EU: Peňaženka digitálnej identity

Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli počas posledného kola trialógov o nariadení, ktorým sa zavádzajú európske peňaženky digitálnej identity, konečnú dohodu. Občania EÚ budú mať možnosť využívať európsku peňaženku digitálnej identity na prístup k verejným a súkromným on-line službám, pričom bude zaistená ochrana ich osobných údajov v celej Európe. Po formálnom prijatí nadobudne európsky rámec digitálnej identity účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v úradnom vestníku. Členské štáty budú musieť sprístupniť európske peňaženky digitálnej identity svojim občanom do 24 mesiacov po prijatí vykonávacích aktov, ktorými sa stanovujú technické špecifikácie európskej peňaženky digitálnej identity a technické špecifikácie certifikácie.

Popri verejných službách budú musieť európsku peňaženku digitálnej identity akceptovať na prihlásenie sa do on-line služieb aj veľmi veľké platformy určené podľa aktu o digitálnych službách (vrátane služieb ako Amazon, Booking.com alebo Facebook) a súkromné služby, ktoré sú zo zákona povinné autentifikovať svojich používateľov. Peňaženky budú vďaka svojim prvkom a spoločným špecifikáciám dostatočne atraktívne pre všetkých súkromných poskytovateľov služieb, aby ich akceptovali na účely svojich služieb, čo povedie k vytváraniu nových obchodných príležitostí. Peňaženka takisto uľahčí poskytovateľom služieb dodržiavanie rôznych regulačných požiadaviek.

Okrem bezpečného uchovávania digitálnej identity peňaženka umožní používateľom otvárať si bankové účty, vykonávať platby a ukladať si digitálne dokumenty, ako je mobilný vodičský preukaz, lekárske predpisy, osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo cestovné lístky. Peňaženka bude používateľsky ústretovou a praktickou alternatívou k on-line identifikácii zaručenou právnymi predpismi EÚ. Používateľ peňaženky bude v plnej miere rozhodovať o tom, či bude alebo nebude zdieľať svoje osobné údaje, bude mať zaistený najvyšší stupeň bezpečnosti nezávisle certifikovaný podľa rovnakých noriem, a príslušné časti kódu peňaženky budú uverejnené s otvoreným zdrojovým kódom, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť zneužitia, nezákonného sledovania, vyhľadávania alebo zachytávania údajov vládou.

Peňaženka bude obsahovať prehľad všetkých transakcií, ktoré má jej držiteľ k dispozícii, umožní oznamovať podozrenia na porušenia ochrany údajov a interakciu s inými peňaženkami. Okrem toho budú môcť občania prepojiť peňaženku s existujúcimi vnútroštátnymi systémami elektronickej identifikácie a využívať bezplatné elektronické podpisy na neprofesionálne použitie.

SR: Zamestnanosť a mzda v septembri 2023

V septembri t. r. na Slovensku podľa štatistického úradu mzdy rástli, ale zamestnanosť klesla, najvýraznejšie vo veľkoobchode. V súhrne od začiatku roka 2023 sa počet zamestnancov medziročne zvýšil len v stavebníctve, ubytovaní, informáciách a komunikácii a v predaji a oprave motorových vozidiel.

Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2023 medziročne rástla najviac o 16,2 % v maloobchode na 1.135 eur. Dvojciferným tempom rástli mzdy zamestnancov aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,1 % na 710 eur a vo vybraných trhových službách o 11,9 % na 1.390 eur. Nárast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 6,7 % v informáciách a komunikácii, kde septembrová priemerná mzda zodpovedala 2.345 eurám, do 9,1 % vo veľkoobchode s priemernou mzdou vo výške 1.409 eur. Septembrové mzdy vo väčšine sledovaných odvetví odolali inflácii, teda medziročne reálne vzrástli. Najvýraznejšie, o 7,4 % sa zvýšili v maloobchode, úroveň rastu o 3 % prekročili vo v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev a vo vybraných trhových službách. V sektore dopravy zostali na úrovni septembra 2022. Reálne nižšie zárobky o 1,4 % dostali zamestnanci v informáciách a komunikácii a tiež v priemysle, kde reálne mzdy poklesli medziročne o 0,7 %.

V najväčšom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle ubudlo medziročne 0,7 % zamestnancov, pričom zamestnanosť v tomto odvetví klesá už 19 mesiacov s výnimkou tohtoročného marca. Z ďalších zamestnávateľsky významnejších odvetví k redukcii pracovnej sily prišlo aj vo vybraných trhových službách a v maloobchode. Najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 4,6 % evidoval veľkoobchod. Z väčších odvetví si rastúci trend zamestnanosti udržalo stavebníctvo o 1,3 %, z menších informácie a komunikácia o 3,2 % a predaj a oprava motorových vozidiel o 3,3 %.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2023 nominálna mesačná mzda vzrástla najviac v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 15,1 % na 1.068 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14 % na 699 eur a v stavebníctve o 13,2 % na 1.008 eur. Reálne mzdy sa od začiatku roka zvýšili o 2,8 % v ubytovaní, do 2 % v činnostiach reštaurácii a pohostinstiev, v stavebníctve a aj vo vybraných trhových službách. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.

Bankroty: V októbri najmä v Bratislavskom kraji

V októbri 2023 zbankrotovalo 986 občanov Slovenska. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. to v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 900 osobnými bankrotmi predstavuje nárast o 9,56 percenta a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 692 dlžníkov, ich v októbri bolo o 42,49 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra bolo vyhlásených 75.816 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v októbri, bolo až 137 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 61,31 percenta mužov a 38,69 percenta žien. Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje až 14,04 percenta, čo je o 3 percentuálne body viac, než je dlhodobý priemer. Zvýšil sa počet bankrotujúcich ľudí bez domova v mestských častiach Bratislavy – 18 (1,84 %) a 6 (0,61 %) na známej schránkovej adrese Karpatské námestie 7770/10A a 3 osoby si uvádzali adresu Stavbárska 5178/40. Zaznamenali sme 24 bankrotujúcich manželských párov a 8 rodinných väzieb,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Z vyhlásených 976 konkurzov (98,99 percenta) sa 10 dlžníkov (1,01 percenta) rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2023 ich bolo 83 (8,42 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 903 (91,58 percenta) na majetok nepodnikateľov. Súdy zároveň zrušili 886 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 792 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 94 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Na mužov pripadlo 605 a na ženy 381 bankrotov. V medziročnom porovnaní s októbrom 2022 tak podiel mužov na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 2,03 percentuálneho bodu (59,33 percenta v októbri 2022 vs. 59,33 percenta v októbri 2023). Pomer žien v októbri 2023 medziročne o 2,03 percentuálneho bodu klesol (40,67 percenta v októbri 2022 vs. 38,64 percenta v októbri 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2023, malo 2,15 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2022 ich bolo 2,81 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 1,84 percenta dlžníčok (v októbri 2022 ich bolo 1,64 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 29,09 percenta (v októbri 2022 s podielom 29,21 percenta) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 23,13 percenta (v októbri 2022 s podielom 30,05 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom – 174 a v Banskobystrickom kraji - 160, najmenej v Žilinskom – 56 a v Trenčianskom kraji – 88. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v štyroch krajoch: najviac v Nitrianskom kraji o 31,55 percenta. Počet osobných bankrotov medziročne najviac vzrástol v Bratislavskom kraji – až o 75,76 percenta. „Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu alebo oddlženia vydáva súd podľa miesta trvalého bydliska dlžníka – nie v mieste, kde sa dlžník prípadne dostal do finančných problémov“ doplňuje Jana Marková.

EU: Euro 7

Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu o prepracovanom návrhu pravidiel EÚ pre typové schvaľovanie a dohľad nad trhom s motorovými vozidlami (Euro 7). Novým nariadením sa aktualizujú súčasné limity pre emisie výfukových plynov (akými sú oxidy dusíka, tuhé častice, oxid uhoľnatý a amoniak) a zavedú sa nové opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a zvýšenie životnosti batérií.

Poslanci súhlasia s úrovňami, ktoré navrhla Európska komisia pre emisie znečisťujúcich látok pre osobné automobily, a navrhujú dodatočné rozdelenie emisií do troch kategórií ľahkých úžitkových vozidiel na základe ich hmotnosti. Navrhujú sa v nich aj prísnejšie limity výfukových emisií merané v laboratórnych a skutočných jazdných podmienkach pre autobusy a ťažké úžitkové vozidlá. Parlament chce tiež zosúladiť metodiky a limity EÚ pre výpočet emisií častíc z bŕzd a miery oderu pneumatík s medzinárodnými normami, ktoré v súčasnosti vypracúva Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov.

Európska komisia už 10. novembra 2022 navrhla prísnejšie emisné normy látok znečisťujúcich ovzdušie pre vozidlá so spaľovacími motormi bez ohľadu na použité palivo. Súčasné emisné limity sa vzťahujú na osobné automobily a dodávky (Euro 6) a na autobusy, nákladné vozidlá a iné ťažké úžitkové vozidlá (Euro VI). Ako novinka sa v návrhu Euro 7 riešia emisie mimo výfukových plynov (mikroplasty z pneumatík a častice z bŕzd) a sú tam tiež zahrnuté požiadavky týkajúce sa životnosti batérie. Prijatím tejto správy europrlament reaguje na očakávania občanov, pokiaľ ide o podporu nákupu elektrických vozidiel, ktoré spĺňajú dobré normy životnosti batérií, pokrok v zavádzaní digitálnej a elektrickej infraštruktúry a zníženie energetickej závislosti EÚ od zahraničných aktérov.

Radíme: Okuliare zadarmo

Za obrazovkami počítačov, tabletov či iných mobilných zariadení trávime aktuálne v priemere 6 hodín a 58 minút. Za posledné desaťročie pritom globálne narástol čas strávený za obrazovkami priemerne o 50 minút za deň a má tendenciu ďalej rásť. Mnohí ľudia pociťujú čoraz častejšie zhoršenie zraku, ale aj sprievodné problémy, akými sú únava očí, problém so spaním, pálenie očí, suché a podráždené oči.

„Dlhodobé štatistiky našich meraní vo firmách dokazujú, že až 99 % zmeraných zamestnancov má korekčnú vadu, pričom z tohto čísla až 55 % ju vôbec nerieši,“ uviedol Martin Slaný. Okrem únavy, zníženia pracovného výkonu, rôznych symptómov zhoršenia kvality videnia a bolesti očí ovplyvňuje nekorigovaná zraková ostrosť aj spôsob držania hlavy a tela tzv. kompenzačným držaním tela, ktoré sa vo veľmi krátkom čase prejavuje bolesťou rôznych častí tela, najčastejšie hlavy a krku, ktoré zdanlivo nesúvisí s nekorigovanou kvalitou videnia. Pri pociťovaní prvotných problémov Slováci často siahajú po lacných korekčných pomôckach, ktoré im pocitovo dokážu uľaviť. Nájsť ich môžete v internetových obchodoch, ale tiež v drogériách či potravinových reťazcoch ako univerzálne okuliare. Tieto pomôcky sú často vyrobené z menej kvalitných materiálov a ich konštrukcia môže byť nepresná. Môžu tak spôsobiť nepríjemné pocity pri nosení okuliarov alebo dokonca alergické reakcie. „Lacné okuliare často nemusia mať presne stanovenú dioptriu, čo môže spôsobiť nepresné korekcie zraku. V začiatku sa môže zdať, že s okuliarmi dobre vidíte, avšak ich používanie vedieť k zhoršeniu zraku alebo iný problémom so zrakom,“ upresnil Martin Slaný. Lacné materiály sa môžu tiež ľahko poškodiť a zapríčiniť zhoršenú kvalitu videnia či zvýšené námahanie zraku. Rovnako tak im chýba garancia filtrovania škodlivých žiarení, ako napríklad UV či umelé modré svetlo podľa európskej normy.

Požiadajte svojho zamestnávateľa o vyšetrenie, ak cítite zhoršenie zraku. Niektorí slovenskí zamestnanci nevedia, že podľa Nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, má každý zamestnanec pracujúci so zobrazovacou jednotkou nárok na zamestnávateľom hradené vyšetrenie očí a zraku či dokonca korekčný prostriedok (t.j. okuliare, resp. kontaktné šošovky, a pod.). Ak teda pracujete s počítačom nepretržite niekoľko hodín denne, je dôležité pravidelne kontrolovať svoj zrak. To, podľa vyššie menovaného nariadenia vlády, by mal uhradiť zamestnávateľ, a v prípade, že príde k merateľnému zhoršeniu, je možné žiadať od zamestnávateľa špeciálnu korekčnú pomôcku, teda okuliare či kontaktné šošovky.