piatok 14. júla 2023

SR: V júni najviac bankrotovali štyridsiatnici a štyridsiatničky

V júni 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 839 osobných bankrotov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau v porovnaní s júnom 2022 s 862 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles o 2,67 percenta a v porovnaní s májom 2023, kedy zbankrotovalo 1.025 dlžníkov ich  bolo o 18,15 percenta menej. Z dlhodobých štatistík spoločnosti vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2023 zbankrotovalo už 72.434 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v priebehu prvých šiestich mesiacoch roka 2023 zbankrotovalo 4.698 ľudí.

„V júni zbankrotovalo aj 94 občanov s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavovali 11,31 percenta z celkového počtu osobných bankrotov. Z nich bolo 63, resp. 67,02 percenta mužov a 31, resp. 32,98 percenta žien. Zároveň sme zaznamenali aj 23 bankrotujúcich manželských párov, plus dva manželské páry, ktoré zbankrotovali aj s deťmi. Okrem nich sme identifikovali 11 príbuzenských väzieb v konkurze,“ uvádza Jana Marková. Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Nitrianskom – 172 a najmenej v Žilinskom kraji – 37. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov vzrástol v troch krajoch, najviac v Nitrianskom – o 38,71 percenta a v Košickom kraji o 33,96 percenta. V piatich krajoch počet osobných bankrotov medziročne klesol, najvýraznejšie v Žilinskom kraji – o 45,59 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júni 2023 ich pripadalo na mužov 498 a na ženy 341. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov znížil o 3,52 percentuálneho bodu (62,88 percenta v júni 2022 vs. 59,36 percenta v júni 2023). Podiel žien v júni 2023 medziročne o 3,52 percentuálneho bodu vzrástol (37,12 percenta v júni 2022 vs. 40,64 percenta v júni 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2023, malo 2,61 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v júni 2022 ich bolo 0,92 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami vysokoškolské vzdelanie malo 2,35 percenta dlžníčok (v júni 2022 ich bolo 3,44 percenta). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi v júni sa medzi mužmi stali štyridsiatnici s 31,53 percentami (v júni 2022 najviac bankrotovali tridsaťroční muži s podielom 30,44 percenta). Medzi ženami tiež najviac bankrotovali štyridsiatničky s podielom 27,86 percenta (v júni 2022 najväčšiu skupinu žien predstavovali rovnako štyridsiatničky s podielom 31,25 percenta). „Medzi bankrotujúcimi osobami prevažovali vo všetkých vekových kategóriách doposiaľ muži. Prvý krát sa stalo, že medzi šesťdesiatnikmi bol väčší počet žien, než mužov,“ upozorňuje Jana Marková.

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 831 konkurzov (99,05 percenta) a 8 dlžníkov (0,95 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v júni 2023 ich bolo 74 (8,82 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 765 (91,18 percenta) na majetok nepodnikateľov. Súdy zrušili 890 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 804 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 81 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.


štvrtok 13. júla 2023

EU: Odškodnenie pri cestovaní

V rámci Európskej únie aj pri cestách z Európskej únie majú cestujúci právo na odškodnenie v prípade problémov pri cestovaní verejnými dopravnými prostriedkami, vrátane lietadiel, vlakov, autobusov a lodí. Legislatívne nariadenia EÚ zahŕňajú najmä práva plynúce zo zrušenia cesty, z dlhšieho oneskorenia, ale aj prípady stratenej alebo zablúdenej batožiny. Niektorí dopravcovia, najmä železniční, poskytujú odškodnenie aj nad rámec týchto všeobecných nariadení.

V leteckej doprave dochádza k mnohým zmenám pri letoch aj v prípadoch ich oneskorenia. „V prípade odopretia nástupu na palubu, zrušenia alebo významného oneskorenia letov, ak odlietate z letiska, ktoré sa nachádza na území EÚ s ktorýmkoľvek dopravcom alebo odlietate z tretej krajiny s európskym dopravcom, máte právo na bezplatnú starostlivosť, ktorá zahŕňa: ubytovanie a občerstvenie, zabezpečenie prepravy náhradným letom alebo aj finančné odškodnenie, a to za presne definovaných podmienok. Cestujúci nemajú právo na finančné odškodnenie v prípadoch oneskorenia alebo zrušenia letu, pokiaľ tieto situácie nastanú z dôvodu vyššej moci, za čo sa považuje napríklad nepriaznivé počasie“, upresňuje Eduarda Hekšová.

Odškodnenie v leteckej doprave je odstupňované podľa vzdialeností:
  • 250 EUR pri všetkých letoch s dĺžkou do 1500 kilometrov,
  • 400 EUR pri všetkých letoch v rámci EÚ dlhších ako 1500 kilometrov a pri všetkých ostatných letoch s dĺžkou od 1500 kilometrov do 3500 kilometrov,
  • 600 EUR pri všetkých ostatných letoch.
Výška kompenzácie môže byť znížená o polovicu, a to v závislosti od ponúknutého náhradného dopravného spojenia. V prípade zrušenia letu, dopravca musí cestujúcemu poskytnúť presmerovanie a potrebnú starostlivosť.

V železničnej doprave má cestujúci nárok na odškodnenie v závislosti od dĺžky meškania vlaku. „Ak je oneskorenie medzi východiskovou a cieľovou stanicou 60 až 119 minút, môže cestujúci požadovať odškodnenie vo výške 25 % ceny cestovného lístka. Pri oneskorení presahujúcom 120 minút je výška kompenzácie 50 % ceny cestovného lístka," vysvetľuje Eduarda Hekšová. Ani v jednom prípade cestujúci nestráca nárok na prepravu. Dopravca je povinný vyrovnať odškodnenie do jedného mesiaca od podania žiadosti, a to vo forme poukážok alebo iných služieb, prípadne cestujúceho odškodní finančne, ak o to cestujúci požiada. Niektorí dopravcovia poskytujú aj nadštandardné kompenzácie za oneskorenie, o ktoré cestujúci nemusí žiadať. Vždy však platia základné práva na odškodnenie, ktoré sú dané európskym nariadením.

Vo verejnej autobusovej a autokarovej doprave sa s ohľadom na ťažko predvídateľné pomery na cestách nerieši meškanie nabrané na ceste, ale zrušenie autobusového spoja, nezabezpečenie rezervovanej dopravy (tzv. overbooking) alebo oneskorenie pri odchode autobusu z terminálu o viac ako 120 minút, a to iba pri diaľkovej doprave presahujúcej 250 km. V týchto prípadoch má cestujúci nárok na:
  • pokračovanie alebo presmerovanie do cieľového miesta určenia, bez akýchkoľvek ďalších nákladov a pri najbližšej príležitosti,
  • náhradu cestovného a prípadnú bezplatnú spiatočnú prepravu autobusom alebo autokarom do pôvodného miesta odchodu. 
Ak dopravca cestujúcemu takéto možnosti neponúkne, má cestujúci právo na náhradu cestovného a na náhradu škody vo výške 50 % ceny cestovného. Dopravca je povinný túto čiastku vyplatiť v lehote jedného mesiaca od podania žiadosti o náhradu.

Podobné práva zaručujú právne predpisy aj v prípade zrušenia cesty loďou, oneskorenie pri odchode lode a oneskorenie samotnej plavby loďou. Tieto práva si budú cestujúci uplatňovať najmä pri cestovaní trajektmi na mori. Napríklad pri oneskorenom príjazde do cieľovej destinácie o viac ako 1 hodinu môže byť nárok na odškodnenie v závislosti od dĺžky meškania vo výške 25 % až 50 % ceny cestovného lístka.

streda 12. júla 2023

Analýza: Nájom alebo hypotéka?

Zatiaľčo ceny bytov v poslednej dekáde výrazne stúpali, nájmy na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu za posledných 12 rokov zvýšili len o 10%, čo je najmenej spomedzi krajín V4. Výrazný nepomer v cene bytu a príjmu, ktorý dokáže generovať, je jedným z dôvodov, prečo nájomné bývanie na Slovensku zatiaľ veľmi neláka inštitucionálnych investorov. Je možné to čiastočne vysvetliť tiež vysokým percentom ľudí, ktorí preferujú bývanie vo vlastnom dome alebo byte (podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2022 až 93%).

Bývanie vo vlastnom si ľudia mohli dovoliť aj vďaka ére hypoték s nízkymi úrokmi. Rast úrokových sadzieb od začiatku roka 2022 so sebou okrem ochladenia trhu s nehnuteľnosťami priniesol aj významné navýšenie mesačných splátok. Ak by sme si chceli vo februári 2023 kúpiť v Bratislave byt, mesačná splátka hypotéky by nás podľa údajov NBS vyšla o 38% drahšie ako nájomné toho istého bytu bez energií. Trend z posledných rokov, kedy sa stále viac domácností presúvalo do vlastného bývania sa tak môže v nasledujúcich rokoch otočiť v prospech nájomného bývania.

V analýze cien nájmov bytov portálu nehnutelnosti.sk v júni 2023 sa 365. banka bližšie zamerala na jednotlivé kraje na Slovensku a výšku nájomného pre dvojizbové byty s rozlohou cca. 40m2, vrátane energií. Na prvý pohľad sa môže zdať, že bývanie v podnájme je najdrahšie v Bratislavskom kraji, kde sa priemerná cena za m2 pohybuje okolo 15€, a najlacnejšie v Banskobystrickom, kde cena na m2 predstavuje 11€. Z detailnejšej analýzy pomeru výšky nájmu k mediánovej čistej mzde v danom kraji vyplýva, že v Bratislavskom kraji vynaloží pracujúci človek na nájomné takmer najnižšiu časť svojho čistého príjmu, a to 45%. Opačne je to na východnom Slovensku, kde sa cena za m2 pohybuje síce o 3€ nižšie ako v Bratislave, no v pomere ku príjmu je nájomné v Prešovskom kraji o 10% drahšie, a v Košickom o 8% drahšie ako v Bratislavskom kraji. Toto relatívne porovnanie nájmov poukazuje aj na regionálne rozdiely v mzdách na Slovensku.

Očakávania budúceho vývoja: Kým na Slovensku v roku 2013 hypotéku vlastnilo len 9% vlastníkov bytov, koncom roka 2021 sa tento pomer vyšplhal na 25,8%. Každý štvrtý vlastník bytu na Slovensku má aj hypotéku, čo je najviac spomedzi všetkých krajín V4. Množstvo z týchto bytov bolo kupovaných ako investičné aktíva v podobe nájomných bytov. V rokoch 2024 a 2025 však končí fixácia viac ako 40% hypoték na Slovensku, čo zapríčiní aj zmenu v mesačnej splátke hypotéky (smerom nahor). Táto zmena v mesačnej splátke môže v prípade investičných bytov zintenzívniť tlak na ďalšie zvyšovanie ceny nájmov.

utorok 11. júla 2023

Dovolenka: Ako platíme v zahraničí

Až 44 percent Slovákov dovolenkujúcich v cudzine platí buď výlučne alebo väčšinou fyzickými peniazmi. Na druhej strane jedine kartou hradí všetky výdavky iba 9 percent ľudí. Najviac je ale takých, ktorí kombinujú obe možnosti. Väčšina si vyberá či zamieňa celú hotovosť alebo aspoň jej časť, ktorú plánujú minúť na dovolenke, už na Slovensku. Najčastejšie ide čiastku v hodnote do 500 eur. Podľa prieskumu STEM/MARK pre Home Credit (27.5 - 2. 6. 2023) sedem z desiatich opýtaných sa bankomatom v zahraničí radšej vyhýba. Slováci si za hranice berú obvykle jednu platobnú kartu, no tretina má k dispozícii dve a každý desiaty dokonca až tri.

Výsledky prieskumu ukázali, že výlučne fyzické peniaze využíva v cudzine 18 percent Slovákov, ďalších 26 percent ich pri platbách preferuje. Naopak, kartou všade, kde sa to len dá, platí 9 percent opýtaných a dvaja z desiatich väčšinou uprednostňujú bezhotovostné platby. Necelá tretina kombinuje obe formy úhrady približne na rovnakej úrovni. „Prieskum nám ukázal, že väčšina ľudí si zaobstará celú hotovosť alebo jej časť, ktorou chcú platiť na dovolenke v zahraničí, už predtým na Slovensku. Najčastejšie si vyberajú alebo zamieňajú sumu v hodnote 201 až 500 eur (38 %), približne traja z desiatich len do 100 eur a 9 percent vyše 500 eur. Je zaujímavé, že častejšie na to využívajú skôr zmenárne ako banky. Na druhej strane, skoro 30 percent ľudí si nezabezpečuje pred dovolenkou žiadnu hotovosť,“ približuje Michal Fila.

Výber peňazí z bankomatu v cudzine je pre Slovákov skôr okrajovou záležitosťou, 71 percent opýtaných z bankomatu v zahraničí nevyberá peniaze vôbec alebo ak áno, tak len výnimočne. Veľmi častou záležitosťou je to len pre 4 percentá ľudí. „Pokiaľ je to možné, vyberajte peniaze bezkontaktne, je to nielen jednoduchšie, ale aj bezpečnejšie. Znížite tým riziko zneužitia, tzv. skimming - skopírovanie karty v bankomate a taktiež nehrozí, že karta zostane v bankomate pri opakovane chybne zadanom PIN-e. Aj v bankomatoch sa vyhnite službe DCC, rovnako ako pri platení v obchodoch. Tá totiž ponúka prepočet čiastky transakcie na menu, v ktorej je vedená karta a výmenný kurz použitý u obchodníka je obvykle pre klienta výrazne nevýhodný. Z ponúknutých možností prepočtu si vyberte menu krajiny, v ktorej sa nachádzate,“ radí zákaznícky ombudsman Miroslav Zborovský.

Či už Slováci využívajú na platenie skôr fyzické peniaze alebo uprednostňujú bezhotovostné platby, väčšina z nich si na dovolenku za hranice každopádne berie aj platobné karty. Najviac – 42 percent respondentov má so sebou len jednu, tretina má dve a každý desiaty tri platobné karty. Nájde sa aj 6 percent takých, ktorí majú dokonca aj viac ako tri. Pred cestou na dovolenku sa odporúča skontrolovať si nastavenie limitov na karte, a to tak pre výbery z bankomatov, ako aj v prípade platieb u obchodníkov. Zvýšenie limitov pomôže pri očakávaných vyšší jednorazových platbách, na druhej strane zníženie zase môže ochrániť peniaze na karte, pokiaľ by ju niekomu ukradli. Podľa prieskumu si väčšina Slovákov limity na platobnej karte pred vycestovaním nemení, je ich až 78 percent. Jeden z desiatich si však limit na svojej debetnej či kreditnej zvyšuje a ďalších 12 percent ľudí si ho naopak znižuje.





pondelok 10. júla 2023

Dovolenka: Každý tretí Slovák nevycestuje

Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane 44 percent sa vyjadrilo, že sa v lete dovolenkovať určite chystajú. Ako ďalej ukázal prieskum STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (od 27.5 do 2. 6. 2023) väčšina sa chce zmestiť s nákladmi na letnú dovolenku pod hranicu 1.200 eur. Pritom 51 percent Slovákov, ktorí si kúpili zájazd cez cestovnú kanceláriu, využilo „first minute“ najmä kvôli obavám z nárastu cien.

„Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a 9 percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv,“ približuje Jaroslav Ondrušek. Na letnú dovolenku sa každopádne určite chystá 44 percent opýtaných, ďalší sa ešte rozhodujú a zvažujú kam ísť. Štvrtina Slovákov pôjde do cudziny, štyria z desiatich si užijú pobyt v tuzemsku a kombináciu Slovenska aj cudziny má v pláne 12 percent ľudí. Na druhej strane – určite nepôjdu dovolenkovať traja z desiatich. Pobyty v cudzine sú vo všeobecnosti dlhšie ako u nás. Za hranicami sa najčastejšie chystajú v lete stráviť 7 až 10 dní, v tunajších destináciách o niečo menej – 4 až 6 dní. Prieskum ďalej ukázal, že šesť z desiatich Slovákov bude dovolenkovať po vlastnej linke, na druhej strane - cestovnú kanceláriu doteraz využila pätina opýtaných.

Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1.200 eur, mnohí aj hlboko nižšie. Najväčšia skupina – takmer štvrtina respondentov, sa hodlá zmestiť do dovolenkového rozpočtu od 401 až 800 eur. Pätina Slovákov sa musí ešte viac uskromniť a na celú dovolenku im postačí menej ako 400 eur. Ďalšia pätina chce utratiť spolu od 1201 do 2000 eur. Len 3 percentá Slovákov dajú toto leto za dovolenku viac ako 4000 eur. „V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku, najviac – 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí,“ dopĺňa J. Ondrušek. A z čoho budú Slováci toto leto hradiť dovolenky? Väčšina (60 %) sa vyjadrila, že siahne po úsporách a taktiež z bežnej výplaty (48 %). Len 4 percentá opýtaných si budú na dovolenku požičiavať peniaze. „Jednou z úplne najzásadnejších rád, ktorej sa treba držať je to, že doba využívania tovaru alebo služby, na ktorú si požičiavame, by mala byť určite dlhšia ako doba splácania pôžičky. Dovolenku treba aj finančne plánovať s väčším predstihom a určite nie je žiadúce bezhlavo si požičať tisíce eur na luxusný pobyt v cudzine. Niekedy sa oplatí uskromniť a myslieť na budúcnosť. Keď si už požičať, tak radšej sa oplatí investovať trebárs do vybavenia domácnosti, čo vám poslúži dlhé roky,“ radí zákaznícky ombudsman  Miroslav Zborovský.