Tri štvrtiny (79 %) respondentov očakávajú, že generatívna AI povedie v horizonte necelých troch rokov k zásadnej transformácii ich firiem. Zároveň však z väčšiny spoločností zaznieva, že sa aktuálne zameriavajú skôr na taktické prínosy, ako zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, než na rast či podporu inovácií. Rovnako ako pri iných nových technológiách je aj v tomto prípade hlavným prínosom zvýšenie efektivity a produktivity, o ktoré sa spoločnosti podľa svojich slov teraz usilujú (56 %). Menší význam v súčasnosti prikladajú strategickejším oblastiam ako podpora inovácií (29 %) a objavovanie nových nápadov a poznatkov (19 %). Viac než štyria z desiatich (44 %) zástupcov firiem sa domnievajú, že majú v oblasti generatívnej AI vysokú odbornosť.
Za najväčšiu výzvu pri zavádzaní generatívnej AI sa považuje nedostatok technicky zdatných ľudí a zručností. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ich spoločnosti sú veľmi dobre pripravené zvládnuť nábor talentov súvisiaci so zavádzaním umelej inteligencie. A mnohí sa zatiaľ nezameriavajú na vzdelávanie ani na rekvalifikáciu súčasných zamestnancov – len 47 % spoločností sa domnieva, že dostatočne vzdeláva svojich pracovníkov o možnostiach, prínosoch a význame generatívnej AI. Vzdelávanie svojich zamestnancov v tejto oblasti potvrdilo 74 % respondentov s „veľmi vysokou“ odbornosťou v oblasti umelej inteligencie oproti 27 % respondentov s „určitou“ odbornosťou. Čím viac teda respondenti generatívnej AI rozumejú, tým častejšie sa zameriavajú na vzdelávanie a rekvalifikáciu svojich zamestnancov alebo na nábor technických talentov a expertov na AI. Podobné prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie vnímajú firmy aj v otázke podnikového riadenia a riadenia rizík. Len štvrtina (25 %) firiem sa domnieva, že sú ich spoločnosti dostatočne pripravené riešiť s tým spojené výzvy. Medzi najväčšie obavy respondentov v oblasti podnikového riadenia patrí nedostatok dôvery vo výsledky (36 %), obavy týkajúce sa duševného vlastníctva (35 %), možnosť zneužitia údajov o klientoch (34 %), schopnosť zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami (33 %) a nedostatočná vysvetliteľnosť či transparentnosť (31 %).
Hoci respondenti vítajú potenciálne obchodné prínosy generatívnej AI, už menej optimizmu prejavujú v súvislosti s jej širšími spoločenskými dopadmi. Viac než polovica z nich očakáva, že jej široké využitie povedie k centralizácii moci v globálnej ekonomike (52 %) a k zvýšeniu ekonomickej nerovnosti (51 %). Okrem toho sa 49 % z nich domnieva, že rozvoj nástrojov a aplikácií generatívnej AI povedie k celkovému poklesu dôvery v národné a globálne inštitúcie. Väčšina respondentov súhlasí s tým, že na to, aby bolo možné týmto obavám predchádzať, je nevyhnutné posilniť globálnu reguláciu (78 %) a spoluprácu (72 %) s cieľom zabezpečiť rozsiahle zavádzanie tejto technológie zodpovedným spôsobom.
