piatok 4. augusta 2023

EU: Vodík ako alternatívne palivo

Ak chce Európska únia dosiahnuť klimatickú neutralitu, cieľ Európskej zelenej dohody, bude musieť zmeniť spôsob výroby energie a integrovať energetické systémy. Prechod na ekologické hospodárstvo musí ísť ruka v ruke s čistou, cenovo dostupnou a bezpečnou energiou pre firmy aj spotrebiteľov. V júli 2020 Európska komisia predstavila stratégiu pre vodík, ktorá by mala urýchliť vývoj čistého vodíka a jeho využívanie ako hlavného zdroja čistej energie.


Existuje viacero typov vodíka, ktoré sú kategorizované podľa výrobného procesu a výsledných emisií skleníkových plynov. Čistý vodík („obnoviteľný“ alebo „zelený vodík“) sa vyrába elektrolýzou vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov a pri svojej výrobe neuvoľňuje žiadne skleníkové plyny. V súčasnosti zohráva vodík iba nepatrnú úlohu pri zásobovaní energiou. Existujú tu viaceré výzvy a obavy, najmä pokiaľ ide o nákladovú konkurencieschopnosť, rozsah výroby, potreby infraštruktúry a vnímanú bezpečnosť. Vodík by však v budúcnosti mohol umožniť dopravu, vykurovanie a priemyselné procesy, ako aj medzi sezónne skladovanie energie bez emisií.

Aké sú výhody vodíka? Vodík predstavuje asi 2 % energetického mixu Európskej únie. Takmer všetok vodík (až 95 %) sa vyrába s použitím fosílnych palív, čim sa ročne uvoľní 70 až 100 miliónov ton CO2. Na základe výskumu by obnoviteľné zdroje energie mohli v roku 2050 dodávať podstatnú časť európskej energie, z čoho by vodík mohol predstavovať až pätinu. Pokryť by mohol 20 - 50% energetického dopytu v doprave a 5 - 20% v priemysle. Obnoviteľné vodíkové hospodárstvo by mohlo výrazne znížiť vplyv na globálne otepľovanie v porovnaní s hospodárstvom založeným na fosílnych palivách. Väčšinou sa používa ako surovina v priemyselných procesoch, ale tiež ako palivo pre vesmírne rakety. Vzhľadom na svoje vlastnosti môže byť vodík dobrým palivom, pretože: jeho použitie na energetické účely nespôsobuje emisie skleníkových plynov, jediným vedľajším produktom procesu je voda, môže sa použiť na výrobu iných plynov, ako aj kvapalných palív, existujúcu infraštruktúru na prepravu a skladovanie plynu možno prispôsobiť pre vodík, má vyššiu energetickú hustotu ako batérie, takže sa dá použiť na prepravu na veľké vzdialenosti a ťažké tovary.







štvrtok 3. augusta 2023

ÚRSO: Ceny energií v roku 2024

Podľa aktuálnej analýzy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) by pri absencii mimoriadnych opatrení vlády SR koncové ceny elektriny pre domácnosti na rok 2024 mohli oproti dnes platným cenám vzrásť v priemere o 81 % a v prípade plynu o 110 % pri súčasných úrovniach trhových cien. Úrad zároveň vypracoval viacero návrhov na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť primerané ceny energií pre slovenských odberateľov aj v roku 2024 na posilnenie ochrany odberateľov.

Súčasné ceny energií pre domácnosti a ďalšie skupiny odberateľov sú prevažne ovplyvnené mimoriadnymi opatreniami štátu - poskytnutie zlacnenej elektriny zo zmluvy s SE a.s. pre domácnosti ako aj zastropovanie cien energií a finančné kompenzácie. Tieto opatrenia však nie sú automaticky aplikovateľné aj na rok 2024. V prípade absencie vládnych opatrení môžu domácnosti a ďalšie skupiny odberateľov čeliť v roku 2024 zásadnému nárastu koncových cien energií, a to aj napriek poklesu trhových cien energií od konca roka 2022.

Trhové ceny elektriny ovplyvňujú predovšetkým náklady na nákup elektriny na dodávku, na straty v sústavách a na podporu zdrojov OZE a VÚKVET. Pri absencií mimoriadnych opatrení štátu by koncové ceny elektriny pre domácnosti na rok 2024 mohli vzrásť v priemere o 81% oproti dnes platným cenám pri súčasných úrovniach trhových cien. Dopady na ďalšie cenové položky sú v súčasnosti neznáme. Trhové ceny plynu ovplyvňujú predovšetkým náklady na nákup plynu na dodávku a na straty v distribučných sieťach. Pri absencii mimoriadnych opatrení štátu by koncové ceny plynu pre domácnosti na 2024 mohli vzrásť v priemere o 110 % oproti dnes platným cenám pri súčasných úrovniach trhových cien. Dopady na ďalšie cenové položky sú v súčasnosti neznáme.

Návrhy ÚRSO:

  • Implementácia využitia zlacnenej elektriny zo zmluvy s SE a.s. pre domácnosti a prípadné ďalšie cieľové skupiny odberateľov elektriny.
  • Podpora rozvoja a pripájania nových decentralizovaných a obnoviteľných zdrojov elektriny a zariadení na uskladnenie elektriny.
  • Adresná podpora pre cieľové skupiny odberateľov energií v súlade so štátnou sociálnou a daňovou politikou, najmä pre tých, ktorí nebudú mať prístup k zlacnenej elektrine zo zmluvy s SE a.s.
  • Legislatívne ustanovenie definície energetickej chudoby, včítane implementácie opatrení na ochranu domácností spadajúcich do energetickej chudoby.
  • Zvýšenie transparentnosti trhu dodávky ustanovením povinnosti pre dodávateľov zverejňovať ceny a cenníky za dodávku elektriny a plynu pre koncových odberateľov, najmä na neregulovanom trhu.

 

 

streda 2. augusta 2023

EU: Bezpečné hračky

Hračky sú v Európskej únii regulované smernicou 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek. Stanovuje bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo v tretích krajinách. Komisia však zistila niekoľko nedostatkov v praktickom uplatňovaní smernice od jej prijatia v roku 2009. Predovšetkým je potrebná vyššia úroveň najmä pred rizikami, ktoré predstavujú škodlivé chemikálie a smernica sa musí vykonávať efektívnejšie, najmä pokiaľ ide o on-line predaj.


Európska komisia preto predkladá nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa v EÚ predávali len bezpečné hračky. Konkrétne sa zameriavajú na:

  • Zvýšenie ochrany pred škodlivými chemikáliami: Zachováva sa nielen súčasný zákaz karcinogénnych látok, mutagénnych látok či látok poškodzujúcich reprodukciu, ale zakazuje sa aj používanie iných škodlivých chemikálií v hračkách. Napríklad sa zakáže, aby sa v hračkách používali chemikálie, ktoré majú vplyv na endokrinný systém (endokrinné disruptory), a chemikálie, ktoré majú vplyv na dýchaciu sústavu, alebo sú toxické pre konkrétny orgán.
  • Posilnenie presadzovania pravidiel: Všetky hračky budú musieť mať digitálny pas výrobku, ktorý bude obsahovať informácie o súlade s navrhovaným nariadením. Dovozcovia budú musieť na hraniciach EÚ predkladať digitálne pasy výrobkov v prípade všetkých hračiek, a to aj hračiek, ktoré sa predávajú on-line. Nový informačný systém bude kontrolovať všetky digitálne pasy výrobkov na vonkajších hraniciach a identifikovať zásielky, ktoré si vyžadujú podrobné colné kontroly. Za vykonávanie kontrol hračiek budú naďalej zodpovedať vnútroštátni inšpektori. Ak sa navyše objavia nebezpečné hračky predstavujúce riziká, ktoré nie sú v nariadení jasne uvedené, Európska komisia bude mať právomoc požadovať ich stiahnutie z trhu.

utorok 1. augusta 2023

Upozorňujeme: Najčastejšie podvody

Dnešný svet si už bez internetu nedokáže väčšina z nás predstaviť. Denne používame sociálne siete, prostredníctvom ktorých zdieľame svoje zážitky, komunikujeme s priateľmi či s rodinou. Avšak ani tento zdanlivo bezpečný priestor nie je bez rizík. Na čo by si mali spotrebitelia dávať pozor a ako môžu zabrániť prípadným problémom?

Nakupovanie cez sociálne siete: Samotné nákupy nemusia byť vôbec ničím rizikovým, dôležité je však vždy ich realizovať cez oficiálne a riadne zabezpečené stránky vrátane platieb. Máte doma prebytočné oblečenie, ktorého sa chcete zbaviť a ideálne si privyrobiť pár eur? Predaj je skvelou možnosťou, pričom sociálne siete ponúkajú možnosť predaja prostredníctvom pár klikov. Ak ste na opačnej strane a tovar nakupujete, môže sa vám stať, že tovar nepríde v poriadku, prípadne vôbec. Výnimkou však nie sú ani prípady, kedy spotrebitelia (či už na strane kupujúceho, alebo predávajúceho) prídu prostredníctvom premyslených podvodov o veľkú sumu peňazí. 

Podozrivé odkazy: Väčšina používateľov sociálnych sietí sa už stretla so situáciou, keď im prišiel odkaz od kamaráta, príbuzného alebo kolegu z práce, pri ktorom bol napríklad text: „Si to ty?“ Používatelia často na takéto odkazy klikajú. Správa však často nepríde od kamaráta, ale z profilu, ktorý kamaráta pripomína, prípadne z jeho napadnutého účtu. Obrana pred týmito praktikami nie je jednoduchá. Ideálne je na žiadne odkazy neklikať, avšak v bežnej komunikácii sú často užitočnými pomocníkmi. Odporúčame preto kamaráta spätne kontaktovať a požiadať ho o bližší popis odkazu, pretože napadnuté účty spravidla pošlú len túto správu s odkazom a následne už nereagujú. Ak potom odosielateľ správy nebude vedieť, že odkaz poslal, ide pravdepodobne o napadnutý účet. Ak bol odkaz odoslaný z vášho profilu, odporúčame sa ihneď odhlásiť zo všetkých zariadení (väčšina sociálnych sietí ponúka túto možnosť na jedno kliknutie) a zmeniť heslo na bezpečnejší variant. Rovnako odporúčame zmeniť heslá aj na pridružených účtoch, teda napríklad na prihlasovacom emaile. V prípade, že máte problém zapamätať si rôzne heslá, môžete využiť služby manažéra hesiel.

Súťaže: Časté problémy sú spojené aj s rôznymi súťažami na sociálnych sieťach. Najväčším problémom je rozpoznať, či nejde o podvod. Dôležitým bodom je kontrola profilu, ktorý súťaž zdieľa. Ak ide o celosvetovú spoločnosť a na týchto stránkach je iba pár sto sledujúcich, je pravdepodobné, že ide len o napodobeninu týchto stránok. Je tiež dobré sledovať URL adresu, s pomocou ktorej je možné podvod v niektorých prípadoch odhaliť. Časté sú aj „preklepy“ v názvoch stránok, prípadne nahradenie písmen inými znakmi (napríklad znak | namiesto písmena I alebo číslo 0 namiesto písmena O). Zároveň je dobré zamyslieť sa nad súťažou aj kriticky. Vyplatí sa spoločnosti rozdať všetkým súťažiacim vouchery v hodnote 200 EUR? Hoci súťaže často vyvolávajú dojem, že spoločnosť „utráca“ na spotrebiteľov, oveľa častejšie ide o premyslené marketingové stratégie, ktoré spoločnostiam vo výsledku zarobia oveľa viac. V neposlednom rade sa odporúča, aby ste si súťaže overili priamo na webstránkach danej spoločnosti. Vo väčšine prípadov bude táto súťaž propagovaná aj mimo sociálnej siete, aby ju našiel čo najvyšší počet potenciálnych súťažiacich. „Ak je akcia propagovaná len na jednej sociálnej sieti, odporúčame zvýšiť obozretnosť a starostlivo zvážiť, či sa do nej zapojiť,“ upozorňuje Eduarda Hekšová. Výsledkom týchto podvodných súťaží býva často správa, prípadne odpoveď na komentár, ktorý obsahuje odkaz. Ten môže byť už sám o sebe škodlivý a napadnúť účet. V iných prípadoch si podvodník prostredníctvom neho vyžiada údaje, ktoré potom môže zneužiť. Môže ísť napríklad o číslo platobnej karty.

Sľubovaný dar: Z času na čas sa stane, že sa na sociálnych sieťach objaví úplne cudzia osoba, ktorá tvrdí, že má prístup k väčšej sume peňazí (napr. dedičstvo), ale potrebuje najskôr zaplatiť poplatok, aby s financiami mohla disponovať. „Môže ísť o osoby, ktoré sa vydávajú za zahraničných vojakov, prípadne doktorov na misách,“ dopĺňa Eduarda Hekšová. Spravidla však tieto osoby po zaslaní požadovanej čiastky úplne zmiznú a nedajú sa nájsť, v iných prípadoch môžu požadovať ešte ďalší doplatok. Spotrebitelia by si však mali uvedomiť, že úplne cudzia osoba nebude mať záujem deliť sa o peniaze s náhodným človekom, na ktorého narazila na sociálnych sieťach. V podobnom duchu sa nesú aj podvody, pri ktorých sa dotyčný „zamiluje“ a potrebuje požičať peniaze na cestu na Slovensko. Spotrebitelia by preto mali byť veľmi obozretní a na podobné správy ideálne vôbec nereagovať.

Výhodné investície: Menej časté, ale rozhodne nie výnimočné, sú ponuky výhodných investícií. Môže ísť o investície do kryptomien, kedy spoločnosť zaručuje istý výnos. Medzi športovými nadšencami sa však môžeme stretnúť aj s tipmi na stávky, ktoré „zaručene znásobia vklad“. Je dôležité upozorniť, že žiadna investícia nie je zárukou zárobku a peniaze spotrebiteľov sú tak v nebezpečenstve. Investície samotné, samozrejme, nie sú zlé, ale mali by sa uskutočňovať u overených spoločností a s peniazmi, o ktoré si spotrebitelia môžu dovoliť prísť.

Zneužitie údajov zo sociálnych sietí: V poslednom čase podvodníci využili údaje (meno, priezvisko a dátum narodenia), ktoré zaslali spotrebiteľom na overenie formou SMS, pričom sa vydávali za štátne inštitúcie. „V jednej SMS žiadali podvodníci registráciu na podvodnej stránke kliknutím na odkaz. Údajným odosielateľom bolo Ministerstvo financií SR a účelom malo byť vyplatenie príspevku na energie,“ uvádza Hekšová konkrétny prípad. Ľudia by však aj tu mali spozornieť a skontrolovať si priamo na stránkach danej inštitúcie, či žiadosti o takýto príspevok vôbec prebiehajú. Zároveň je veľmi nepravdepodobné, že by sa podobné príspevky žiadali formou SMS. Predísť týmto problémom je možné aj pomocou obmedzenia viditeľnosti týchto údajov. Väčšina sociálnych sietí požaduje iba zverejnenie mena – dátum narodenia a ďalšie údaje možno potom obmedziť tak, aby ich nevidel nikto nepovolaný. 

Všeobecná rada pre tieto prípady je neklikať na odkazy, pri ktorých si spotrebiteľ nie je úplne istý, kam vedú. Ani odkaz, ktorý príde z profilu známeho, nie je bezpečný a je dobré si overiť, či ho skutočne odoslala práve táto osoba. Pri ostatných prípadoch je dôležité si dobre premyslieť, či je reálne, aby bola určitá ponuka (či istý zárobok) skutočná. Prípadne môžete prebrať situáciu s blízkou osobou, ktorá môže celú vec zhodnotiť s určitým odstupom a pomôcť tak predísť strate financií či zneužitiu osobných údajov. Len čo spotrebiteľ peniaze pošle, je potom veľmi ťažké získať ich späť. Pri vyplnení osobných údajov je zároveň prakticky nemožné zamedziť ich ďalšiemu šíreniu.

pondelok 31. júla 2023

GDPR: RIziká umelej inteligencie

Umelá inteligencia (AI) dokáže vytvárať vlastné texty aj obrázky, zvládne robiť zápisy z porád či dokonca navrhovať stratégie a rozhodovať o rôznych záležitostiach na základe vstupných dát. Jej schopnosti sa každým dňom posúvajú vpred. Ako sú však chránené dáta používateľov internetu, ktoré pre svoje výstupy AI potrebuje? Tejto otázke sa dnes venujú už viaceré dozorné orgány v Európe. 

Využívanie umelej inteligencie predstavuje neuveriteľné šetrenie času aj zdrojov. Okrem množstva benefitov, ktoré prináša, však existujú aj riziká, predovšetkým pokiaľ k implementácii AI dochádza nekontrolovaným spôsobom. „Umelá inteligencia funguje na základe učenia sa, čo znamená, že sa neriadi vopred naprogramovanými pokynmi. V dôsledku toho môže vytvoriť viacero nejasností a právnych obáv, napr. neobjektívne či diskriminačné prijímanie rozhodnutí, ktoré porušuje všeobecné požiadavky na spravodlivosť a zodpovednosť stanovené GDPR,“ upozorňuje Jakub Berthoty. Takéto situácie môžu podľa neho nastať, keď by AI rozhodovala v pracovno-právnej oblasti (začatie, zmena, ukončenie zmluvných pracovných vzťahov), v oblasti verejnej pomoci (hodnotenie oprávnenosti prideľovania dávok, overovanie pravosti dokladov), v bankovom sektore (rozhodovanie o bonite klienta) či v oblasti súdnictva (posúdenie dôkazov, ich prijateľnosť) a rôznych iných rizikových sektoroch, kedy je nevyhnutné posúdenie ľudským faktorom. Umelá inteligencia často zhromažďuje a analyzuje veľké množstvo osobných údajov, čo vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany súkromia a bezpečnosti údajov. Chatboty akým je napr. ChatGPT, využívajú na trénovanie svojho jazykového modelu nespočetné množstvo dostupných údajov z webu, vrátane príspevkov na sociálnych sieťach. Mnohé z týchto údajov sú osobné údaje alebo sú chránené autorskými právami. „Dotknuté osoby musia byť v každom prípade adekvátne informované o používaní umelej inteligencie na spracovanie ich osobných údajov. Ak navyše dochádza k automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu (AIR) o ich právach, majú dotknuté osoby právo, aby sa takéto rozhodovanie na nich za stanovených podmienok nevzťahovalo. Pri nezohľadnení týchto faktorov môže dôjsť k porušeniu transparentnosti a zákonného spracúvania osobných údajov,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

Riziká AI si začali všímať európske dozorné orgány. Taliansky dozorný orgán, ako najaktívnejší spomedzi európskych úradov na ochranu osobných údajov v postupe voči AI technológiám, už zakročil proti ChatGPT, AI Chatbot aj voči Clearview. Dôvodom bolo využívanie množstva údajov zozbieraných z internetu bez právneho základu a ďalších náležitostí. O AI sa však aktívne zaujíma aj nemecký a španielsky dozorný orgán a pracovnú skupinu už vytvoril aj Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB). Napriek rizikám je možné umelú inteligenciu využívať v súlade s GDPR. Dôležitá je zvýšená miera senzitivity pri ochrane súkromia, tak zo strany štátnych inštitúcií, ako aj samotných dotknutých osôb. „Pri používaní AI je potrebný proaktívny prístup k zabezpečeniu ochrany osobných údajov a dbať na dodržanie všetkých podmienok stanovených GDPR. Predovšetkým ide o dodržiavanie základných zásad pri spracúvaní osobných údajov, v rámci vopred vymedzených účelov a existujúcich právnych základov. Rovnako treba dbať na zvýšenú mieru transparentnosti a v tom zmysle náležité informovanie dotknutých osôb, že dochádza k spracúvaniu ich údajov - predovšetkým informovanie dotknutých osôb v prípade AIR, profilovania, či spracúvania osobitných kategórií osobných údajov,“ vysvetľuje Jakub Berthoty. Súčasná regulácia na európskej úrovni má len dopomôcť tomu, aby sa z dobrého sluhu nestal zlý pán. V tomto smere bude vítaným prvkom aj návrh Aktu o umelej inteligencii, ktorý zastreší v budúcnosti predmetnú problematiku na európskej úrovni.