Upozorňujeme: Najrozšírenejšie malvéry

Najrozšírenejším malvérom v marci bol bankový trojan Qbot, ktorý kradne prihlasovacie bankové údaje a zaznamenáva stlačenia klávesov. Celosvetovo zasiahol viacej ako desať percent organizácií a zvyčajne sa šíri spamovými mailovými kampaňami. Pravidelný mesačný Globálny index hrozieb spoločnosti Check Point Software Technologies prezentuje najrozšírenejšie typy škodlivého softvéru  v jednotlivých krajinách.

Na Slovensku masívne dlhodobo útočí malvér pod názvom Guloader, ktorý dokáže sťahovať do sietí obetí ďalšie nebezpečné hrozby a šíriť ich ďalej. Ak prenikne do podnikovej siete, môže spôsobiť značné a ťažko predvídateľné škody. Až 91 % škodlivých súborov bolo doručených prostredníctvom mailu. Druhé miesto vo svetom rebríčku hrozieb patrí modulárnemu mimoriadne nebezpečnému malvéru Emotet. Výskumný tím Check Point Research upozorňuje, že trojan Emotet spustil v marci novú kampaň s cieľom vyhnúť sa blokovaniu makier spoločnosťou Microsoft. Útočníci využívajú na šírenie škodlivého kódu súbory OneNote. Po úspešnej inštalácii malvéru prebieha zber prihlasovacích údajov aj používateľských informácií. Útočníci potom použijú zhromaždené informácie na uľahčenie budúcich útokov. Tretím najrozšírenejším malvérom vo svete je Formbook, ktorý cieli na zariadenia s operačným systémom Windows. Patrí do rodiny malvérov pod názvom infostealer, čiže kradne prihlasovacie údaje, zbiera snímky obrazovky a monitoruje aj stlačenia klávesov.

„Hrozby dynamicky reagujú na technologické a spoločenské zmeny. Používatelia by však nemali zabúdať na základné pravidlo kyberbezpečnosti – neotvárať podozrivé maily a neklikať na neznáme prílohy, nech už je obsah akokoľvek lákavý,“ zdôrazňuje Tomáš Valenta. Prihlasovacie údaje používateľa umožňujú ľahko preniknúť do bankového účtu používateľa alebo do podnikovej siete a zostávať tam mesiace nepozorovaný. Výsledkom je krádež peňazí či šifrovanie údajov a vydieranie. Najviac zneužívanou zraniteľnosťou vo svete stále zostáva Apache Log4j Remote Code Execution, známa od konca roku 2021. Napriek tomu, že bezpečnostné záplaty sú známe už niekoľko rokov, stále zostávajú vo svete tisícky zraniteľných počítačov. Rebríček najrozšírenejších mobilných malvérov tvoria RAT trojany AhMyth a Anubis, tretie miesto patrí androidovému malvéru Hiddad.

Bankrot: V marci realita pre 1.076 Slovákov

V prvom štvrťroku 2023 zbankrotovalo 2.038 obyvateľov Slovenska. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní rovnakého obdobia s 2.309 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 11,74 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od októbra do decembra 2022 zbankrotovalo 2.581 dlžníkov, ich v prvej štvrtine roka 2023 bolo menej o 21,04 percenta. Podľa dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca 2023 zbankrotovalo už 69.774 obyvateľov Slovenskej republiky.

„Zo štatistík za marec 2023 chceme upozorniť na skutočnosť, že zbankrotovalo 94 ľudí s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavovali 8,79 percenta z celkového počtu osobných bankrotov. Z nich bolo 61, resp. 64,89 percenta mužov a 33, resp. 35,11 percenta žien. Zároveň sme zaznamenali aj bankrotujúcich 27 manželských párov a 13 príbuzenských väzieb,“ uvádza Jana Marková. Napriek uvedeným štvrťročným poklesom v marci 2023 bolo na Slovensku vyhlásených až 1.076 osobných bankrotov. V porovnaní s marcom 2022 s 843 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný nárast o 27,64 percenta a v porovnaní s februárom 2023, kedy zbankrotovalo 514 dlžníkov, ich v treťom mesiaci 2023 bolo až o 109,34 percenta viac. Viac osobných bankrotov vyhlásených v jednom mesiaci bolo naposledy pred 28 mesiacmi, v novembri 2020. Vtedy zbankrotovalo 1.147 občanov Slovenska. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 1.069 konkurzov (99,35 percenta) a 7 dlžníkov (0,65 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v marci 2023 ich bolo 95 (8,83 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 981 (91,17 percenta) na majetok nepodnikateľov. V marci 2023 súdy zrušili 792 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 714 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 78 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v marci 2023 ich pripadalo na mužov 695 a na ženy 381. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 3,14 percentuálneho bodu (61,45 percenta v marci 2022 vs. 64,59 percenta v marci 2023). Podiel žien v marci 2023 medziročne o 3,14 percentuálneho bodu klesol (38,55 percenta v marci 2022 vs. 35,41 percenta v marci 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v marci 2023, malo 2,16 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v marci 2022 ich bolo 2,32 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,62 percenta dlžníčok (v marci 2022 ich bolo 2,46 percenta). V marci sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi spolu stali tridsiatnici s 31,51 percentami (30,13 percenta v marci 2022), za nimi nasledovali štyridsiatnici s podielom 26,86 percenta (28,59 percenta v marci 2022). Tak ako pred rokom, aj v treťom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 276 a najmenej v Bratislavskom kraji – 57. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v jedinom kraji klesol – v Košickom o 5,22 percenta, v ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol – najviac v Trnavskom – o 94,20 percenta.

EU: Európsky rok zručností

Európsky parlament dal konečný súhlas na začatie Európskeho roka zručností 9. mája 2023 s cieľom riešiť nedostatok zručností pracovnej sily v Európskej únii a podporiť jej rozvoj a konkurencieschopnosť. Bude trvať do 8. mája 2024 a jeho cieľom je podporiť talent, zlepšiť kvalifikáciu a získať nové zručnosti. Prispeje to k vytváraniu kvalitných pracovných miest, odstraňovaniu medzier a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, najmä pokiaľ ide o digitálnu priepasť, a k posilneniu postavenia pracovnej sily, aby naplno využila potenciál digitálnej a zelenej transformácie.

Zámerom obdobia Európskeho roka zručností je nadviazať užšiu spoluprácu a dialóg so sociálnymi partnermi na úrovni spoločností, subjektov občianskej spoločnosti a neziskových poskytovateľov sociálnych služieb a zároveň integrovať do trhu práce viac ľudí, najmä žien, mladých ľudí, osôb so zdravotným znevýhodnením, ľudí zo znevýhodneného a rôznorodého prostredia a vysídlených osôb vrátane utečencov z Ukrajiny. Snahou bude tiež prilákať ľudí z tretích krajín so zručnosťami potrebnými v krajinách EÚ, a to aj podporou vzdelávacích príležitostí, ako je učenie sa jazykov, rozvoj zručností a mobilita, a uľahčením uznávania kvalifikácií.

Krajiny EÚ majú vyčleniť dostatočné finančné prostriedky z ESF+, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programov Digitálna Európa, Horizont Európa, Erasmus+ a ďalších programov, ktoré môžu podporiť rozvoj zručností. Ďalší postup Komisia bude koordinovať činnosti v rámci Európskeho roka zručností v súčinnosti s národnými koordinátormi v každom členskom štáte a príslušnými agentúrami EÚ, najmä CEDEFOP, ENISA a ETF, a bude na ňu dohliadať Európsky parlament.

Upozorňujeme: Rast kritických zraniteľností

Spoločnosť GFI Software uviedla, že podľa aktuálnych údajov z katalógu zistených zraniteľností CVE bolo v minulom roku zistených rekordných 25.227 zraniteľností, teda o 25 % viac než v roku 2021. Zďaleka najviac zraniteľností bolo vlani zistených v systéme Google Android a medzi výrobcov s najväčším počtom zraniteľností sa zaradili Google, Microsoft a Adobe.

Zatiaľčo v roku 2021 sa objavilo celkom 20.171 zraniteľností, čo po prvý raz prekonalo hranicu 20-tisíc zistených zraniteľností, vlani došlo k ďalšiemu nárastu. Navyše, rastie aj ich závažnosť a v roku 2022 sa zvýšil počet tzv. kritických zraniteľností. Medzi nimi napríklad aj Log4J zistená už v decembri 2021, ale jej následky riešili organizácie ešte dlho v roku 2022. K ďalším známym napadnutiam sa vlani zaradil napríklad zero day útok na Google Chrome, závažná zraniteľnosť v Microsoft Exchange či kritická zraniteľnosť v Adobe Commerce. 

Softvérovým výrobcom s najväčším počtom zraniteľností sa stal Google, keď prvé dve miesta obsadil ich systém Android, resp. prehliadač Chrome, kým prvú dvadsiatku uzatváral Apple iOS. Z operačných systémov však najviac zraniteľností bolo zistených v Linux Kernel, Windows 10, Windows Server 2008 a
MacOS. Zo známych aplikácií sa popri Google Chrome v prvej dvadsiatke objavili napríklad Adobe Acrobat či Bentley MicroStation. „Z dostupných štatistík je vidieť, že dochádza k prudkému nárastu útokov využívajúcich zraniteľnosti hlavne v mobilných zariadeniach. Rastúci počet aj závažnosť zraniteľností signalizuje dôležitosť ich pravidelného skenovania a bezprostredného aplikovania softvérových aktualizácií s využitím automatizovaných nástrojov patch managementu,“ dodáva Ondřej Šabata.

Aktuálne: Radšej mobil než sex

Päťdesiat rokov po prvom mobilnom telefonáte si spoločnosť Sinch objednala nový on-line prieskum mobilnej komunikácie zákazníkov (spoločnosť ResearchScape, od 24. do 26. marca 2023, 1.076 respondentov). Aké dôležité sú teda dnes mobilné telefóny pre naše životy?  Takmer 72 % ľudí si nevie predstaviť, že by bez mobilného telefónu vydržali dlhšie ako víkend, pričom takmer štvrtina (23 %) verí, že vydržia maximálne hodinu.

 

Prvý telefonát Martyho Coopera na 6th Avenue v New Yorku rozpútal novú éru mobilnej komunikácie ale tiež voľby, čoho sú používatelia ochotnejší vzdať sa skôr než mobilov: posilňovne (41 %), televízie (25 % mileniálov) alebo dokonca sexu (22 % respondentov Gen Z). Dnešný mobilný svet vyzerá úplne inak ako v roku 1973. Ľudia očakávajú, že budú môcť ľahko konverzovať medzi sebou aj s firmami na všetkých mobilných a digitálnych kanáloch. Predpokladá sa, že ďalších 50 rokov sa bude vychádzať z  viackanálového prístupu s novými možnosťami sociálnych médié  a chatu rozširujúce existujúce riešenia: text, e-mail a hlas. Požadujú personalizované zážitky od značiek, od ktorých nakupujú, a chcú s nimi komunikovať na obľúbených kanáloch, ktoré si vyberú v každej fáze nákupnej cesty. Preto na otázku o potenciálnych nových možnostiach v roku 2073, ktoré by mohli doplniť text, chat, e-mail a hlas:

• 38 % predpovedá, že väčšina komunikácií sa uskutoční v metaverse alebo virtuálnom svete; 
• 28 % očakáva, že nervové implantáty, ktoré sa pripájajú na internet, budú zdieľať myšlienky; 
• 25 % bude používať rozšírenú realitu; 
• zatiaľčo 34 % sa domnieva, že budeme stále používať aj textové správy.

Podľa prieskumu spotrebitelia uprednostňujú komunikáciu s firmami rovnako ako so svojimi priateľmi prostredníctvom bezproblémových konverzácií na viacerých kanáloch. Textové správy respondenti zaradili medzi svoj obľúbený spôsob konverzácie s firmou, tesne za nimi nasledovali hlasové hovory a e-mail. Pritom 36 % však tvrdí, že textové správy od firiem sú príliš neosobné a 1 zo 4 respondentov je frustrovaný, keď nemôže odpovedať na firemnú textovú správu.

 

Väčšina spotrebiteľov by bez mobilného telefónu nevydržala dlhšie ako víkend – a mnohí sa nedokázali pripraviť ani na kratší čas. Na otázku, ako dlho si myslia, že vydržia bez mobilného telefónu: 

• 72 % uviedlo, že bez mobilného telefónu nevydržia dlhšie ako víkend;
• 56 % uviedlo, že nemohli ísť dlhšie ako 24 hodín;
• 42 % uviedlo 4 hodiny alebo menej;a 8 % uviedlo 15 minút alebo menej.

Cenová hitparáda: Najdrahšie potraviny

Veľkonočné sviatky prinášajú tiež zvýšený nápor na financie. K sviatkom totiž neodmysliteľne patria plné stoly veľkonočných jedál a koláčov, stretnutia s rodinou a priateľmi. V obchodoch preto zvykneme robiť väčšie nákupy. Veľkonočný nákup potravín (pečivo, ovocie, zeleninu, mäso, mliečne výrobky, suroviny na pečenie aj klasické veľkonočné potraviny ako vajíčka či údené mäso) Slovákov tento rok vyšiel drahšie o zhruba 30 %: stál 95 eur, pričom vlani tento istý nákup vyšiel “len” 73 eur. Zaplatili sme tak viac o 22 eur.

Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) boli potraviny a nealko nápoje vo februári 2023 na Slovensku medziročne drahšie až o takmer 28 %. Ovplyvňujú to predovšetkým vysoké ceny energií, ale tiež vyššie ceny agrokomodít a potravín vo svete, ktoré prudko zdraželi po vypuknutí vojny na Ukrajine. Očakáva sa, že v ďalších mesiacoch sa inflácia bude postupne zmierňovať. Do spomaľovania spotrebiteľských cien vrátane potravín by sa mal začať premietať hlavne pomalší rast cien agrokomodít a potravín vo svete a tiež lacnejšie energie. Citeľnejšie by to mohlo byť hlavne od 2. kvartálu 2023. Svetové ceny potravín sa totiž dostali na rekordné maximum vlani v marci, po vypuknutí vojny na Ukrajine. Odvtedy už ale z mesiaca na mesiac postupne klesajú a vo februári t. r. medzimesačne klesli už 11. mesiac po sebe. Vyplýva to z Indexu cien potravín Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý sleduje ceny obilnín, olejov, mlieka a mliečnych výrobkov, mäsa a cukru. Inflácia bude v tomto roku nižšia ako minulý rok, naďalej sa ale udrží na vysokej úrovni. Nateraz sa očakáva priemerná inflácia za rok 2023 okolo 10 %. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu budú aj v tomto roku ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít. Rizikovým faktorom je a aj bude vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod a vedie k zdražovaniu viacerých nedostatkových surovín.

Na základe údajov ŠÚ SR za február 2023 vznikla cenová hitparáda základných potravín, ktoré boli  porovnané s rovnakým obdobím vlaňajška.Na čele cenového rebríčka sa nachádzajú slepačie vajcia. Práve tie zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast ceny až o 81 %. Nasleduje cukor, kryštálový aj práškový, ktorý je drahší ako vlani o 67 až 74 %. Cenový rast vyšší ako 50 % dosiahli ešte zemiaky, cibuľa a rastlinný olej. Výrazný rast ceny zaznamenávajú obilniny a výrobky z nich – pšeničná múka je oproti vlaňajšku drahšia až o 44 %, cestoviny o 38 %, rožky o 35 % a chlieb o zhruba 30 %. Výraznému zdražovaniu čelia aj mliečne výrobky – ceny polotučného mlieka sú oproti vlaňajšku vyššie o 35 až 42 %, aj ceny kyslej smotany a tvrdého syra si pripisujú viac než 40 %, šľahačková smotana je drahšia o 35 %. A o zhruba 30 % vzrástli aj ceny bryndze či iných druhov syra a jogurtov. Čo sa týka mäsa a mäsových výrobkov, tak najvýraznejší nárast ceny si pripísalo kurča, a to o 38 %. Kuracie prsia zdraželi o niečo miernejšie, a to o 29 %. Bravčové mäso je medziročne drahšie o 27 až 36 %. Ceny šunky, salámy a klobás sú vyššie približne o 30 %. No a hovädzie mäso si pripisuje zvýšenie ceny o 24 až 27 %. Zaujímavé je, že s výnimkou cibule a zemiakov sa na čele rebríčka nenachádzajú žiadne iné druhy zeleniny a ovocia. Aj tie sú ale výrazne drahšie ako vlani. Mrkva či karfiol a citróny si pripisujú okolo 30 %, paprika, banány a mandarínky 20 až 25 %. Nájdu sa však ale aj také druhy, ktorých cenový nárast je len mierny na úrovni pár percent (hrozno, cesnak, petržlen), nulový (uhorky a kiwi) alebo ich ceny dokonca klesli (jablká o -3 %).  

Analytička Jana Glasová porovnala aj ceny typických veľkonočných jedál. Údené bravčové mäso bolo drahšie o 27 %, šunka, klobása a saláma o 30 % drahšie ako pred minuloročnými sviatkami. Za zemiaky sme si oproti vlaňajšku priplatili až cca 50 %, za cibuľu 67 %, majonézu o 38 % a kyslé uhorky o 29 %. No a výrazne drahšie bolo aj pečenie veľkonočných koláčov. Cukor je drahší zhruba  o 70 %, olej o 50 %, mlieko a múku viac než 40 %, margarín o 36 % a maslo o 19 %. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako vlani, je takpovediac “umenie”. Nejaké to euro dokážeme ušetriť napríklad pri nákupe maku a o zhruba -3 % lacnejšie ako vlani nás vychádzajú jablká.