Radíme: Dovolenka v plameňoch

Aktuálna situácia na Rhodose, Korfu a ďalších miestach Európy, kde sa stále šíriapožiare, spôsobuje veľké problémy nielen domácim obyvateľom, ale aj turistom a cestovateľom, ktorí sa rozhodli stráviť niekoľko pokojných dní na dovolenke pri mori. Takýto relax sa však veľmi rýchlo môže zmeniť na katastrofu. Čo robiť, ak sa váš zájazdkoná v ohrozených oblastiach? Užitočné rady pripravila spotrebiteľská organizácia dTest.

Ešte ste na dovolenku neodišli, ale termín sa blíži
Pokiaľ vás dovolenka v zasiahnutých oblastiach ešte len čaká, pochopiteľne vám napadne otázka, či vôbec na zájazd odcestovať. „Musíte rozlíšiť dve základné situácie. Ak ide o oblasť, ktorá je požiarmi priamo zasiahnutá, potom ide o mimoriadnu a neodvrátiteľnú okolnosť, ktorá významne ovplyvní poskytovanie zájazdu. Pokiaľ z tohto dôvodu nezruší zájazd samotná cestovná kancelária, potom máte právo od zmluvy na zájazd odstúpiť a organizátor je povinný vám vrátiť všetky uhradené prostriedky,“ hovorí Eduarda Hekšová. Iná bude situácia, ak máte odísť do oblasti, ktorá priamo zasiahnutá nie je. V takom prípade nemožno od zmluvy odstúpiť bez zaplatenia penále, pretože mimoriadna okolnosť musí nastať priamo v mieste určenia cesty alebo v jeho bezprostrednom okolí. Aj napriek tomu sa môžete rozhodnúť na zájazd neodísť, potom je však cestovná kancelária oprávnená vám zaúčtovať odstupné podľa dohody v zmluve o zájazde. Významnou pomocou ako zistiť, či ide o priamo zasiahnutú oblasť, môžu byť informácie na stránkach ministerstva zahraničných vecí. Nájdete tam tiež informácie o špeciálne zriadených núdzových linkách.

Už ste odcestovali a požiar vás zasiahol na dovolenke

Ak vás požiar zasiahol už počas dovolenky, potom by mal organizátor zájazdu zabezpečiť nevyhnutné opatrenia na zaistenie vašej bezpečnosti. Či už ide o evakuáciu a presun do iného vzdialenejšieho hotela alebo o návrat späť na Slovensko. „Takáto situácia by bola považovaná za vadu zájazdu, ktorú je organizátor povinný bez odkladu riešiť. Okrem toho má účastník zájazdu právo aj na tzv. pomoc v ťažkostiach, zahŕňajúcu napr. údaje o zdravotných službách či náhradné cestovné riešenie,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Ak je klient aktuálnou situáciou zasiahnutý, ale cestovná kancelária vzniknutý stav nerieši, potom nezostáva nič iné, ako si zabezpečiť alternatívne riešenie vlastnými silami a následne požadovať úhradu nevyhnutných nákladov od organizátora zájazdu. V prípade pochybenia na strane cestovnej kancelárie môže klient žiadať aj o úhradu majetkovej či nemajetkovej ujmy. Ide napr. o situáciu, kedy by organizátor zájazdu vedel, že zájazd nemôže byť bezpečne realizovaný, a napriek tomu by klienta na miesto vyslal.

EU: Dáta pre cestovný ruch

Európska komisia predstavila základné prvky spoločného európskeho dátového priestoru pre cestovný ruch. Podnikom aj verejným orgánom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu má umožniť spoločne využívať širokú škálu údajov, z ktorých bude vychádzať vývoj inovačných služieb cestovného ruchu a vďaka ktorým sa zlepší udržateľnosť ekosystému cestovného ruchu a posilní sa jeho hospodárska konkurencieschopnosť.

Cestovný ruch je zložitý a dynamický priemyselný ekosystém, ktorý produkuje a spotrebúva obrovské množstvo údajov. Spoločný európsky dátový priestor pre cestovný ruch:

• Uľahčí výmenu údajov z rôznych zdrojov, akými sú podniky, miestne orgány a akademická obec, a tak spojí verejnosť a iné príslušné strany na účely formovania kľúčových aspektov dátového priestoru. Napríklad údaje o spotrebe energie v hoteloch môžu pomôcť monitorovať vplyv cestovného ruchu na životné prostredie v konkrétnej destinácii.
• Podporí prístup k údajom pre širokú škálu používateľov vrátane obchodných sprostredkovateľov, manažérov destinácií, poskytovateľov služieb cestovného ruchu a iných. Napríklad startup ponúkajúci služby cestovného ruchu založené na umelej inteligencii bude môcť využívať relevantnejšie údaje. Cestovná agentúra bude mať lepší prehľad o ponukách v mestách, regiónoch a za hranicami. Miestny orgán bude mať viac informácií o tokoch cestovného ruchu. Podnikom, najmä tým menším, ako aj miestnym orgánom to pomôže vytvárať, zlepšovať a personalizovať služby a podporovať rozhodovanie týkajúce sa udržateľnosti ich ponuky v oblasti cestovného ruchu.
• Podporí konzistentný, dôveryhodný a efektívny rámec riadenia tohto spoločného európskeho dátového priestoru pre cestovný ruch na základe dodržiavania existujúcich právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa údajov, ako aj spoločných noriem stanovených na úrovni EÚ. Zabezpečí sa ním model správy údajov, na vývoji ktorého sa podieľali všetky zainteresované strany v rámci ekosystému cestovného ruchu: členské štáty, miestne a regionálne orgány a súkromný sektor, ako aj inštitúcie EÚ, a to s podporou finančných prostriedkov EÚ.
• Ponúkne interoperabilitu naprieč dátovými oblasťami ako aj odvetvovými dátovými priestormi, ktorými sú spoločné európske dátové priestory pre mobilitu, energiu, životné prostredie, zdravotníctvo, inteligentné komunity, kultúrne dedičstvo a iné odvetvia s jasnými prepojeniami na cestovný ruch.

V oznámení sa uvádzajú kľúčové prvky dátového priestoru pre cestovný ruch a vysvetľuje sa aj potreba jeho postupného budovania s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali všetky požiadavky zainteresovaných strán a aby bol tento proces zosúladený s vytváraním iných odvetvových dátových priestorov na účely zabezpečenia interoperability medzi odvetvovými údajmi. V rámci koordinačných a podporných opatrení programu Digitálna Európa (DEP) vznikne plán na vytvorenie tohto dátového priestoru, a to do konca roka 2023.

Radíme: Pravidlá pre dokumenty

Až 80 percent zamestnancov slovenských firiem v prieskume agentúry MNFORCE pre Seyfor (22.4. až 28.4.2023,  500 zamestnancov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie) potvrdilo, že majú zavedené pravidlá na prácu s firemnými dokumentmi. Ich dodržiavanie však pravidelne kontroluje len 36 percent firiem. Útočníkom na zneužitie či krádež dokumentov pritom stačí len jedna chyba. Prvým krokom k systematickej ochrane firemných dokumentov je ich klasifikácia, čiže roztriedenie do jednotlivých skupín podľa miery citlivosti. Následne na to odborník radí naviazať spôsob ich ochrany.

V 67 percentách prípadov majú firmy samostatne definované pravidlá aj na prácu s citlivými dokumentmi. Milan Ryšavý radí: „Dokumenty, respektíve informácie v nich, majú pre firmy rôznu cenu. Niektoré sa môžu komunikovať verejne, iné sa musia striktne chrániť. Prvým krokom k systematickej ochrane firemných dokumentov a informácií v nich je ich klasifikácia, čiže roztriedenie do jednotlivých skupín podľa miery citlivosti. Následne na to by sme úmerne k ich citlivosti mali nastaviť aj spôsob ich ochrany, a to bez rozdielu, či ide o elektronickú alebo listinnú formu.“ Aj napriek tomu, že relatívne vysoké percento firiem má nastavené pravidlá na prácu s firemnými dokumentmi, len 36 percent firiem kontroluje ich dodržiavanie na pravidelnej báze. Ďalších 31 percent zamestnancov deklaruje, že sa u nich pravidlá dodržiavajú len občas. Prax to podľa IT odborníka potvrdzuje a dopĺňa, že formálne pravidlá na klasifikáciu a ochranu dokumentov firmy vo väčšine prípadov majú, avšak nie sú správne implementované po technologickej ani procesnej stránke. M. Ryšavý tiež upozorňuje: „Aby bol útočník úspešný, stačí len jedna chyba. Je preto veľmi dôležité, aby firma kontrolovala pravidlá práce s dokumentmi naozaj na pravidelnej báze. Navyše, firma sa tiež musí prispôsobovať aktuálnym situáciám, kedy pribúdajú nové typy dokumentov a informácií, ktoré treba chrániť.“

V ére digitalizácie biznisu je trendom on-line prístup k dokumentom. Nie všetci zamestnanci potvrdili, že je to v praxi tak. On-line prístup majú prakticky všetci zamestnanci v 21 percentách prípadov. V niektorých firmách má online prístup len určitá skupina zamestnancov (46 percent) a 34 percent vyslovilo, že on-line prístup nemá, alebo si ho musia najskôr vyžiadať a dostať súhlas. M. Ryšavý k tejto časti prieskumu dodáva: „Vždy je potrebné zohľadniť kontext a potreby každej organizácie individuálne. Iné potreby na on-line prístup k informáciám bude mať marketingová spoločnosť a iné výrobný podnik. Dnes existuje rad technických nástrojov, ako on-line prístup k dokumentom vyriešiť efektívne a bezpečne, ako na interné účely, tak aj externé využitie. K zabezpečeniu je potrebné pristúpiť komplexne: od riadenia prístupu k vlastnému úložisku, cez zabezpečenie prenosu z vlastného úložiska až po zabezpečenie na úrovni jednotlivých dokumentov podľa ich citlivosti.“

EU: Zelená transformácia

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra (10. mája do 15. júna 2023, 26.358 občanov Európskej únie z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ) považuje veľká väčšina Európanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %) vzhľadom na prípady prudkého nárastu cien energie a obavy o dodávky plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by mali prebiehať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 %), EÚ (56 %) a podnikov a priemyslu (53 %). Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má vyše polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. A63 % respondentov súhlasí s tvrdením, že príprava na dosahy zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Novinka: Novela zákona o dani z príjmov

Nový zákon z 28. júna 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov prináša na Slovensku zásadnú zmenu v zdaňovaní výnosov plynúcich z investovania do podielových fondov. V zmysle novej legislatívy po uplynutí 3 rokov od vydania podielových listov daň z výnosu investor nebude platiť vôbec (doteraz to bolo 19%). Zmeny sa dotknú nielen nových investorov, ale aj všetkých aktuálnych, ktorí už majú zainvestované.

Novelizácia môže v praxi priniesť úsporu až 200 EUR ročne.„Nová legislatíva ešte viac zatraktívni investovanie pre ľudí. V čase rastúcej inflácie to vnímame, ako správny krok motivovať ich k investovaniu. Uvedené zmeny v praxi znamenajú, že klient ušetrí na dani, ktorú po novom po troch rokoch už nebude musieť platiť vôbec. To znamená, že dosiahne vyšší investičný výnos. Na modelovom príklade pravidelného sporenia sumy 200 EUR mesačne po dobu 20 rokov s očakávaným výnosom napríklad na úrovni 3,5 % ročne, by tak človek usporil na dani vyše 4 000 EUR. V konečnom výsledku by tak našetril viac ako 21 000 EUR.“ hovorí Tomáš Cár. Ak klient zvažuje vyplatenie podielových listov a nepotrebuje svoje zdroje ihneď, je výhodnejšie počkať na účinnosť novelizácie zákona a ušetriť tak nemalé peniaze na dani z výnosu vo výške, ktorú by ešte dnes musel zaplatiť.

Investovanie do podielových fondov pritom podľa prieskumu 365.invest patrí medzi najobľúbenejšie formy investovania, ktoré využíva 17 % Slovákov. Navyše výhodou aktívne spravovaných podielových fondov je, že investorovi odpadáva nutnosť pravidelne sledovať a orientovať sa na trhu, pretože to za neho robia odborníci. Na Slovensku sú pritom dostupné viaceré podielové fondy s rôznym zameraním. Sporitelia môžu prostredníctvom nich investovať napríklad do realít, čo predstavuje kapitálovo nenáročný spôsob investovania, ktorý je vhodný najmä pre začiatočníkov. V závislosti od dĺžky investície či postoju k rizika môžu byť voľbou aj akciové, dlhopisové či zmiešané podielové fondy. Na popularite čoraz viac naberajú aj fondy technologických spoločností, udržateľných firiem či spoločností využívajúcich technológiu blockchain.