EU: Strategický plán pre energetické technológie

Prijatá revízia strategického plánu pre energetické technológie (SET) má pomôcť zosúladiť pôvodné strategické ciele plánu SET s Európskou zelenou dohodou, plánom REPowerEU a priemyselným plánom zelenej dohody – najmä s aktom o nulovej bilancii emisií. Zabezpečí sa tak koordinovaný prístup na dosiahnutie európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie, podpore strategických technológií s nulovou bilanciou emisií a budovaniu udržateľnej a odolnej energetickej budúcnosti a konkurencieschopnosti priemyslu.

Plán SET z roku 2007 zohráva kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja čistých, účinných a nákladovo konkurencieschopných energetických technológií prostredníctvom koordinácie a spolupráce vo výskume a inováciách v oblasti čistej energie medzi európskym priemyslom, akademickou obcou a národnými vládami. Hoci aktualizovaný plán SET bude mať naďalej zásadný význam pre realizáciu piateho rozmeru energetickej únie, t. j. výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, bude tiež pevne zakotvený v rámci Európskeho výskumného priestoru (EVP).

Európska komisia revíziou SET prijme opatrenia v týchto oblastiach:

• Zahrnúť nové priority v prierezových otázkach vrátane udržateľnosti už v štádiu návrhu, rozvoja zručností, výskumu a inovácií prispôsobených spoločenským potrebám, digitalizácie a prístupnosti trhu. Podporí tak komplexný prístup k vývoju a zavádzaniu čistých a účinných energetických technológií.
• Rozšíriť rozsah súčasných technológií tak, aby zahŕňal všetky strategické technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Tento inkluzívny prístup uznáva podstatný vývoj technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov od vzniku plánu SET, čím sa zabezpečuje, že EÚ zostane na čele inovácií v oblasti čistej energie.
• Vytvoriť špecializovaný pracovný tok pre vodík na vykonávanie pilotného projektu EVP pre ekologický vodík. Toto opatrenie zdôrazňuje záväzok EÚ voči spoločnému podniku zameranému na nové výzvy a vznikajúce technológie, ktoré sú kľúčovým prvkom na ceste Európy ku klimaticky neutrálnej budúcnosti.
• Nadviazať spoluprácu medzi európskymi technologickými a inovačnými platformami a európskymi priemyselnými alianciami vrátane Battery Alliance, Clean Hydrogen Alliance a Solar FV Industry Alliance. Podporia sa tým investície a posilní sa výrobná kapacita v oblasti technológií čistej energie. Bude sa zaoberať aj výzvami v oblasti trhu, regulácie, infraštruktúry a technológií, ktoré v súčasnosti bránia ich širokému prijatiu.
• Poskytnúť plán pokroku, ktorý sa bude naďalej monitorovať prostredníctvom informačného systému plánu SET (SETIS). Bude podkladom pre výročnú správu o stave energetickej únie a bude sa šíriť na konferenciách o pláne SET. Tieto nové smerovanie plánu SET navrhnuté pre každú zo šiestich priorít rozmeru "výskum, inovácia a konkurencieschopnosť" energetickej únie bude stimulovať inovácie a zabezpečí zodpovednosť, čím poháňajú Európu smerom k ekologickejšiemu, udržateľnejšiemu energetickému prostrediu.

Partnerstvo pre prechod na čistú energiu, mnohostranné a strategické partnerstvo vnútroštátnych a regionálnych programov výskumu, vývoja a inovácií spolufinancovaných z programu Európsky horizont a národných vlád, bude naďalej podporovať vykonávanie činností plánu SET a bude nápomocné pri podpore jeho rozšíreného rozsahu pôsobnosti. Komisia bude úzko spolupracovať s krajinami zapojenými do plánu SET (v súčasnosti všetky členské štáty EÚ, Island, Nórsko a Turecko), riadiacou skupinou pre plán SET a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami podľa potreby vrátane nových aktérov a osobitných skupín s cieľom vypracovať a realizovať nové opatrenia a ciele uvedené v oznámení.

SR: Ženy zarábajú stále menej

Na Slovensku je aktuálny rozdiel v mzdách medzi ženami a mužmi 18,8 %, čo nás stále radí na posledné priečky v EÚ (25. miesto z celkových 36), kde je priemer 13 %. Ženy tak musia pracovať približne o 2 mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnakú ročnú odmenu ako muži. Takmer 1/3 Slovákov si podľa prieskumu agentúry 2muse nerovnosť v odmeňovaní žien a mužov uvedomuje.

Takmer polovica pracujúcej populácie je pritom presvedčená, že by mohla zarábať viac, keby neboli prítomné nejaké formy diskriminácie v ich pracovnom prostredí. Napriek tomu až dve tretiny z nich deklarovali, že ich kariérny postup nebol ovplyvnený žiadnou  formou diskriminácie. S týmto tvrdením sa zhodujú muži aj ženy. Zároveň takmer 1/3 populácie sa niekedy stretla s negatívnymi dôsledkami diskusie o plate s kolegami a kolegyňami. Ženy deklarujú negatívne dôsledky o niečo viac, avšak nejde o štatisticky signifikantný rozdiel. Vyše ¼ pracujúcich deklaruje, že ich zamestnávateľ venuje problematike rovnakého finančného ohodnotenia dostatočnú pozornosť a rovnako vyše ¼ si myslí opak. 

Pri predstave vyjednávania platu prevládajú negatívne emócie. Ženy sa cítia nepríjemnejšie v porovnaní s mužmi, avšak rozdiel nie je štatisticky signifikantný. V porovnaní s rokom 2017 sa Slovenky cítia nepríjemnejšie o takmer o 10 %, pričom naopak muži majú v porovnaní s rokom 2017 relatívne stabilné hodnoty. V porovnaní so ženami takmer dvojnásobok mužov deklaruje, že sa im navýšenie platu získať podarilo. Ženy sa obávajú takmer dvojnásobne viac vyjednávať o svojom plate ako muži, pričom spokojnosť s aktuálnym platom je takmer totožná.

On-line: Digitálna očista

Spánkoví odborníci tvrdia, že rok od roku máme kratší a menej kvalitný spánok. Až 90 % duševných chorôb je spojených s poruchami spánku. Aj tri štvrtiny opýtaných Slovákov (75 %) si uvedomujú, že majú problémy s dĺžkou a kvalitou spánku. No len vyše 36 % z nich sa snaží túto situáciu zmeniť. Prieskum spánkových návykov 2023 (SPP, vyše 1.100 respondentov) bol realizovaný v rámci iniciatívy Digitálna očista s cieľom uvedomelého používania digitálnych technológii, ktoré spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie a produkujú nezanedbateľnú časť CO2. 

„Človek, ktorý nemá dostatok odpočinku, je zábudlivý, nekoordinovaný, horšie komunikuje, pomalšie rozpráva, má sklon k agresivite. Môže byť chorľavejší, mať slabšiu imunitu a často pociťovať hlad,“ popisuje negatívne následky chýbajúceho spánku neurovedec a odborník na spánok Tomáš Eichler.

Podľa výsledkov prieskumu takmer polovica opýtaných venuje viac ako dve hodiny pred spánkom sledovaniu televízie, zábave so smartfónom či práci na počítači. Podobné množstvo, necelých 50 %, dokonca ani nepovažuje za dôležité tento čas obmedzovať. Až 66 % účastníkov priznáva, že si mobil berie aj do postele, čo nám podľa expertov na spánok vôbec neprospieva. „Modré svetlo bráni tvoreniu melatonínu, hormónu, ktorý vyvoláva ospalosť a synchronizuje biologické rytmy celého tela. Navyše, mobil v posteli predstavuje mentálny stimul a môže nám brániť v pokojnom spánku,“ vysvetľuje Tomáš Eichler. Na digitalnaocista.sk nájdete rady a tipy, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, šetriť energie a v dôsledku toho aj lepšie spať.

EU: Životné podmienky zvierat

Ochrana dobrých životných podmienok zvierat má pre Európanov podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra zásadný význam. Európske normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat patria medzi jedny z najprísnejších na svete. Veľká väčšina Európanov (84 %) sa však domnieva, že dobré životné podmienky hospodárskych zvierat by mali byť v ich krajine chránené lepšie. Podobný počet (83 %) podporuje obmedzenie času prepravy zvierat. Takmer tri štvrtiny respondentov (74 %) podporujú lepšiu ochranu dobrých životných podmienok spoločenských zvierat vo svojej krajine.

Vyše 90 % Európanov sa domnieva, že poľnohospodárske a šľachtiteľské postupy by mali spĺňať základné etické požiadavky: poskytnutie dostatočného priestoru zvieratám, dostatok potravy a vody, prostredie prispôsobené ich potrebám (blato, slama atď.) a zabezpečenie správnej manipulácie. Prieskum tiež ukázal vysokú úroveň obáv o dobré životné podmienky zvierat na bitúnkoch. Tri štvrtiny respondentov považovali prax zabíjania samčích mláďat po narodení za neprijateľnú, zatiaľčo prevažná väčšina uprednostnila zákaz rezania určitých častí tiel zvierat (chvosty, uši, zobáky atď.), pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné, a s anestéziou. Pokiaľ ide o kožušinové farmy, viac ako polovica opýtaných (57 %) sa domnieva, že by mala byť v EÚ prísne zakázaná a takmer tretina (32 %) si myslí, že by sa mala zachovať len za lepších životných podmienok.

Pokiaľ ide o dovoz potravín z krajín mimo EÚ, viac ako osem z desiatich Európanov (84 %) sa domnieva, že súčasná situácia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat by sa mala zmeniť, a to buď uplatňovaním pravidiel EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na dovoz potravín, alebo označovaním potravín podľa platných noriem. Napriek rozhovorom, ktoré sa uskutočnili v marci 2023, keď už boli ceny potravín veľmi vysoké v dôsledku inflácie, 60 % respondentov uviedlo, že by boli ochotní zaplatiť viac za výrobky pochádzajúce z poľnohospodárskych systémov šetrných k dobrým životným podmienkam zvierat. Približne štvrtina (26 %) by bola ochotná zaplatiť až o 5 % viac za potraviny šetrné k dobrým životným podmienkam zvierat.

Osobitný prieskum Eurobarometra sa uskutočnil od 2. do 26. marca 2023. Celkovo bolo oslovených 26.376 respondentov z 27 členských štátov EÚ a z rôznych sociálnych a demografických skupín. Používala sa metodika osobných rozhovorov v domácnostiach ľudí alebo pred ich dverami v štátnom jazyku s výnimkou Malty, Česka, Dánska a Fínska, kde sa niektoré rozhovory uskutočnili pomocou videorozhovoru s pomocou počítača.

SR: Zamestnanosť a mzda v auguste 2023

Podľa štatistického úradu rast nominálnych miezd na Slovensku v auguste predbehol infláciu, keďže vo väčšine sledovaných odvetví zárobky reálne vzrástli. Pritom pretrvala medziročne nižšia zamestnanosť. Od začiatku roka 2023 sa počet zamestnancov medziročne zvýšil len v 4 z 10 sledovaných odvetví, a to v stavebníctve, informáciách a komunikácii, ubytovaní a v predaji a oprave motorových vozidiel.

Zamestnanosť v slovenskom hospodárstve bola v auguste 2023 medziročne nižšia v 6 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. V najväčšom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle ubudlo medziročne 0,5 % zamestnancov. Pokles pretrváva s výnimkou tohtoročného marca už 18 mesiacov. Z ďalších odvetví s vysokým počtom pracovníkov pokles zamestnanosti pretrval aj vo vybraných trhových službách a v maloobchode. Najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 4,1 % evidovali reštaurácie a pohostinstvá. Z väčších odvetví si rastúci trend zamestnanosti udržalo stavebníctvo o 0,6 %, z menších informácie a komunikácia o 1,4 %, ako aj predaj a oprava motorových vozidiel o 1 % či ubytovanie o 4,5 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v auguste 2023 medziročne vzrástla najviac, o 17,5 % v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (priemerne 726 eur, čo bolo najmenej zo sledovaných odvetví). O viac ako 12 % rástla mzda vo veľkoobchode (1.432 eur) a v stavebníctve (1.035 eur). O vyše 11 % narástli zárobky v maloobchode (1.093 eur) a vo vybraných trhových službách (1.378 eur). O vyše 10 % sa zvýšili platy v predaji a oprave motorových vozidiel (1.370 eur) a v doprave a skladovaní (1.307 eur). Až v 9 z 10 sledovaných odvetví reálne mzdy medziročne vzrástli. Najvýraznejšie, takmer o 8 % sa zvýšili v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, úroveň rastu o 3 % prekročili vo veľkoobchode a v stavebníctve. V ostatných odvetviach sa medziročný rast reálnych miezd pohyboval od 0,1 % v ubytovaní do 2,4 % v maloobchode. K reálnemu poklesu zárobkov prišlo len v informáciách a komunikácii, a to o 1,7 %.

V súhrne za osem mesiacov roka 2023 sa nominálna mesačná mzda najviac zvýšila v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 16,1 % na 1.062 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,2 % na 698 eur a v stavebníctve o 13,8 % na 1.005 eur. Reálne mzdy sa od začiatku roka zvýšili len v ubytovaní, v činnostiach reštaurácii a pohostinstiev ako aj v stavebníctve. V ostatných odvetviach reálne mzdy ešte medziročne klesli.