E-shop Barometer: Opätovný rast

Viac než tri štvrtiny slovenských respondentov už zaznamenali rast, alebo sú na tom porovnateľne ako v predchádzajúcom roku. Výraznejší nárast tržieb (26 % – 50 %) hlási 17 % elektronických obchodov a o niečo nižší (menej ako 25 % rast) takmer polovica z nich. Dôvodom sú podľa on-line prieskumu E-shop Barometer (agentúra ui42 v spolupráci s KPMG, 107 respondentov na Slovensku, november – december 2023) efektívnejšie kampane, vyšší záujem o produkty a služby a taktiež vyššia priemerná hodnota nákupu. Medziročný pokles tržieb uviedlo menej než 25 %.

V roku 2023 v najväčšej miere, takmer v 40-percentnom zastúpení, označili e-shopy za najväčšiu výzvu cashflow. V tesnom závese sa potýkali s nedostatočným záujmom o svoje predajné portfólio. V tomto smere však v porovnaní s predošlým rokom nastal pozitívny obrat, keďže v roku 2022 považovalo za najväčší problém pokles záujmu o produkty / služby až 53 % e-shopov. Napriek tomu slovenské e-shopy pokračovali vo svojich investičných aktivitách. V najväčšej miere to bolo, ako už býva zvykom, do reklamy a komunikácie (vyše 75 % respondentov). Ďalšou veľkou položkou v poradí boli ľudský kapitál, zmeny v predajnom portfóliu a investície do CMS (redakčného systému e-shopového riešenia), všetky v približne tretinovom zastúpení. Aby si e-shopy svojich zákazníkov udržali i naďalej, takmer 62 % z nich si zakladá najmä na kvalitných produktoch. Viac než polovica sa snaží vyladiť svoj zákaznícky servis, vrátane reklamácií a takmer polovica samotné riešenie – prehľadný a funkčný e-shop.

Posledný kvartál v roku je v e-commerce náročný. Aj v tomto smere z prieskumu vyplynulo, že tento rok e-shopy očakávajú vyšší nárast tržieb, než v prípade toho predošlého. Kým v roku 2022 očakával najväčší podiel opýtaných mierny pokles obratu, v roku 2023 sa misky váh naklonili v prospech mierneho nárastu. V miere do 25 % ho očakáva štvrtina opýtaných a takmer 17 % odhaduje dokonca viac než 25 % rast. Z prieskumu vyplynul aj prekvapivý fakt, že len polovica respondentov sa na Vianoce a Black Friday či Cyber Monday pripravuje špeciálnymi akciami alebo kampaňou. Ako vrchol roka ho označilo menej ako desatina opýtaných. 28 % e-shopov sa zameriava na celoročný chod biznisu, ktorému prispôsobujú aj akcie a kampane vo svojej réžii.

Vyše 60 % e-shopov vyjadrilo v prieskume ambíciu rozšíriť svoje podnikanie aj na zahraničné trhy, pričom cez 33 % z nich to má v pláne už v budúcom roku. Druhá polovica z nich ešte zatiaľ nemá konkrétnu predstavu. V porovnaní s minulým rokom klesla aj miera tých, ktorí uvažujú nad predajom alebo nástupníctvom (približne 25 % opýtaných).

EU: Menej emisií metánu

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o novom nariadení EÚ na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našich globálnych dodávateľských reťazcoch. Metán je silný skleníkový plyn, ktorého vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2). Výrazne tiež znečisťuje ovzdušie. Dohoda má preto zásadný význam pri plnení Európskej zelenej dohody a znižovaní čistých emisií skleníkových plynov v únii do roku 2030 aspoň o 55 %. Priemyselné odvetvie fosílneho plynu, ropy a uhlia bude podľa nej povinné riadne merať, monitorovať, vykazovať a overovať svoje emisie metánu v súlade s najprísnejšími normami monitorovania a prijať opatrenia na ich zníženie.

Cieľom nariadenia je zastaviť uvoľňovanie metánu do atmosféry, ktoré sa dá odvrátiť, a minimalizovať úniky metánu, za ktoré zodpovedajú podniky pôsobiace v EÚ v oblasti energie z fosílnych zdrojov.

• Vyžaduje sa v ňom, aby prevádzkovatelia pravidelne podávali príslušným orgánom správy o kvantifikácii a meraniach emisií metánu na úrovni zdroja, a to aj v prípade neprevádzkovaných zariadení.
• Ropné a plynárenské spoločnosti sú podľa nariadenia povinné vykonávať pravidelné prieskumy svojich zariadení s cieľom zisťovať a opraviť úniky metánu na území EÚ v rámci konkrétnych lehôt.
• Zakazuje sa ním bežné odplyňovanie a spaľovanie v ropnom a plynárenskom odvetví a obmedzuje sa nerutinné odplyňovanie a spaľovanie za nevyhnutných okolností, napríklad z bezpečnostných dôvodov alebo v prípade poruchy zariadenia.
• Od roku 2027 sa ním obmedzí odplyňovanie z baní na energetické uhlie, pričom tieto podmienky sa po roku 2031 ešte sprísnia.
• Od podnikov v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle sa v nariadení vyžaduje, aby vykonali súpis uzavretých, neaktívnych, zrušených a opustených zariadení, ako sú vrty a bane, monitorovali svoje emisie a čo najskôr prijali plán na zmiernenie týchto emisií.

EÚ pre svoju spotrebu veľkú časť ropy, plynu a uhlia dováža. Týmto nariadením sa budú riešiť aj emisie metánu súvisiace s týmito dovozmi. 

• Zriaďuje sa ním databáza transparentnosti metánu, pričom údaje o emisiách metánu nahlasované dovozcami a prevádzkovateľmi z EÚ sa sprístupnia verejnosti.
• V nariadení sa od komisie vyžaduje, aby stanovila výkonnostné profily krajín a podnikov týkajúce sa metánu a umožnila tak dovozcom prijímať informované rozhodnutia o svojom dovoze energií.
• Komisia zavedie aj nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu a mechanizmus rýchleho varovania v prípade udalostí s nepomerne vysokými emisiami, pričom sa poskytnú informácie o množstve, výskyte a polohe zdrojov veľkého množstva emisií metánu, či už v rámci EÚ alebo mimo nej. V rámci tohto nástroja bude môcť Komisia požadovať rýchle informácie o opatreniach dotknutých krajín na riešenie týchto únikov.
• V nariadení sa vyžaduje, aby sa od januára 2027 mohli nové zmluvy na dovoz ropy, plynu a uhlia uzatvárať len vtedy, ak si vývozcovia plnia rovnaké povinnosti týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania ako výrobcovia z EÚ. V nariadení sa stanoví metodika intenzity metánu a určia sa aj maximálne úrovne, ktoré majú spĺňať nové zmluvy na ropu, plyn a uhlie.

Nové povinnosti medzinárodných partnerov v oblasti transparentnosti budú podkladom pre dvojstranné a viacstranné dialógy EÚ s globálnymi partnermi v oblasti energetiky. Znížiť emisie metánu sa zaviazalo viac než 150 krajín prihlásením sa ku globálnemu záväzku o metáne s cieľom znížiť emisie metánu do roku 2030 o 30 %, pričom tento nástroj nám pomôže v spolupráci s partnermi dosiahnuť tieto dôležité ciele. Dohodu musí oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada. Po dokončení sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť.

Vianoce 2023: Takmer polovica Slovákov minie na darčeky menej

Až 46 percent Slovákov plánuje minúť na vianočné darčeky menej ako v minulosti, dôvodom je zdražovanie. Pätina ľudí preto čaká na zľavy a jeden z desiatich nebude kupovať žiadne darčeky. Na druhej strane, pre dvadsať percent opýtaných vysoká inflácia nehrá žiadnu rolu. Podľa prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023) najviac - až štvrtina Slovákov minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur. Je tu však aj desať percent takých, ktorí nemajú problém na jedného minúť aj vyše 200 eur. Prevládajú kupujúci, ktorí väčšiu časť darčekov vybavia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Len v klasických obchodoch nakupuje už iba 13 percent ľudí.

Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré si podľa prieskumu nájde presná polovica Slovákov. Nasledujú kozmetika (43 %), knihy (40 %), drobné darčekové predmety (29 %) a elektronika (20 %). Devätnásť percent dostane hotovosť a mnohí sa budú tešiť aj zo športového vybavenia či darčekových balíčkov (po 17 %), módne doplnky, poukážky, zážitkové vouchre, šperky, hračky a dovolenky. Štvrtina opýtaných (presne 26 %) minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur, ďalších 21 % minie na jedného dvojnásobok a 17 % aj trojnásobne viac (do 120 eur). Sú tu však aj takí, čo si dovolia minúť oveľa viac. Dvanásť percent nemá problém kúpiť darčeky pre svojho blízkeho v hodnote od 121 do 200 eur, sedem percent od 201 do 400 eur a tri percentá aj vyše 400 eur. Najbežnejšími zdrojmi na darčeky sú výplaty (57 %), úspory (39 %) a kreditné karty (13 %), ale tiež úver či nákup na splátky.

Štyria z desiatich väčšiu časť darčekov kúpia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Opačnú preferenciu v takomto kombinovanom nakupovaní má 27 % respondentov. Výlučne v klasických obchodoch nakupuje už len 13 % ľudí a iba na internete 6 %. To, že sú Slováci citliví na rast cien tovarov a služieb, odzrkadľuje aj ich pomerne časté vyhľadávanie zliav a výpredajov. Dvaja z desiatich nakupujú vianočné darčeky jedine v zľavách a vyše 80 % takto aspoň ich časť. Veľkú väčšinu darčekov ľudia hodlajú nakúpiť na Slovensku, len 12 % v zahraničí. V takom prípade je to najčastejšie Rakúsko (43 %), nasleduje Česká republika a Poľsko (po 31 %), potom Nemecko a Maďarsko.

EÚ: Nové pravidlá na riešenie digitálnej závislosti

Európsky parlament vyzýva na vývoj etických digitálnych produktov, ktoré sa nespoliehajú na nebezpečné vzorce a návykový dizajn. Problematické používanie smartfónov alebo internetu sa spája s nižšou životnou spokojnosťou a s príznakmi porúch duševného zdravia, akými sú depresia, nízka sebaúcta, úzkosť, nedostatok spánku a obsedantno-kompulzívne správanie, pričom najzraniteľnejšie sú deti a mladí ľudia. Európska komisia v súčasnosti už hodnotí potrebu aktualizovať určité právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v digitálnom prostredí, pričom výsledky sa očakávajú v roku 2024.

Mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov strávia na internete v priemere viac než sedem hodín denne, pričom každý štvrtý spadá do popisu problematického používania smartfónov pripomínajúceho závislosť. Europoslanci varujú pred návykovou povahou on-line hier, sociálnych médií, streamingových služieb a on-line trhovísk, ktoré využívajú zraniteľnosť používateľov na upútanie ich pozornosti a speňaženie údajov a požadujú zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Európsku komisiu vyzývajú, aby riešila existujúce právne medzery a zaviedla nové právne predpisy proti návykovému dizajnu. V správe Európskeho parlamentu sa požaduje posúdenie a zákaz škodlivých návykových techník, na ktoré sa nevzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách, ako nekonečné skrolovanie, predvolené automatické prehrávanie, neustále správy a potvrdenia o prijatí.

Poslanci zdôrazňujú nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o presadzovania práva spotrebiteľov a inštitúcií v oblasti on-line služieb, a domnievajú sa, že spoločnosti by mali byť povinné vyvíjať etické a spravodlivé digitálne produkty a služby bez nebezpečných vzorcov, zavádzajúcich alebo návykových dizajnov. S cieľom zmierniť návykový charakter platforiem a posilniť postavenie spotrebiteľov sa Európska komisia vyzýva, aby predložila digitálne „právo nebyť rušený“. Poslanci tiež chcú, aby vytvorila zoznam osvedčených postupov v oblasti dizajnu, ako „mysli skôr, než pozdieľaš“, predvolené vypnutie oznámení, chronologické informačné kanály, režim šedej stupnice, automatické zámky a súhrny celkového času pred obrazovkou. Navrhujú tiež kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom pestovať bezpečnejšie a zdravšie on-line návyky. Obávajú sa totiž fyzickej, psychologickej a materiálnej ujmy, ktoré môže mať návykový charakter vrátane straty sústredenia a kognitívnych schopností, vyhorenia, stresu, depresie či obmedzenej fyzickej aktivity. Obzvlášť sa obávajú dlhodobého vplyvu na zdravie maloletých a chcú viac výskumu rizík súvisiacich s on-line službami.

SR: Zamestnanosť a mzdy v októbri 2023

Podľa štatistického úradu mzdy na Slovensku prvýkrát od augusta 2021 reálne vzrástli. Naďalej však pokračoval pokles zamestnanosti s výnimkou stavebníctva a informácií s komunikáciou.

Priemerná nominálna mesačná mzda v októbri 2023 sa medziročne nominálne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac, o 17,6 %, v odvetví s najnižšími mzdami, a to v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev na 721 eur. Dvojciferným tempom rástli mzdy zamestnancov aj v priemysle na 1.477 eur, vo veľkoobchode na 1.441 eur, maloobchode na 1.088 eur a v ubytovaní 1.093 eur. Rast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 7,9 % v predaji a oprave motorových vozidiel, kde októbrová priemerná mzda zodpovedala 1.367 eurám, do 9,8 % vo vybraných trhových službách vo výške 1.370 eur. Odmena za prácu sa reálne zvýšila najvýraznejšie, o 9,8 %, v reštauráciách a pohostinstvách a tiež o 4 % v priemysle. Úroveň rastu prekročila 3 % vo veľkoobchode, maloobchode aj v ubytovaní. Reálne mzdy sa na Slovensku najviac zvýšili v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o vyše 2,5 %. Miernejším tempom mzdy rástli v stavebníctve, vybraných trhových službách a maloobchode. Na úrovni minulého roku zostali vo veľkoobchode. V ostatných sledovaných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.

Pokles zamestnanosti v medziročnom porovnaní evidovala v októbri 2023 väčšina sledovaných odvetví. V priemysle ubudlo medziročne 0,9 % zamestnancov, pričom zamestnanosť v tomto odvetví klesá už 20 mesiacov s výnimkou tohtoročného marca. Najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 7,7 % evidovali činnosti reštaurácií a pohostinstiev. Pokles zamestnanosti vyšší než 2 % mali aj maloobchod, veľkoobchod a sektor ubytovania. Zamestnanosť rástla len v stavebníctve o 1 % a v informáciách a komunikácii o 1,7 %.

V súhrne za desať mesiacov roka 2023 sa zvýšila nominálna mesačná mzda najviac v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 14,6 % na 1.070 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % na 701 eur a v stavebníctve o 12,8 % na 1.010 eur. Počet zamestnancov sa pritom medziročne zvýšil len v stavebníctve, ubytovaní, informáciách a komunikácii a v predaji a oprave motorových vozidiel. Zamestnanosť v týchto odvetviach rástla len mierne od 1 % do 2,1 %. Ostatné odvetvia zápasili s poklesom zamestnancov, ten bol najvýraznejší vo veľkoobchode o 2,7 %.