EU: Ekologické lety

Europoslanci schválili nový zákon na zvýšenie využívania udržateľných palív, akými sú moderné biopalivá alebo vodík, v odvetví leteckej dopravy. Pravidlá v oblasti leteckej dopravy RefuelEU sú súčasťou balíka Fit for 55, plánu EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a zabezpečiť, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. Ich cieľom je povzbudiť odvetvie leteckej dopravy, aby využívalo udržateľné letecké palivá s cieľom znížiť emisie. Po ich schválení Radou sa začnú uplatňovať od 1. januára 2024 a niektoré ustanovenia od 1. januára 2025.

Ambiciózny harmonogram poskytovania palivového mixu pre tryskové motory ukladá letiskám a dodávateľom palív v EÚ povinnosť zabezpečiť, aby od roku 2025 boli minimálne 2 % leteckých palív zelené, pričom tento podiel sa každých päť rokov zvýši: na 6 % v roku 2030, na 20 % v roku 2035, na 34 % v roku 2040 na 42 % v roku 2045 a na 70 % v roku 2050. Okrem toho špecifický podiel palivového mixu (1,2 % v roku 2030, 2 % v roku 2032, 5 % v roku 2035 a postupne dosahujúci 35 % v roku 2050) musí zahŕňať syntetické palivá, akým je e-kerozín.

Čo je zelené? Podľa nových pravidiel bude pojem „udržateľné letecké palivá“ zahŕňať syntetické palivá, určité biopalivá vyrobené z poľnohospodárskych alebo lesných zvyškov, z rias, biologického odpadu, použitého kuchynsého oleja alebo z niektorých živočíšnych tukov. Recyklované letecké palivá vyrobené z odpadových plynov a odpadového plastu sa tiež považujú za „zelené“. Palivá z krmných a potravinových plodín a palivo z palmových a sójových materiálov nebudú klasifikované ako ekologické, pretože nespĺňajú kritériá udržateľnosti. Ako súčasť udržateľného palivového mixu sa im podarilo zahrnúť aj vodík z obnoviteľných zdrojov, čo je sľubná technológia, ktorá by mohla postupne prispieť k dekarbonizácii leteckej dopravy.

Od roku 2025 bude existovať značka EÚ pre environmentálne parametre letov. Letecké spoločnosti budú môcť uvádzať svoje lety na trh s označením očakávanej uhlíkovej stopy na cestujúceho a očakávanej účinnosti CO2 na kilometer. To umožní cestujúcim porovnať environmentálne parametre letov prevádzkovaných rôznymi spoločnosťami na tej istej trase.

Financie: Sporiť alebo investovať?

Takmer polovica rodičov si myslí, že deti potrebujú viac než 20 000 EUR, aby bezstarostne vyštudovali a dokázali sa osamostatniť. Až 77 % rodičov sa preto snaží deťom odkladať peniaze, pričom využívajú najmä sporiace účty alebo stavebné sporenie. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu, ktorý pre investičnú platformu Fondee pripravila agentúra Ipsos (august 2023, na vzorke 1 250 rodičov).

Najrozšírenejším spôsobom, ako rodičia pre svoje ekonomicky závislé deti odkladajú peniaze, sú sporiace účty (46 %). Druhým najčastejším spôsobom je stavebné sporenie (38 %). Oba produkty však spravidla neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 až 3 % ročne a v konečnom dôsledku tak deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali. „Keď rodič dieťaťu odloží 4000 EUR na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky žiaľ nedosahujú výšku inflácie,” vysvetľuje Eva Hlavsová. Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa len zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov.

Okrem nasporenia balíka financií chcú však rodičia deťom zaistiť predovšetkým podporu v súvislosti so vzdelávaním a dostatočnú finančnú gramotnosť, kým dosiahnú vek dospelosti. Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo „áno“ až 81 %. Podľa 37 % opýtaných rodičov by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisícok EUR. Väčšina rodičov však hovorila o vyšších sumách. Vyše 20 000 EUR uviedlo 24 %, viac ako 40 000 EUR až 16 % a hranicu okolo 100 000 EUR uviedlo 5% rodičov. „Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20 000 EUR buď nedostanú alebo sa násobne viac nadrú,” dodáva Hlavsová.

Superodpočet: V roku 2022

Na základe prvého zverejneného zoznamu subjektov uplatňujúcich si superodpočet na výskum a vývoj v daňových priznaniach za rok 2022 ho na Slovensku využilo podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zatiaľ 171 subjektov. Spoločne čerpali vyše 40 miliónov eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili takmer 8,5 miliónov eur.

Priebežné výsledky čerpania superodpočtu za rok 2022 tak počtom subjektov aj objemom uplatneného superodpočtu pripomínajú finálne výsledky roka 2017, kedy sadzba superodpočtu bola iba 25 %. Situácia v zozname je však podstatne iná: vtedy takmer polovica uplatneného superodpočtu pripadala na U. S. Steel Košice, ktorý v prvom zozname za rok 2022 zatiaľ nie je. Maximálny superodpočet z priebežných výsledkov roka 2022 má hodnotu iba 2,6 mil. eur.

V histórii superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj bude rok 2022 zaznamenaný ako rok návratu k 100-percentnej sadzbe. Po dvoch rokoch, v ktorých si daňové subjekty mohli v daňových priznaniach zo svojho výsledného daňového základu odpočítať ešte dvojnásobok všetkých nákladov, ktoré vynaložili na projekty vlastného výskumu a vývoja, v roku 2022 si mohli dodatočne znížiť daňový základ už len o sumu rovnajúcu sa vynaloženým výdavkom. Odpočet mohli aj v tomto roku navýšiť ešte o 100 percent kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach – táto možnosť zostala zachovaná bez zmeny. „Priebežné výsledky z prvého zverejneného zoznamu naznačujú, že zníženie sadzby na polovicu ovplyvní nielen objem uplatneného superodpočtu, ale aj počet záujemcov o využitie tohto daňového nástroja podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja. Hoci najsilnejší býva zoznam z daňových priznaní odložených do konca júna, obávame sa, že finálne výsledky za rok 2022 neprekročia dosiaľ najúspešnejší rok 2021. Nedoriešené problémy daňovej istoty tohto nástroja a nemožnosť uplatniť si v rámci neho aj náklady na nakupované služby pre účely vlastného výskumu a vývoja v kombinácii s polovičnou sadzbou môžu pôsobiť demotivačne,“ uvádza autorka analýzy Jana Šnircová.

GDPR: Cezhraničná spolupráca

Európska komisia cíti potrebu bližšieho výkladu mechanizmov spolupráce a konzistentnosti (tzv. one stop shop), a preto prichádza s nariadením, ktoré by malo posilniť spoluprácu pri cezhraničnom presadzovaní GDPR vo viac ako jednom členskom štáte Európskej únie. Nariadenie si bude podľa odborníkov na ochranu osobných údajov na Slovensku vyžadovať úpravu vnútroštátnych pravidiel.

V GDPR by sa mala po novom objaviť špecifická sťažnosť pre cezhraničné spracúvanie, čo by znamenalo, že aj slovenský Úrad na ochranu osobných údajov bude nútený vykladať, či ide alebo nejde o cezhraničné spracúvanie. „Zavedenie nových mechanizmov v zmysle nariadenia by si na Slovensku mohlo v praxi vyžadovať väčšiu mieru pozornosti a „záujmu“ zo strany dozorného orgánu a to predovšetkým pri posudzovaní spracúvania osobných údajov s cezhraničným prvkom. Drvivú väčšinu prípadov spracúvania osobných údajov (a to aj pri spracúvaní s cezhraničným prvkom) totiž v súčasnosti dozorný orgán rieši iba na lokálnej úrovni,“ hovorí Jakub Berthoty. Nové pravidlá prinesú aj novú, predpísanú formu sťažnosti, ktorej výsledkom bude jednotný vzhľad podania a jednotný prístup k potrebným informáciám na posúdenie sťažností. Malo by sa tiež zrýchliť riešenie prípadných sporov a strany sporu by mali byť lepšie pripravené na predpokladaný výsledok.

„Napriek tomu, že cieľom nariadenia nie je úprava vnútroštátnych pravidiel môžeme predpokladať, že prijatie nového nariadenia bude pre Slovensko znamenať úpravu zákona o ochrane osobných údajov a úpravu aj vnútroštátnych procesných pravidiel pri presadzovaní GDPR na národnej úrovni tak, aby sa zjednotili s nariadením a procesnými postupmi pri cezhraničnom spracúvaní namiesto aplikovania rozličných postupov. Veríme, že Slovensko zaujme k novému nariadeniu Komisie pozitívny prístup a za účelom riadneho zabezpečenia ochrany osobných údajov svojich obyvateľov a zjednodušenia niektorých procesov implementuje nové prvky nielen do zákona o ochrane osobných údajov, ale predovšetkým do praxe,“ uzatvára advokát Berthoty.

SR: Najviac bankrotujú dlžníci na východe

V auguste 2023 zbankrotovalo 864 občanov Slovenska. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím so 774 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 11,63 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júli zbankrotovalo 840 dlžníkov, ich v auguste bolo o 2,86 percenta viac. Od roku 2006 do konca augusta bolo na Slovensku vyhlásených celkom 74.138 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v auguste, bolo 85 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 58 mužov (68,24 percenta) a 27 žien (31,76 percenta). Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje 9,94 percenta. Vzhľadom na bežný pomer z posledných mesiacov, ktorý dosahoval okolo 11 percent, je to nižšie číslo, avšak znepokojujúcim údajom je, že medzi týmito dlžníkmi boli traja muži vo veku sedemdesiat a viac rokov. Zároveň sme zaznamenali 15 bankrotujúcich manželských párov a 7 rodinných väzieb,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Vyhlásených bolo 855 konkurzov (98,96 percenta) a 9 dlžníkov (1,04 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v auguste 2023 ich bolo 77 (8,91 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 787 (91,09 percenta) na majetok nepodnikateľov. V auguste 2023 súdy zároveň zrušili 813 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 734 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 79 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo vydané jedno uznesenie súdu o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer a z rovnakého dôvodu pribudol do Registra diskvalifikácií jeden dlžník. Piatim ľuďom sa lehota na diskvalifikáciu skončila.

Z osobných bankrotov vyhlásených v auguste 2023 ich pripadalo na mužov 534 a na ženy 330. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s augustom 2022 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 0,08 percentuálneho bodu (61,89 percenta v auguste 2022 vs. 61,81 percenta v auguste 2023). Pomer žien v auguste 2023 medziročne o 0,08 percentuálneho bodu vzrástol (38,11 percenta v auguste 2022 vs. 38,19 percenta v auguste 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v auguste 2023, malo 4,31 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v auguste 2022 ich bolo 3,76 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,12 percenta dlžníčok (v auguste 2022 ich bolo 3,05 percenta). V auguste najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 30,15 percenta (v auguste 2022 s podielom 31,52 percenta) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 31,52 percenta (v auguste 2022 s podielom 28,81 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 187 a v Košickom kraji - 138, najmenej v Trnavskom – 62, rovnako v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji – 75. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v dvoch krajoch: v Banskobystrickom o 38,52 percenta a v Trnavskom o 10,14 percenta. Najviac, o 63,77 percenta počet osobných bankrotov medziročne vzrástol v Bratislavskom a o 43,85 percenta v Prešovskom kraji.