Služby

pondelok 12. februára 2024

AI: Prínos najmä v IT, marketingu a v obchode

Umelá inteligencia (AI) má vo firmách dvere otvorené. Viaceré už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15 percent SR, 13,3 percent ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5 percent SR, 27,5 percent ČR). Celoslovenský priemer je však podľa Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2 percent firiem. V Čechách to bolo 4,5 percent, v Maďarsku 3 percentá a v Poľsku len 2,9 percent firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7 percent. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty.

Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj prieskum MNForce pre spoločnosť Seyfor medzi IT odborníkmi (september 2023, 425 respondentov z Českej republiky a 337 zo Slovenska). V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89 percent SR, 88 percent ČR). Doteraz využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2 percent SR, 36,8 percent ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2 percent SR, 36,5 percent ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9 percent SR, 21,9 percent ČR). Využitie AI bolo pre respondentov užitočné (94 percent SR, 90 percent ČR). Umelá inteligencia bude to v každom ohľade konkurenčná výhoda. Najväčšie uplatnenie vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35 percent SR, 46,9 percent ČR), v marketingu (45,2 percent SR, 39,7 percent ČR), v obchode (30,9 percent SR, 28,3 percent ČR), ale i pri výskume (19,3 percent SR, 24,8 percent ČR) a vývoji produktov (23,6 percent SR, 19,5 percent ČR). Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov. 

Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. „Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku. Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním,” dodáva Lukáš Gross. Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52 percent opýtaných. M. Cígler však podčiarkuje, že technológie sú čoraz sofistikovanejšie, čím sa úmerne zvyšujú aj riziká a možnosti ich zneužitia. „Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie,“ hovorí M. Cígler. Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ. Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.