On-line: Správy každý deň

Viac ako polovica slovenských internetových používateľov nad 15 rokov sleduje správy každý deň. Mobilný telefón je hneď v závese a na treťom mieste je rádio. Úlohu rýchleho informátora o aktuálnom dianí dnes medzi platformami plnia okrem spravodajských webov aj sociálne siete. Pri výbere konkrétnych spravodajských zdrojov Slováci najviac riešia dôveryhodnosť, ktorú pre nich zaručuje najmä uvedené meno autora a poskytovanie priestoru rôznym názorovým prúdom.

On-line výskum ResSOLUTION Group a Nielsen (500 respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) prebehol v období pred slovenskými parlamentnými voľbami, čo mohlo mať vplyv na výsledky. Viac ako polovica (54 %) Slovákov uviedla, že aspoň raz denne sleduje spravodajstvo v televízii. Na druhom mieste je internetové spravodajstvo v mobilnom telefóne, ktoré kontroluje aspoň raz denne 50 % Slovákov. Avšak pokiaľ ide o sledovanie správ niekoľkokrát denne, prvenstvo má práve mobil, ktorý tak využíva jedna tretina, zatiaľčo v televízne spravodajstvo viackrát za deň sleduje iba štvrtina Slovákov. Každý deň v rádiu správy počúva 44 % a cez počítač alebo notebook sa k spravodajstvu denne dostáva 41 %. Tlač ako denný zdroj spravodajstva využíva už len 16 % Slovákov.

Televízne spravodajstvo na dennej báze sleduje najmä strašia časť populácie, pričom s klesajúcim vekom táto tendencia slabne. V skupine nad 55 rokov je to 71 %, z ľudí vo veku 35 až 54 rokov je to 55 % a v najmladšej skupine od 15 do 34 rokov iba 40 %. Podobný, aj keď menej výrazný trend platí aj pri rádiu (55+ rokov 50 %, 35–54 rokov 46 %, 15–34 rokov 36 %). Dve najčastejšie miesta na internete, ktoré Slováci navštevujú, keď chcú zistiť, čo sa deje nové sú sociálne siete a najčastejšie navštevované spravodajské weby (zhodne 34 %). Siete za týmto účelom vo väčšej miere navštevujú ženy (41 % vs. 27 % mužov) a najmladšie skupiny do 35 rokov (46 %). Na často navštevované spravodajské weby si ako prví po aktuality chodia skôr muži (40 % vs. 28 % žien). 17 % respondentov novinky hľadá na stránkach webového prehliadača. Najčastejšie sledovaným typom spravodajstva na internete sú (medzi jeho konzumentmi) správy o počasí, ktoré aspoň raz za deň vyhľadá 66 % z nich. Tri pätiny (60 %) na internete denne sledujú horúce aktuality a tiež domáce spravodajstvo. Zahraničné správy na internete sleduje každý deň 48 % opýtaných, regionálne aj dopravné spravodajstvo zhodne 38 %.

Pri výbere spravodajských zdrojov je pre konzumentov spravodajstva najdôležitejšia dôveryhodnosť, ktorú považuje za kľúčovú 53 % z nich. Viac než tretina (35 %) rieši, či má zdroj dostatočne široký záber informácií a 31 % vyberá podľa relevancie informácií ohľadom pre nich dôležitých tém. Medzi ďalšie dôležité kritériá pri výbere spravodajského zdroja patrí aj rýchlosť správ (28 %), ich prehľadnosť a radenie (26 %) a pohodlnosť (23 %). Zárukou dôveryhodnosti spravodajstva je pre tri štvrtiny konzumentov správ uvedenie meno autora v príspevku. Pre 72 % je dôležitým ukazovateľom dôveryhodnosti to, že zdroj dáva priestor rôznym názorovým prúdom. Nasledujúce kritériá sú z hľadiska dôveryhodnosti dôležité pre 67–69 % Slovákov: dohľadateľnosť (neanonymita) majiteľa média, prítomnosť známych a uznávaných redaktorov, tvorba vlastného spravodajského obsahu, etablovanosť média, pridávanie odkazov na primárne zdroje, verejnoprávnosť zdroja a vlastník, ktorý nie je spojený s politikou alebo presadzovaním obchodných záujmov.

EU: Obnova prírody

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o právnom predpise o obnove prírody. Po prijatí a uplatňovaní v členských štátoch EÚ bude tento právny predpis kľúčovým príspevkom na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a na zvýšenie pripravenosti a odolnosti Európy voči účinkom zmeny klímy.

Právnym predpisom by sa mal začať proces nepretržitého a trvalého oživenia prírody na pevnine aj na mori Európskej únie. Ako celkový cieľ, ktorý sa má dosiahnuť na úrovni EÚ, členské štáty zavedú do roku 2030 opatrenia na obnovu aspoň v 20 % pevninských oblastí EÚ a 20 % jej morí. Do roku 2050 by sa takéto opatrenia mali zaviesť pre všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnoviť. Európsky parlament a Rada budú teraz musieť formálne prijať nové nariadenie. Účinnosť nadobudne 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty potom budú musieť Európskej komisii predložiť svoj prvý plán obnovy prírody do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti.

Na rôzne ekosystémy sa budú vzťahovať rôzne ciele obnovy a členské štáty rozhodnú o konkrétnych opatreniach, ktoré sa budú uplatňovať na ich územiach. Na tento účel vypracujú národné plány obnovy prírody s potrebami obnovy a opatreniami prispôsobenými miestnemu kontextu a harmonogramom ich vykonávania. Vypracujú tieto plány so zapojením miestnych komunít a občianskej spoločnosti. Plány by sa mali usilovať o synergie so zmierňovaním zmeny klímy, adaptáciou na zmenu klímy a predchádzaním katastrofám, ako aj s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Konkrétne ciele pre rôzne ekosystémy sa budú týkať napríklad zlepšenia stavu kľúčových suchozemských a morských biotopov EÚ, mestských ekosystémov, riek a záplavových oblastí alebo zlepšenia rozmanitosti opeľovačov.

5G: Podpora udržateľnosti

Udržateľná budúcnosť je jednou z najväčších súčasných výziev. Veľké nádeje sa vkladajú do nových technológií – vo svete konektivity ponúkajú siete 5G obrovský potenciál na väčšiu ochranu klímy. Giesecke+Devrient (G+D) identifikovalo päť príkladov, ako 5G šetrí emisie a podporuje udržateľnosť v každodennom živote.

V globálnom úsilí o ochranu životného prostredia a podporu trvalo udržateľného životného štýlu zohráva znižovanie emisií a podpora technológií šetriacich zdroje kľúčovú úlohu. Veľký potenciál má v tomto smere štandard mobilnej komunikácie 5G, ktorý dokáže prenášať dáta rýchlejšie a efektívnejšie ako bežné technológie. Ako môže prispieť konkrétne?

1. Vysoká energetická účinnosť. Čím viac informácií zariadenia odosielajú a prijímajú cez mobilnú sieť na jednotku energie, tým je ich spotreba energie nižšia. V porovnaní so 4G odborníci očakávajú, že 5G zvýši efektivitu stonásobne, čo umožní operátorom mobilných sietí ušetriť veľké množstvo energie a znížiť emisie. Zlepšenie energetickej účinnosti je zároveň dôležitým predpokladom na technickú realizáciu očakávaného nárastu dátových prenosov.

2. Riadenie a automatizácia. Pomocou senzorov v sieti 5G môžu spoločnosti v reálnom čase monitorovať stav majetku, napr. výrobné stroje, výťahy, veterné turbíny alebo nákladné autá. Presným plánovaním údržby a predchádzaním prestojom spoločnosti znižujú energetické nároky a znižujú svoje prevádzkové náklady. Senzory tiež zohrávajú ústrednú úlohu v automatizovanom riadení závodu tým, že dodávajú veľké množstvo údajov do analytických platforiem. Zozbierané informácie v kombinácii s umelou inteligenciou a digitálnymi dvojčatami maximalizujú výkon rastlín, ktoré v dôsledku toho fungujú efektívnejšie a spotrebúvajú menej energie.

3. Efektívnejšie výrobné reťazce. Rýchly prenos dát a nízka latencia sú kľúčovými požiadavkami digitalizácie priemyselnej výroby. 5G otvára brány pre zosieťované závody alebo automatizované dopravné systémy, ktoré zaisťujú maximálnu efektivitu v rámci výrobných procesov. Týmto spôsobom technológia znižuje energetické nároky a šetrí emisie CO 2 .

4. Kontrolované poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska výroba je nielen rozhodujúca v úsilí o vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti, ale tiež je vhodná na používanie technológií 5G na zníženie emisií a zvýšenie výnosov. Prístup inteligentného poľnohospodárstva využíva senzory 5G IoT na zhromažďovanie údajov pre lepšie rozhodovanie – napríklad sledovaním úrovne vlhkosti pôdy alebo určením optimálneho času na hnojenie. Štandard 5G tiež umožňuje použitie dronov na analýzu poľnohospodárskej pôdy, automatizovaných strojov a sledovanie zdravia zvierat.

5. Smart City. 5G umožňuje rozvoj inteligentných miest, kde prepojené zariadenia zbierajú a zdieľajú dáta v reálnom čase. Tieto údaje je možné použiť na optimalizáciu spotreby energie, dopravného toku, odpadového hospodárstva a ďalších. Efektívnym riadením zdrojov môžu mestá znížiť svoju uhlíkovú stopu a zlepšiť kvalitu života obyvateľov.

EU: Ochrana detí on-line

Nové európske pravidlá majú nariadiť poskytovateľom internetu posúdiť, či existuje značné riziko ich služieb na on-line sexuálne zneužívanie detí, a zároveň prijať opatrenia na zmiernenie tohto rizika. Opatrenia majú byť cielené, primerané a účinné a poskytovatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa, ktoré z nich použijú. Pornografické stránky majú mať primerané systémy overovania veku, mechanizmy označovania materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí (CSAM) a moderovanie ľudského obsahu spracovania týchto správ. Služby zamerané na deti by mali štandardne vyžadovať súhlas používateľov s nevyžiadanými správami, umožňovať blokovanie a posilniť rodičovskú kontrolu.

Návrh zákona má umožniť súdnym orgánom povoliť časovo obmedzené príkazy ako poslednú možnosť na odhalenie akéhokoľvek CSAM a jeho odstránenie alebo znemožnenie prístupu k nemu. Poslanci okrem toho zdôraznili potrebu zacieliť príkazy na odhalenie na jednotlivcov alebo skupiny (vrátane odberateľov kanála) spojené so sexuálnym zneužívaním detí na základe "dôvodného podozrenia". V prijatom stanovisku vylúčili šifrovanie bez medzifáz z rozsahu príkazov na odhalenie, aby sa zaručilo, že komunikácia všetkých používateľov je bezpečná a dôverná. Poskytovatelia by si mohli vybrať, ktoré technológie budú používať, pokiaľ budú spĺňať prísne podmienky stanovené v právnych predpisoch a budú podliehať nezávislému verejnému auditu.

Zriadiť sa má centrum Európskej únie na ochranu detí, ktoré by pomohlo implementovať nové pravidlá a podporilo poskytovateľov internetu pri odhaľovaní CSAM. Malo by zhromažďovať, filtrovať a distribuovať CSAM správy príslušným vnútroštátnym orgánom a Europolu. Centrum by vyvíjalo detekčné technológie pre poskytovateľov a spravovalo databázu hashov a iných technických ukazovateľov CSAM identifikovaných vnútroštátnymi orgánmi. Podporovalo by tiež vnútroštátne orgány pri presadzovaní nového súboru pravidiel týkajúcich sa sexuálneho zneužívania detí, vedení vyšetrovaní a vyberaní pokút až do výšky 6 % celosvetového obratu za ich nedodržanie. Poslanci napokon navrhujú vytvoriť nové poradné fórum pre práva obetí a pozostalých.

SR: Inflácia v októbri už len 7 %

Inflácia na Slovensku podľa štatistického úradu aj v októbri klesala už ôsmy mesiac za sebou. V porovnaní so septembrom t. r. však stále mierne zdraželi niektoré potravinové položky a vyššie boli aj vysokoškolské poplatky. Ceny pohonných látok poklesli, a to nielen medziročne, ale po štyroch mesiacoch aj medzimesačne. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 7,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 7,6 % a čistá inflácia hodnotu 7,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,2 %.

Ceny tovarov a služieb v októbri t. r. na Slovensku v porovnaní so septembrom 2023 mierne vzrástli, najmä potraviny a nealko nápoje, ktoré majú vo výdavkoch slovenských domácností druhú najväčšiu váhu po výdavkoch na bývanie a energie. Potraviny medzimesačne zdraželi o 0,2 %, pri mlieku, syroch a vajciach o 1 % (jogurty, syry, bryndza), chlieb a obilniny o 0,4 %. Mierne zdraželi tiež oleje a tuky o 1,2 % (rastom cien olejov) a pod vplyvom sezónnych zmien aj zelenina o 0,9 %. Naopak zlacnelo ovocie a mäso. Medzimesačne sa zvýšili tiež ceny odevov a obuvi o 1,9 %, ako aj vzdelávania o 2,3 %, a to najmä vyššími poplatkami za vysokoškolské vzdelávanie. Medzimesačne poklesli iba ceny v odbore doprava o 2,6 %, a to hlavne pod vplyvom zlacnenia pohonných látok o 3,5 %, ktoré medzimesačne klesli prvýkrát od júna 2023, ako aj dopravných služieb.

Medziročná úhrnná inflácia v októbri t. r. dosiahla na Slovensku úroveň 7,1 %. Dvojciferný rast cien sa prejavoval už len vo vzdelávaní, v reštauráciách a hoteloch a zdravotníctve. Ceny za vzdelávanie boli medziročne vyššie až o 15 %. K septembrovému rastu poplatkov v škôlkach, základných či stredných školách sa tak pridal októbrový rast vysokoškolských poplatkov. Potraviny boli medziročne drahšie o 8,9 %, po 20 mesiacoch sa rast ich cien dostal pod úroveň 10 %. Dvojciferné tempo rastu cien mal už len chlieb a obilniny, ryby, cukor a cukrovinky a tiež koreniny a prísady. Medziročne lacnejšie boli len oleje a tuky o 8,2 %. Rast cien v odbore bývanie a energie sa v porovnaní s októbrom 2022 zmiernil na úroveň 5,8 %. Výraznejšie spomalenie tempa rastu zaznamenali ceny v doprave hlavne vplyvom pokračujúceho poklesu cien pohonných látok, ktoré boli o 6,3 % lacnejšie ako pred rokom.

Index spotrebiteľských cien sa v októbri oproti septembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,2 %, a v domácnostiach dôchodcov o 0,1 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 7,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 7,3 % a za domácnosti dôchodcov o 6,8 %. V súhrne za desať mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 11,5 % (za domácnosti zamestnancov o 11,4 %, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 % a za domácnosti dôchodcov o 11,9 %).