SR: Úver zvažuje každý štvrtý Slovák

Postoj Slovákov k využitiu spotrebiteľského úveru je porovnateľný s jeseňou 2022. Pribudlo však tých, ktorí odkladajú svoj cieľ, na ktorý si plánovali požičať. Nad pôžičkou v súčasnosti uvažuje celkovo 25% opýtaných – 10% si myslí, že si budú musieť na jar či v lete požičať neplánovane, 9% má svoj dlhodobý cieľ, ktorý podporia požičanými finančnými prostriedkami a 6% si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a navýšiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Ďalších 14% respondentov, ktorí si plánovali požičať, účel pôžičky odkladajú (na jeseň 2022 to bolo 11%). Štyria z desiatich Slovákov (40%) si požičať nepotrebujú a viac ako pätina (22%) sa zadlžovať odmieta.Takmer tretina (32%) opýtaných aktuálne s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nevie, ako to bude ďalej. Ďalšia približne pätina (18%) deklaruje, že obvykle disponuje 3-mesačnou finančnou rezervou a zrejme ju postupne využije. Približne pätina (19%) Slovákov predpokladá, že v najbližšom období bude musieť svoju finančnú situáciu riešiť – 4% uvádzajú, že na jar/v lete s peniazmi nevyjdú a budú si musieť požičať, 9% v súčasnosti s financiami takmer nevychádza a bude musieť požiadať o pomoc rodinu, niečo predať či získať ďalší zárobok a 6% uvažuje nad konsolidáciou, aby si znížili svoje mesačné splátky. Takmer tretina (32%) uvádza, že im aktuálne finančné prostriedky postačujú a ich situácia sa výraznejšie nemení. Zaujímavosťou je, že 43% vysokoškolsky vzdelaných ľudí hodnotí svoju situáciu ako stabilnú a predpokladá, že to tak zostane aj naďalej. Vzdelanejší ľudia zároveň častejšie siahajú na svoju finančnú rezervu.

V porovnaní s prieskumom, ktorý sa realizoval na jeseň 2022 sa v súčasnosti mierne mení účel pôžičky. Zatiaľčo v predchádzajúcom prieskume si najväčšia skupina ľudí plánovala požičať na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie, aktuálne dominuje najmä rekonštrukcia (14%; na jeseň 2022 to bolo 11%). Z prieskumu ďalej vyplynulo, že Slováci si budú požičiavať aj na auto (10%; na jeseň 2022 to bolo 8%) a plánujú investovať do zateplenia (10%; na jeseň 2022 to bolo 6%). Na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie si plánuje požičať 9% Slovákov (na jeseň 2022 to bolo 12%). K spotrebiteľským úverom banky obvykle ponúkajú aj poistenie schopnosti splácať. O takomto type poistenia je pozitívne presvedčená tretina (33%) respondentov. Viac ako pätina (22%) by nad ním uvažovala a ďalšia približne pätina (21%) by si takéto poistenie neuzatvorila. Pri výbere konkrétneho spotrebného úveru štvrtina (24%) Slovákov spolieha na svoju hlavnú banku, do ktorej si posiela svoj mesačný príjem a 16% opýtaných by svoju hlavnú banku oslovilo, no pre istotu by sa pozrelo aj na ponuku v inej banke. Najčastejšie však Slováci porovnávajú ponuku od viacerých bánk (42%). Zaujímavosťou je, že čím vyššie vzdelanie Slováci majú, tým častejšie by si porovnali ponuky od viacerých bánk (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 31%, stredoškolské vzdelanie – 43%, vysokoškolské vzdelanie 52%). Naopak, čím nižšie vzdelanie ľudia majú, tým častejšie si pre ponuku idú len do svojej hlavnej banky (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 27%, stredoškolské vzdelanie – 27%, vysokoškolské vzdelanie 18%).

Pri výbere pôžičky sa Slováci rozhodujú najmä podľa výhodnosti úroku. Ďalšími faktormi sú dodatočné či skryté poplatky a vyhovujúca výška mesačných splátok. Prihliadajú však aj na celkovú výšku RPSN a celkovú výšku zaplatenej čiastky.

EU: Nové patentové pravidlá

Európska komisia navrhla nové pravidlá, ktoré majú pomôcť najmä malým a stredným podnikom (MSP) čo najlepšie využívať ich vynálezy. Navrhované nariadenia o patentoch nevyhnutných pre normy, o udeľovaní nútených licencií na patenty v krízových situáciách a o revízii právnych predpisov o dodatkových ochranných známkach vytvoria transparentnejší a účinnejší nadčasový rámec práv duševného vlastníctva.

Nehmotné aktíva, napríklad značky, dizajny, patenty a dáta, sa v dnešnej vedomostnej ekonomike stávajú čoraz dôležitejšími. Duševné vlastníctvo je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, pretože pomáha podnikom zhodnocovať nehmotný majetok. Odvetvia intenzívne využívať duševné vlastníctvo predstavujú takmer polovicu celkovej HDP a viac ako 90 % celkového vývozu Európskej únie. V rokoch 2017 – 2019 takmer 76 % obchodu v rámci EÚ vytvárali priemyselné odvetvia intenzívne využívané patenty. Nové návrhy doplnia systém jednotného patentu, ktorý bude fungovať od 1. júna. Východiskovým bodom sú existujúce ustanovenia a zásady medzinárodného práva duševného vlastníctva. Každý návrh však má zefektívniť patentový systém vďaka ďalšiemu odstráneniu fragmentácie jednotného trhu, efektívnosti efektívnosti a zvýšenia účinnosti. 

Patentové iniciatívy sa venujú týmto kľúčovým oblastiam :

Patenty znovu pre normy - patenty na ochranu technológie, ktorá bola vyhlásená za nevyhnutnú pre vykonávanie technickej normy, ktorú prijala organizácia podporujúca normy. Štandardy sa týkajú napríklad pripojiteľnosti (5G, Wi-Fi, Bluetooth, NFC) alebo kompresie a dekompresie zvuku/videa. Uplatniteľnosť patentov nevyhnutných pre normy (najmä pokiaľ ide o normy pripojiteľnosti) sa v blízkej budúcnosti zvýši, keď sa rozšíri „internet vecí“. Dobre funguje systém uľahčujúci prístup k technológiám, ktorý zároveň odmeňuje inováciu, má preto zásadný význam pre technologickú suverenitu EÚ.

Udeľovanie nútených licencií - môže zabezpečiť prístup ku kľúčovým produktom a technológiám dôležitým v krízovej situácii. Ide o poslednú možnosť v čase krízy. V súčasnosti existuje mozaika 27 domácich režimov udeľovania nútených licencií, hoci mnohé hodnotové reťazce pôsobia v celej EÚ. To môže byť zdrojom právnej neistoty tak pre nositeľov práv, ako aj pre používateľov práv duševného vlastníctva. V nových pravidlách sa počíta s novým celoeurópskym nástrojom udeľovania nútených licencií, ktorý by dopĺňal krízové ​​nástroje EÚ, napríklad nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, nariadenia úradu HERA a akt o čipoch. 

Dodatkové ochranné osvedčenie - je právo duševného vlastníctva, ktorým sa predlžuje doba platnosti patentu (max. o päť rokov) na humánny alebo veterinárny farmaceutický výrobok alebo prípravok na ochranu rastlín, ktorý bol povolený regulačnými orgánmi. Jeho cieľom je podporiť, rast a zamestnanosť v týchto odvetviach. Ochrana dodatkovým ochranným osvedčením je však k dispozícii len na národnej úrovni. Jednotné dodatočné ochranné osvedčenie plní jednotný patent. Reformou dodatkových ochranných osvedčení sa zavádza aj centralizovaný postup preskúmania , ktorý vykonáva úrad EUIPO v špeciálnej spolupráci s národnými úradmi pre duševné vlastníctvo v EÚ. V rámci tohto režimu sa jediná žiadosť podrobí ďalšiemu procesu preskúmania. Ak bude výsledok kladný, povedie k udeleniu národného dodatkového ochranného osvedčenia pre každý štát uvedený v žiadostiach. Rovnaký postup môže viesť aj k udeleniu jednotného dodatočného ochranného osvedčenia.

Fond EÚ pre MSP na rok 2023 - sprístupňujú sa nové poukážkové služby, ktoré sa týkajú nových európskych patentov a nových odrôd rastlín. Umožnia ušetriť 1.500 EUR na náklady na registráciu patentu a 225 EUR na registráciu nových odrôd rastlín pri každej žiadosti.

Radíme: Pôžička od nebankovky

Milióny klientov na celom svete už majú reálnu skúsenosť s pôžičkou od nebankovej spoločnosti, či už si kúpili na splátky mobilný telefón, väčší domáci spotrebič, jazdené auto, alebo si požičali priamo peniaze. Za posledné roky sa na Slovensku regulácia zo strany štátu v tomto segmente výrazne sprísnila a situácia zlepšila. Stále sa ale nájdu spoločnosti, ktoré sa snažia pravidlá obísť, na čo v konečnom dôsledku doplácajú spotrebitelia, ktorí sa nechali „nachytať“. Existujú základné pravidlá a rady, podľa ktorých sa dá rýchlo zorientovať a zistiť, či ide o osvedčeného alebo naopak nepoctivého poskytovateľa úveru.

Pri výbere nebankového poskytovateľa úveru by ste mali zohľadniť predovšetkým nasledovné kritériá:
1. Maximálne zrozumiteľná zmluva. „To prakticky znamená, že by ste mali podpísať len zmluvu o poskytnutí úveru, ktorej úplne a vo všetkom rozumiete. Všetko si treba prečítať, vrátene súvisiacich dokumentov. Ak čomukoľvek nerozumiete alebo nie ste si na 100 percent istí, pýtajte sa aj na detaily. Poctivý poskytovateľ vám má všetko detailne a bez problémov vysvetliť,“ radí ombudsman Miroslav Zborovský.
2. Celkové náklady na pôžičku. Žiadajte presnú informáciu, koľko peňazí spolu zaplatíte počas celého obdobia splácania. Sledujte aj RPMN, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá by mala zohľadňovať všetky náklady spojené s pôžičkou. Patrí sem napríklad aj poplatok za schválenie žiadosti, vedenie úverového účtu alebo poistné.
3. Konkrétne a úplné informácie o všetkých nákladoch. Sledujte nielen úroky, ale aj to, koľko zaplatíte za predčasné splatenie, aké sú sankcie za omeškanie, odklad platieb či poplatky za zaslanie upomienky. Neseriózne spoločnosti majú často neúmerne vysoké sankcie za nesplácanie úveru. „Čo každému v konečnom dôsledku môže pôžičku poriadne predražiť, sú prípadné sankcie. Hocikomu sa môže stať, že sa so splátkou omešká alebo sa dostane do neočakávaných finančných ťažkostí. Preto by mal každý sledovať aj to, čo nastane v tomto prípade. Niektoré spoločnosti majú sankčné poplatky nastavené veľmi prísne, takým sa radšej treba vyhnúť. Seriózny poskytovateľ by mal hľadať spolu s dlžníkom možnosti, ako situáciu riešiť,“ pripomína ombudsman.
4. Úver nie za každú cenu. Zodpovedné spoločnosti si záujemcov o úver preverujú, nahliadajú do registrov, overujú si schopnosť splácať a jednoducho insolventným klientom úver neposkytnú. „V prípade, že vám chce nejaká nebanková spoločnosť požičať aj bez dokladovania vášho príjmu, mali by ste určite spozornieť. Evidentne nejde o poctivého poskytovateľa a radšej ho odmietnite. Môžete sa dostať do nečakaných problémov, ktoré vás v budúcnosti „dobehnú,“ dopĺňa M. Zborovský.

Nebankovou pôžičkou je pôžička od inej ako bankovej inštitúcie, ktorá musí mať licenciu na poskytovanie úverov na Slovensku od Národnej banky Slovenska. Zoznam všetkých licencovaných poskytovateľov je k dispozícii na stránke NBS: https://subjekty.nbs.sk/?c=1172.  Na rozdiel od bankových pôžičiek je ponuka spotrebiteľských úverov od nebankových spoločností často rozmanitejšia. Vyššia úroková sadzba ako v bankách platí iba v niektorých prípadoch a je spojená s vyššou mierou rizika, ktoré na seba „nebanky“ berú. Na spotrebiteľské úvery často dosiahnu ľudia, ktorí by v bankách nepochodili, čo neznamená, že nebankovú pôžičku dostane každý žiadateľ. Klesajúce čísla počtu klientov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery u týchto spoločností, to jasne ukazujú. „V súčasnej dobe 97 % všetkých našich klientov spláca svoje záväzky včas. To je spojené aj s veľmi prepracovaným riskovým modelom, ktorý neumožňuje poskytnúť pôžičku ľuďom, ktorí by mali problémy so splácaním,“ dodal Michal Fila.

SR: Digitálna gramotnosť seniorov

Z hľadiska adaptácie seniorov na moderné IKT je možné sledovať pomerne priaznivý trend – pokles podielu tých, ktorí sa odmietajú prispôsobovať a učiť ich ovládať. Kým pred desaťročím bolo takých až 50%, v súčasnosti je to len 23%. Na druhej strane, medzi seniormi, ktorí sa učia a prispôsobujú, stále prevažujú takí, ktorým to ide ťažko (42%). Naopak bezproblémovo zvláda IKT 35% z nich. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z marca 2023 Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej výberovej vzorke 500 respondentov.

Za posledné roky stúpol aj celkový podiel používateľov internetu medzi seniormi. Kým v roku 2018 dosahoval 46%, v súčasnosti využíva internet 70% z nich a blíži sa tak k priemeru celej dospelej populácie (86%). Pomerne pozitívne vyznieva aj fakt, že najväčší podiel tvoria každodenní používatelia internetu (42%), pričom ďalších 17% seniorov tvrdí, že internet používa niekoľkokrát za týždeň. Výrazný „nepomer“ je však medzi intenzívnymi používateľmi v preddôchodkovom (78%) a dôchodkovom veku (44%). Priepastné rozdiely možno tiež vidieť podľa vzdelania. Kým medzi respondentmi zo základným vzdelaním ho intenzívne využíva len 22%, medzi vysokoškolsky vzdelanými seniormi až 83%. Najbežnejším info-komunikačným zariadením je pre seniorov smartfón. Celkovo ho využíva až 63% opýtaných. Druhým sa stal laptop alebo notebook (43%) a až na treťom mieste je klasický tlačidlový mobil (37%). Naopak stolné PC využíva 33% a tablet iba 23% seniorov. Na druhej strane významná časť opýtaných tvrdí, že má problém s ovládaním týchto zariadení. Sú to také zručnosti ako inštalovanie programov či nastavovanie základných funkcií (66%), používanie doplnkových/periférnych zariadení (56%), sťahovanie a odosielanie súborov/údajov (50%), nastavenie internetového pripojenia (47%) alebo využívanie elektronických služieb na internete (45%). Pre 40% predstavuje problém aj používanie bežných aplikácií (programov), a viac ako tretina avizuje problémy s ovládaním stolného počítača, notebooku, smartfónu a tabletu. „Prieskum ďalej ukázal, že adaptačné schopnosti seniorov sú pomerne vysoko diferencované najmä z hľadiska jednotlivých sociálnych skupín a prostredí seniorov. Schopnosť a ochota prispôsobovať sa IKT klesá so stúpajúcim vekom respondentov, ich klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti a ekonomickou aktivitou respondentov. Moderným technológiám sa teda ťažko prispôsobujú alebo ju programovo odmietajú najmä ľudia nad 65 rokov, seniori s najnižším vzdelaním, tí, ktorí v súčasnosti i v minulosti vykonávali rôzne manuálne profesie alebo pracovali v službách, či seniori s najnižším príjmom ich domácností“, uvádza analytik Marián Velšic.

Problémom pri využívaní moderných IKT je bezpečné správanie v kybernetickom priestore. Pre významnú časť seniorov je totiž typické ignorovanie bezpečnostných hrozieb. Štvrtina a v niektorých prípadoch až vyše tretina seniorov mnohé bezpečnostné zásady a opatrenia nepoužíva, a to aj napriek tomu, že ich pozná. Títo seniori pritom neignorujú iba opatrenia, ktoré vyžadujú isté skúsenosti a digitálne zručnosti, ale aj tie najjednoduchšie z nich, napr. neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírus, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy, či nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb. Za vysoko rizikové možno v tomto smere považovať najmä tie sociálno-demografické skupiny seniorov, ktoré majú nízke digitálne zručnosti a problémy s adaptáciou. Okrem laxného prístupu vidno aj pomerne silný deficit v edukácii. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Ide najmä o tie, ktoré sú technicky viac náročné a sofistikované. Napríklad pravidelné sťahovanie aktualizácií, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia, nastavenie domáceho routera, využívanie viacfaktorovej autentifikácie, zálohovanie a šifrovanie údajov, využívanie firewallu či anti-spyware softvéru, vôbec nepozná približne 40% seniorov pracujúcich s modernou technikou, resp. internetom. „Z hľadiska kyberbezpečnosti sú seniori pomerne neskúsenou skupinou. Najčastejšie sa stretávajú len so spamom a s phishingom v rôznych formách – teda s podvodnými telefonátmi, e-mailami, webstránkami, SMS-kami, ktoré sa od nich snažili vylákať citlivé informácie alebo priamo peniaze. S touto bezpečnostnou hrozbou má skúsenosť 43% z nich. Citeľne menej seniorov už uvádza skúsenosť s vírusmi, zneužitím osobných údajov, narušením súkromia, šírením hoaxov, nenávistným správaním či hackerskými útokmi. Na druhej strane, približne 35% tvoria tí, ktorí sa s uvedenými hrozbami ešte nestretli, no vedeli by ich rozoznať. Za výrazne rizikovú skupinu však možno považovať 44% seniorov, ktorí nevedia, či sa s takýmito hrozbami vôbec stretli – teda hrozby nevedia rozoznať“, dodáva Velšic.

Aktuálnym problémom v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú tiež rôzne formy informačnej manipulácie na internete, akými sú hoaxy, šírenie konšpirácií, propagandy, extrémistické ideológie a pod. Ako ukázali výsledky prieskumu, seniorov pred nimi ako-tak chráni len ich konzervatívny prístup k získavaniu informácií. Spomedzi širokého spektra možností ako sledovať informácie o súčasnom dianí v spoločnosti a vo svete sa totiž prevažujúca časť seniorov orientuje na tradičné médiá ako televízia či rozhlas. Na druhej strane, najmä pre tú časť seniorov, ktorá už aktívne získava informácie z rôznych internetových zdrojov, je typický laxný prístup. Jeden z kľúčových mechanizmov proti informačnej manipulácií v prostredí internetu – overovanie pravdivosti informácie – totiž využíva v priemere iba 16% z nich. V porovnaní s inými médiami sú seniori výrazne opatrnejší iba pri tzv. alternatívnych médiách na internete, kde si pravdivosť informácií overuje asi polovica opýtaných. Ako problém sa ukázal aj sociálny prenos takto získaných informácií – zdieľanie. Hoci ho využíva iba polovica seniorov a prevažuje forma osobného zdieľania (osobné stretnutie/telefonický rozhovor), tí ktorí využívajú moderné formy (napr. cez sociálne siete, cez aplikácie alebo preposielanie liniek na webstránky mailom, SMS,...) si vo väčšine prípadov pravdivosť informácií, ktoré takto zdieľajú, vôbec neoverujú.

.

SR: Sme pripravení na elektromobily?

Napriek tomu, že až 90 % Slovákov sa spolieha na dopravu osobnými vozidlami, bezemisné automobily majú na slovenskom trhu podiel len 3,7 %. Ukazujú to dáta od importérov a Eurostatu v kombinácii s exkluzívnymi informáciami vyplývajúcimi z prieskumu agentúry IPSOS pre P2P carsharingovú platformu HoppyGo. Hoci je dobíjacia infraštruktúra solídna, záujem o nákup elektromobilov je zatiaľ stále malý. 

Budúcnosť európskej mobility je v elektrických vozidlách. Aspoň taký je trend v prístupe špičiek Európskej únie. Aj keď prechod nebude taký zásadný, ako sa zdalo na začiatku, a spaľovacie motory nezmiznú zo dňa na deň, s postupnou zmenou musia počítať občania všetkých členských štátov Európskej únie. Pripravenosť Slovenska na postupný prechod na elektromobilitu je však podľa indexu EV Readiness a aj štatistík Eurostatu na chvoste európskych štátov. Najpálčivejším problémom v tejto chvíli je, že Slováci nemajú dostatočný záujem elektromobily nakupovať a využívať inak pomerne širokú infraštruktúru. V roku 2022 sa predalo len asi 1.700 elektroáut. Pritom do roku 2025 by podľa plánov EÚ mali ročné predaje dosahovať viac ako 50-tisíc kusov.

V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi patrí Slovensko ku krajinám s najvyšším pomerom nabíjacích staníc na počet registrovaných elektromobilov. Tých bolo ku koncu roka 2022 na cestách takmer 5-tisíc, zatiaľčo verejných nabíjacích bodov bolo podľa dát Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) ku koncu roka 2022 k dispozícii 1.483 v 629 lokalitách. Medziročne sa zvýšil počet verejných nabíjacích bodov o 463 a počet verejných lokalít vzrástol o 199. Podľa SEVA by sa počet AC nabíjacích staníc mal do roku 2030 zvýšiť na 7.756 nabíjacích bodov a počet DC nabíjacích staníc na 1.942 v rámci scenára, ktorý reprezentuje prirodzený vývoj trhu bez zavedenia dodatočných podporných opatrení. „Pod značkou ZSE Drive je na Slovensku prevádzkovaných 409 verejne dostupných nabíjacích bodov v 142 lokalitách na území a v súlade s plánmi SEVA počty budeme ďalej zvyšovať. ZSE Drive je na Slovensku lídrom v ultrarýchlom nabíjaní s výkonom 150 kW a viac. Nabíjanie s výkonom 150 kW znamená dobitie na 250 km dojazdu za 20 minút,“ hovorí Rastislav Žembery.