenia mali znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť (odhadom až 6,7 miliardy eur ročne).

Radíme: Ako vybrať firemné WI-Fi

Dnes viac než kedykoľvek predtým platí, že firmy musia bezdrôtové riešenia vyberať podľa svojich konkrétnych potrieb a nárokov. Napríklad čoraz viac ľudí pracuje z kaviarní a reštaurácií, a  tak bezdrôtové siete viacerých prevádzok už nedokážu uspokojiť nároky ich klientov. Bez bezdrôtových technológií však dnes nedokážu fungovať, či už ide o platobné terminály alebo objednávkové systémy, väčšina gastronomických podnikov má zariadenia, ktoré sa neobídu bez stabilnej bezdrôtovej siete. 

V minulosti dokázal nároky malých podnikov zabezpečiť WiFi router so zabudovaným prístupovým bodom. Dnes je potrebné investovať do samostatného prístupového bodu, ktorý si poradí so zvýšeným počtom používateľských zariadení pripájujúcich sa do siete. Zlepší každodenné fungovanie prevádzkarní a pomôže prilákať novú klientelu pracujúcich mimo kancelárií, čo v konečnom dôsledku zvýši tržby. Sieťová infraštruktúra väčších objektov, akými sú napr. kancelárske budovy alebo hotely, už pravdepodobne bude prístupové body zahŕňať. Avšak mnohé z týchto stredne veľkých objektov sa potýkajú s problémami s pripojením kvôli tomu, že zvolené riešenie nezodpovedá ich individuálnym potrebám. Napríklad pokiaľ sa na malom priestore koncentruje veľký počet ľudí, napr. v konferenčných miestnostiach, učebniach alebo v staniciach metra, sú nutnosťou výkonné prístupové body. Investovať do väčšieho počtu lacnejších prístupových bodov tu nedáva zmysel, pretože nezvládnu vysoký počet používateľských zariadení, ktoré sa v rovnaký okamih snažia o pripojenie k sieti. V takýchto prípadoch je podľa počtu používateľov a zariadení nutné investovať do dvoch alebo troch výkonných prístupových bodov. Špecifické problémy s pripojením môžu navzdory nižšej hustote používateľov mať tiež hotely, v ktorých sú izby rozmiestnené pozdĺž dlhých chodieb. V takých objektoch s kvalitou pripojení zápasia najmä hostia ubytovaní ďaleko od routeru. Riešením v tomto prípade nie je inštalácia jedného alebo dvoch výkonných prístupových bodov, ale investícia do väčšieho počtu slabších prístupových bodov a ich rozmiestnenie po celej dĺžke chodby.

V posledných rokoch sa spoločnosti a organizácie stále častejšie stávajú cieľom rozsiahlych  kybernetických útokov. Podľa prieskumu kybernetickej bezpečnosti, ktorý nechala vypracovať britská vláda, v roku 2022 išlo väčšinou (83 percent) o phishingové útoky. Pokiaľ sa obeťou takého útoku stane organizácia, ktorá má prístup k citlivým údajom, môže to pre ňu mať doslova katastrofálne následky. Aby sa citlivé údaje nedostali do nesprávnych rúk, spoločnosti a organizácie by určite mali popremýšľať nad zriadením prístupového bodu s bezpečnostnými funkciami. Medzi prednosti týchto pomerne nových produktov patrí možnosť ich centrálnej správy pomocou cloudovej platformy a schopnosť zablokovať používateľom prístup na nebezpečné webové stránky a k dátam ostatných osôb, čo kybernetickým zločincom bráni v špehovaní a krádežiach informácií. Prístupové body s bezpečnostnými funkciami síce stoja o niečo viac než bežné modely, ale s nimi odpadá nutnosť zriaďovať samostatnú bezpečnostnú bránu, takže svojim prevádzkovateľom nakoniec vlastne peniaze ušetria.