Konkurzy: Najviac v obchode, priemysle a stavebníctve

V apríli bolo na Slovensku vyhlásených 27 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a nebola povolená žiadna reštrukturalizácia. Podľa analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov vzrástol o 22,73 percenta (z 22 na 27), počet reštrukturalizácií klesol z 1 na 0. V medziročnom porovnaní s aprílom 2022 počet konkurzov vzrástol o 12,50 percenta (z 24 na 27) a počet reštrukturalizácii klesol z 5 na 0. Zároveň bolo zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku (11 v apríli 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 13 konkurzov (11 v apríli 2022). Začalo sa 25 nových konkurzných konaní (26 v apríli 2022).

V priebehu posledných 12 mesiacoch bolo vyhlásených 289 konkurzov, čo je o 2,12 percenta viac než v predchádzajúcom období (283 konkurzov). V období od mája 2022 do apríla 2023 bolo povolených 16 reštrukturalizácií, čo je o 42,86 percenta menej než v období od mája 2021 do apríla 2022 (28 povolených reštrukturalizácií). Od roku 2006 do konca apríla 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 4 929 konkurzov a bolo povolených 912 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v apríli 2023 bolo všetkých 27 konkurzov (100 percent) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov – z toho 25 (92,59 percenta) boli spoločnosti s ručením obmedzeným, jedna (3,70 percenta) bola akciová spoločnosť a jedna (3,70 percenta) verejná obchodná spoločnosť. Až 48,15 percenta zo spoločností v konkurze boli firmy bez zamestnancov a 25,93 percenta zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov. Takmer 60 percent konkurzov vyhlásených v troch sekciách: vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (8), v priemyselnej výrobe (4) a v stavebníctve (4). Z hľadiska sídla spoločností bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom (9), Banskobystrickom (5) a v Košickom kraji (4). Najväčším zamestnávateľom v konkurze je eiffel optic, a. s., sídliaca v Bratislavskom kraji. Táto sieť predajní okuliarov a optiky zamestnávala od 50 do 99 pracovníkov a dosahovala obrat od 2 do 3 miliónov eur.

EU: Menej metánu

Metán je zodpovedný za približne tretinu súčasného globálneho otepľovania. Európsky parlament preto prijal pozíciu k novému zákonu na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky s cieľom dosiahnuť ciele Európskej únie v oblasti klímy a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Keďže dovoz predstavuje viac ako 80 % ropy a plynu spotrebovaných v EÚ, poslanci chcú, aby od roku 2026 dovozcovia uhlia, ropy a plynu boli povinní preukázať, že dovážaná fosílna energia spĺňa požiadavky nariadenia. Výnimku bude mať len dovoz z krajín s podobnými požiadavkami na emisie metánu.

Nový zákon je prvým právnym predpisom EÚ zameraným na zníženie emisií metánu a vzťahuje sa na priame emisie metánu z ropného, fosílneho a uhoľného priemyslu a z biometánu po jeho vstrekovaní do plynárenskej siete. Poslanci tiež chcú, aby sa nové pravidlá týkali aj petrochemického sektora. Parlament naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby do konca roka 2025 navrhla záväzný cieľ zníženia emisií metánu v EÚ do roku 2030 pre všetky príslušné odvetvia. Členské štáty by okrem toho mali stanoviť národné ciele znižovania emisií ako súčasť svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Prevádzkovatelia musia príslušným vnútroštátnym orgánom predložiť plán na odhalenie a opravy úniku metánu šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pričom poslanci požadujú častejšie zisťovanie únikov a prieskumy opráv v porovnaní s tým, čo navrhuje komisia. Chcú tiež posilniť povinnosti týkajúce sa opravy netesností. Prevádzkovatelia budú musieť opraviť alebo vymeniť všetky komponenty, o ktorých sa zistilo, že cez ne uniká metán ihneď po zistení netesnosti alebo najneskôr päť dní po zistení úniku. Parlament podporuje tiež zákaz odplyňovania a spaľovania metánu z odvodňovacích staníc do roku 2025 a z ventilačných šácht do roku 2027, čo prispeje k bezpečnosti pracovníkov v uhoľných baniach. Takisto ukladá krajinám EÚ povinnosť vypracovať plány pre opustené uhoľné bane a neaktívne ropné a fosílne plynové vrty.

dTest: Potraviny aj po dátume spotreby?

Zabudnuté potraviny, ktoré sme práve objavili, sú už niekoľko mesiacov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Vyhodiť či zjesť? A čo vlastne znamená dátum minimálnej trvanlivosti? A čo dátum spotreby? A ako je to napríklad s vínom? Na potravinách sa môžeme stretnúť s dvomi ľahko zameniteľnými termínmi: dátumom  minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby v znení „Spotrebujte do”. Máme pre Vás opäť užitočné rady od dTest.

Dátum minimálnej trvanlivosti je iba odporúčaním a upozorňuje, dokedy si produkt zachová pôvodnú kvalitu. Aj keď po dátume minimálnej trvanlivosti môže potravina čiastočne zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, nemusí to vášmu zdraviu nijako ublížiť. Ide o prípady kedy je výrobok skladovaný v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. „Aj preto môžu spotrebitelia veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,” zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je skôr na vás, aby ste daný výrobok otestovali – najlepšie pomocou vašich zmyslov. Výrobok si pozorne prezrite. Nie je obal nafúknutý? Nevykazuje artikel príznaky plesnivenia? Akú má konzistenciu? Ako vonia? Ako chutí? Pokiaľ sa všetko zdá byť v poriadku, malo by byť bezpečné potravinu skonzumovať. Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že každý potravinový artikel môže mať odlišný dátum minimálnej trvanlivosti. „Ovsené vločky neodporúčame skladovať dlhšie ako dva mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Naopak cestoviny, múka či ryža vydržia bez rizika pre vaše zdravie až rok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,” komentuje E. Hekšová. Dátum minimálnej trvanlivosti sa týka aj chladených produktov. Ak zabudnete na jogurt v chladničke, môžete ho bez obáv o svoje zdravie zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

S označením dátumu spotreby alebo použiteľnosti, ktoré často býva na potravinách vyznačené ako „Spotrebujte do”, je to však iné. Tento dátum nám totiž stanovuje dobu, dokedy je pri rýchlo sa kaziacich potravinách zaručená ich zdravotná bezpečnosť. Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením. Na niektorých potravinách dátum spotreby či minimálnej trvanlivosti budete hľadať márne. Ide hlavne o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. „Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vašimi vlastnými zmyslami,“ uzatvára E. Hekšová .

EU: Jednotné trhové pravidlá pre kryptoaktíva

Poslanci Európskeho parlamentu prijali prvý právny predpis Európskej únie na sledovanie prevodov kryptoaktív, ktorými sú bitcoiny a tokeny elektronických peňazí. Cieľom znenia, na ktorom sa predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady v júni 2022, je zabezpečiť, aby sa kryptomenové prevody rovnako ako v prípade akejkoľvek inej finančnej operácie mohli vždy vysledovať a podozrivé transakcie blokovať.

Takzvané „cestovné pravidlo“, ktoré sa už používa pri tradičných financiách, bude v budúcnosti zahŕňať už aj prevody kryptoaktív. Informácie o zdroji aktíva a jeho príjemcovi budú musieť „cestovať“ s transakciou a byť uložené na oboch stranách prevodu. Zákon sa bude vzťahovať na transakcie nad 1.000 EUR z tzv. nehostených peňaženiek (adresa peňaženky kryptoaktív súkromného používateľa), keď interagujú s hostiteľskými peňaženkami spravovanými poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pravidlá sa nevzťahujú na prevody medzi osobami vykonávané bez poskytovateľa alebo medzi poskytovateľmi konajúcimi vo vlastnom mene.

Plénum tiež udelilo konečné schválenie novým spoločným pravidlám dohľadu nad kryptoaktívami, ochrane spotrebiteľa a environmentálnym zárukám kryptoaktív, vrátane kryptomien (MiCA). Návrh zákona obsahuje záruky proti manipulácii s trhom a finančnej trestnej činnosti. Mica sa bude vzťahovať na kryptoaktíva, ktoré nie sú regulované existujúcimi právnymi predpismi o finančných službách. Kľúčové ustanovenia týkajúce sa vydávania a obchodovania s kryptoaktívami (vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí) zahŕňajú transparentnosť, zverejňovanie, povoľovanie transakcií a dohľad nad nimi. Spotrebitelia budú lepšie informovaní o rizikách, nákladoch a poplatkoch spojených s ich prevádzkou. Okrem toho nový právny rámec podporí integritu trhu a finančnú stabilitu reguláciou verejných ponúk kryptoaktív.

Napokon dohodnuté znenie obsahuje opatrenia proti manipulácii na trhu a na predchádzanie praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a inej trestnej činnosti. S cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) mal zriadiť verejný register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí nedoržiavajú predpisy a ktorí pôsobia v Európskej únii bez povolenia.

Na zníženie vysokej uhlíkovej stopy kryptomien budú musieť významní poskytovatelia služieb zverejniť svoju spotrebu energie.

Trend: Dlhy kvôli strate zamestnania

Podiel Slovákov v produktívnom veku s dlhmi po splatnosti sa medziročne výrazne zvýšil. Podľa aktuálneho prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (Krik) má na Slovensku nejaké záväzky po splatnosti necelých 13 % ľudí. Bez ohľadu na vek sa podiel dlžníkov s nesplatenými záväzkami oproti minuloročným 8 % zvýšil. Ešte viac dlžníkov, ktorí nezvládajú splácať svoje záväzky, je medzi osobami v produktívnom veku, z vlaňajších 10 % ich počet vzrástol na tohoročných 17 %.

Najviac dlžníkov je vo vekovej skupine 25 až 34 rokov, a to takmer 22 %. Opäť dominovali neuhradené splátky bankových úverov s podielom 48 %. Zatiaľčo v minulom roku za nimi nasledovali dlhy po splatnosti u nebankových subjektov, v súčasnosti sú na druhom mieste neuhradené poplatky za bývanie vrátane nájomného a energií s podielom 24 % a za služby, ako sú telefón alebo internetové pripojenie, s podielom takisto 24 %. Neuhradené platby u nebankových subjektov má v súčasnosti 23 % respondentov oproti 31 % z predchádzajúceho prieskumu. 

Podobne ako v predchádzajúcom prieskume majú dlžníci najčastejšie záväzky vo výške 400 až 4-tisíc eur. Vyjadrilo sa tak 43 % respondentov. Tridsaťštyri percent dlžníkov má dlhy po splatnosti do 400 eur a 24 % dlžníkov dlží viac ako 4-tisíc eur. Najväčší podiel, a to 67 %, dlhov po splatnosti do 400 eur majú ľudia v najnižšej vekovej skupine 18 až 24 rokov. Záväzky po splatnosti nad 4-tisíc eur majú najčastejšie ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom roku je najčastejším dôvodom nesplácania záväzkov strata zamestnania (42 % dlžníkov oproti vlaňajším 50 %). Ako druhú najčastejšiu príčinu nesplácania dlhov respondenti prieskumu uvádzajú chorobu dlžníka alebo člena jeho rodiny a ďalej vysoké splátky úverov.