SR: Až polovica batoliat jedáva pred obrazovkou

Výživa počas prvých 1.000 dní života je mimoriadne dôležitá: formuje základy optimálneho vývoja, metabolizmu a môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Zároveň znižuje riziko civilizačných ochorení, akými sú napr. obezita, cukrovka typu II., alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia a pod. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55.000 detí, v batolivom veku je tak približne 110.000 detí. On-line dotazník Nutricheq (na 1000dni.sk/nutricheq/) zozbieral v období apríl – október 2022 anonymné dáta o stravovaní slovenských 1.166 batoliat (1 – 3 roky). Čo všetko odhalil?

Medzi najzávažnejšie nedostatky patria nadmerný príjem cukru a soli, nedostatok ovocia a najmä zeleniny v jedálničku, veku neprimeraná - nadmerná konzumácia neupraveného kravského mlieka a nedostatočná konzumácia mliečnych produktov. Aj preto vysoký počet detí trpí nedostatkom železa, vápnika, vitamínu D či kyseliny listovej, ale aj na prebytok soli či cukru. Výsledky štúdie tiež ukázali na nedostatky v stravovacom režime či stolovaní, medzi ktoré zaraďujeme podporovanie vyberavosti v jedle, nevhodný pitný režim (sladené nápoje, pitie z dojčenskej fľaše a pod.) a nakoniec aj alarmujúci počet detí, ktoré jedia pred televíznou či inou digitálnou obrazovkou! Pediatri sú s výsledkami prieskumu oboznámení, avšak zodpovednosť je na pleciach rodičov. „V rukách všeobecného lekára pre deti a dorast je nielen riešenie akútnych stavov, ale aj pravidelná prevencia a podpora rodičov v správnej starostlivosti a stravovaní detí, čo je základným predpokladom zdravého rastu a vývoja našich pacientov. Okrem bezprostredných hrozieb je potrebné zaoberať sa súčasne i naliehavými otázkami súvisiacimi s nevyváženou stravou a zlou životosprávou, ktoré majú korene v ranom detstve. Ako odhalili výsledky NutriCheq-u za rok 2022, v stravovaní batoliat sú stále prítomné nedostatky, na ktoré je potrebné rodičov upozorňovať“, komentovala výsledky prieskumu MUDr. Elena Prokopová.

Vďaka Iniciatíve „Prvých 1000 dní“ je rodičom sprístupnený on-line nástroj Nutricheq, ktorý pomáha odhaľovať nedostatky stravovania detí. Po vyplnení krátkeho anonymného dotazníka dostane rodič okamžitú odpoveď aj s návrhmi riešenia nedostatkov v stravovaní svojho batoľaťa vo forme 16 brožúrok, ktoré pripravili lekári. Dotazník vznikol v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou a pomáha rodičom odhaľovať nedostatočnú alebo naopak nadmernú konzumáciu niektorých druhov potravín či živín alebo hroziacu podvýživu či nadváhu dieťaťa. NutriCheq sa zaoberá aj kultúrou stravovania v rodine, čo taktiež ovplyvňuje zvyky dieťaťa. „Sme radi, že rok po svojom spustení pomáha on-line NutriCheq mnohým rodičom zorientovať sa v spleti informácií o zdravej strave svojich detí a upozorní ich na nedostatky, ako aj na spôsob ich odstránenia. Digitálny NutriCheq však v žiadnom prípade nemá ambíciu nahradiť diagnostiku lekára, vyhodnotenie odpovedí rodiča má orientačný charakter a odporúčame ho konzultovať s pediatrom dieťaťa. Vyplnený dotazník aj s vyhodnotením, môže totiž rodič zaslať aj priamo svojmu pediatrovi,“ dodáva Mária Jendrišáková,

IT: Zvažujete rekvalifikáciu?

Z prieskumu Svetového ekonomického fóra (803 firiem zo 45 krajín sveta) vyplýva, že vyše 75 % spoločností plánuje v nasledujúcich piatich rokoch implementovať do svojho biznisu viaceré typy digitálnych technológií či platforiem (veľké dáta, cloudové služby, umelá inteligencia). Rast IT segmentu je o čosi rýchlejší ako rast počtu odborníkov pre túto sféru. Situácia na trhu práce taktiež akceleruje rast platov IT odborníkov, a to je motorom zvyšovania cien IT služieb. Aj napriek nelichotivému stavu v praxi, Slováci vnímajú v IT profesii viacero výhod.

Podľa prieskumu spoločnosti Seyfor v otázke, čo by opýtaných oslovilo, ak by uvažovali o kariére v IT, bola dominujúcou odpoveďou flexibilita a možnosť pracovať v tejto sfére prakticky odkiaľkoľvek. Uviedlo tak 62 % Slovákov. Takmer 60 % je motivovaných finančnými benefitmi a 40 % Slovákov vníma, že IT je dlhodobo perspektívnou a progresívnou oblasťou. Pomerne zhodné sú aj percentá, ktoré pomenúvajú prekážky, ktoré by Slovákov limitovali rozhodnúť sa v prospech IT kariéry: 43 % odrádza stres a tlak z chýb, ktoré môžu nastať a 42 % si myslí, že táto práca je príliš technická a odborná. Nutnosť neustáleho učenia sa a sledovania trendov odrádza 39 % Slovákov. Potešujúcim faktom je, že takmer 60 % Slovákov by uvažovalo o rekvalifikácii v prospech IT kariéry, ak by v nej mali dlhodobú a finančne atraktívnu perspektívu.

Martin Cígler si myslí, že rekvalifikácia je vhodná pre každého, kto má chuť robiť to, na čo sa rekvalifikuje: „Rekvalifikácia je rozhodne spôsob, ako zmeniť zameranie a vypracovať sa v oblastiach, ktoré sú v súčasnej dobe nedostatkové. Je to však o človeku samotnom, pretože rekvalifikácia je odrazovým mostíkom, ale ďalšou cestou je skutočné zlepšovanie sa v praxi. Môže to byť náročnejšie, keď niekto pozične rastie pomalšie a získava skúsenosti postupne, ale nevidím to ako nereálne.“ Ak má uchádzač o prácu v IT obavy z náročnosti tejto práce, M. Cígler radí, aby sa sústredil na zamestnávateľov, ktorí podporujú vzdelávanie svojich zamestnancov.

Novinka: Odhalenie rakoviny prostaty

Rakovina prostaty je druhou najčastejšou formou rakoviny u mužov. Lekári ju počas života diagnostikujú jednému z ôsmich mužov. Unikátny krvný test od slovenskej spoločnosti, zatiaľ v režime samoplatby, dokáže s najvyššou presnosťou odlíšiť nezhubné zväčšenie prostaty od onkologického rizika. Inovatívna, neinvazívna metóda vychádza z hodnotenia tzv. glykánov na povrchu bielkovín, ktorý získal v roku 2022 Nobelovu cenu.

Rakovina prostaty si vyžiada ročne stovky životov aj na Slovensku. Začína sa nenápadne a zo začiatku nebolí. Slabý alebo prerušovaný prúd moču, bolesti a pálenie pri močení, krv v moči alebo v semennej tekutine či bolesť v krížoch alebo bedrách patria medzi najčastejšie varovné príznaky, že prostata nie je v poriadku. Rizikovými faktormi sú najmä genetika, vyšší vek aj hormonálna nerovnováha, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a tiež obezita. Netreba zanedbávať preventívne urologické prehliadky, najmä po 50. roku života. Ak sa totiž toto ochorenie odhalí včas, úspešnosť vyliečenia je vyše 90 %.

Inovatívne slovenské riešenie prináša revolúciu vo včasnej a presnej diagnostike rakoviny prostaty. Namiesto nutnosti podstúpiť bolestivú biopsiu už jedno neinvazívne vyšetrenie z krvi bezpečne odlíši nezhubné zväčšenie prostaty od onkologického ochorenia. Určí teda, u ktorých mužov je biopsia skutočne potrebná a u ktorých nie. A čo je hlavné, odhalí rakovinu prostaty už v počiatočných štádiách, kedy môže byť úspešne liečiteľná. Vychádza z metódy sledovania tzv. glykánov na povrchu bielkovín. Práve jej sa začali venovať aj slovenskí vedci s dlhoročnými skúsenosťami práce v Slovenskej akadémii vied v oblasti biotechnológií. „Glykány sú, zjednodušene povedané, cukry na povrchu bielkovín a je podľa nich možné zistiť, v akom stave sa bunky nachádzajú. Ich sledovanie dokáže veľmi účinne odhaliť už v skorom štádiu aj rakovinový proces v bunke,“ upresnil vedec Ján Tkáč.

SR: Pokles klinického skúšania

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) zverejnila výsledky prieskumu členských spoločností, ktoré realizujú klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok v SR. V roku 2021 investovali do klinického skúšania celkovo 23.733.664 EUR, čo je však o takmer 10 miliónov menej ako pred troma rokmi. V sledovanom období na Slovensku prebehlo 162 klinických štúdií v rôznych terapeutických oblastiach, do ktorých sa zapojilo 3.903 pacientov. Oproti prieskumu za rok 2018 klesol aj počet zapojených pacientov aj klinických štúdií. Prieskum priniesol aj znepokojivé údaje v porovnaní s Českou republikou, kde za rovnaké obdobie bolo do klinických skúšaní zapojených až 4-násobne viac pacientov ako u nás.

Vďaka klinickému skúšaniu sa pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup, v mnohých prípadoch práve inovatívna liečba môže byť pre niektorých ťažko chorých pacientov poslednou nádejou, keďže je im umožnená liečba na ochorenia, na ktoré v súčasnosti účinná liečba neexistuje, prípadne bude na trhu dostupná až o niekoľko rokov. Pre spoločnosť predstavujú klinické skúšania zahraničné investície do výskumu, ako aj úsporu nákladov na liečbu a vyšetrenia pacientov. Pre zdravotníckych pracovníkov je to možnosť zapojenia sa do medzinárodných projektov a zvyšovania svojej kvalifikácie. Prečo však na Slovensku dochádza k poklesu klinického skúšania? Príčin je viacero. Azda najvypuklejšie sú limitácie plynúce z nášho zdravotného systému, ktorý je už roky personálne a materiálne poddimenzovaný, čo sa následne odráža aj v možnostiach nemocničných zariadení vytvoriť vhodné motivačné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov v rámci realizácie klinických skúšaní. Ďalej sú to zdĺhavé administratívne úkony nevyhnutné na uskutočnenie klinických skúšaní a trend neustáleho zvyšovania poplatkov a nákladov avšak bez zvyšovania kvality a rýchlosti služieb spojených s vykonávaním klinických skúšaní. A konečne ani štát nevytvára dostatočnú legislatívnu podporu v prístupe pacienta k inovatívnej liečbe.

Výsledkom je, že zadávatelia postupne menia svoje distribučné stratégie a oddelenia klinických skúšaní presúvajú v rámci strednej Európe do iných krajín ako Poľsko, Čechy a Maďarsko. Dôkazom je aj fakt, že počet členov AIFP vykonávajúcich klinické skúšania na Slovensku sa oproti prvej analýze z roku 2016 znížil na polovicu – z úvodných 24 firiem v roku 2016, cez 19 v roku 2018 až po súčasných 12 za rok 2021. Nastupujúci trend môže byť ešte horší, a to, že spoločnosti stiahnu výskum a vývoj z celej Európy a presunú ho do menej preregulovaných častí sveta (USA a Ázia), na čo upozornil aj prieskum IQVIA, pripravovaný pre EFPIA. Prístup pacientov k inovatívnej liečbe sa zníži, ako aj výška investícií do výskumu a vývoja zo strany farmaceutických spoločností do štátneho rozpočtu. Klesnú úspory z nákladov na finančne náročných terapiách, poklesne počet slovenských zdravotníckych pracovníkov, zapojených do inovatívnych terapeutických a diagnostických postupov, čo zníži vedeckú kvalifikáciu slovenských odborníkov a medzinárodnú prestíž krajiny.

Európsky portál pre klinické skúšanie bol uvedený do praxe minulý rok, avšak jeho fungovanie nebude pre pacientov prínosom, ak sa nezlepšia podmienky na realizáciu klinických skúšaní a ich realizácia sa nestane jednou z priorít slovenského zdravotníctva. Nádejou a prostriedkom, ako to dosiahnuť je avizované zriadenie stáleho poradného orgánu MZ SR pre klinické skúšanie, ale aj ďalšie administratívne zlepšenia, ako napr. dopracovanie príkazu ministra zdravotníctva o procesnú mapu či zabezpečenie ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov vytvorením katalógu pracovných činností zdravotníckych pracovníkov oddelení klinických skúšaní a ich zaradenie do platobných tried.

V rámci webovej stránky aifp.sk funguje  bezplatná on-line poradňa, ktorej cieľom je aj zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami a pomôcť nájsť a možno tak aj urýchliť cestu relevantných informácií k tým, ktorí ju možno akútne potrebujú.

EU: Podpora kyberbezpečnosti

Nové výzvy Európskej komisie na financovanie kyberbezpečnostných projektov sú otvorené do 6. júla 2023 pre firmy, štátnu správu aj samosprávu, školy, univerzity, vedecké pracoviská a organizácie tretieho sektora. Tieto právne subjekty sa o financovanie uchádzajú samostatne alebo v konzorciách, pričom výška grantu je zväčša 50 percent, pre malé a stredné podniky až 75 percent rozpočtu.

Očakávané sú projekty na budovanie tréningových centier, stredísk bezpečnostných operácií (SOC), či projekty s inovatívnymi riešeniami. Keďže Digitálna Európa patrí medzi priamo riadené programy EÚ, výzvy sa vyznačujú rýchlym rozhodovaním, komunikáciou s Bruselom, jednoduchou administráciou a aj implementáciou. Tento typ finančnej pomoci je manažovaný priamo Európskou komisiou a poskytuje rýchly a jednoduchý proces implementácie bez zbytočnej byrokracie. Žiadatelia sa prihlasujú priamo podľa znenia výzvy a podávajú žiadosti on-line. Projektový formulár obsahuje ciele projektu, opis aktivít, harmonogram a finančný plán, pričom štúdie uskutočniteľnosti nie sú potrebné.

Úspešné projekty nepodliehajú kvótam a národným obmedzeniam, takže predstavujú rovnakú príležitosť pre všetkých. V jarnej výzve Európska komisia a dala zelenú ôsmim kyberbezpečnostným projektom zo Slovenska zameraným na inovatívne riešenia a na budovanie stredísk bezpečnostných operácií. Aktuálne výzvy na kyberbezpečnostné projekty programu Digitálna Európa sú otvorené od 25. mája do 6. júla 2023: 

EU Cybersecurity Resilience, Coordination and Cybersecurity Ranges

Capacity building of Security Operation Centres

Uptake of Innovative Cybersecurity Solutions