Podľa prieskumu Eurobarometra považuje 77 % Európanov zmenu klímy za veľmi vážny problém a viac ako každý tretí Európan (37 %) pociťuje klimatické riziká na vlastnej koži. V roku 2023 dosiahlo globálne otepľovanie 1,48 °C oproti predindustriálnym úrovniam, teploty oceánov a topenie ľadovcov v Južnom oceáne lámali rekordy. Teplota vzduchu pri zemskom povrchu v Európe stúpla ešte prudšie – posledný päťročný priemer je o 2,2 °C vyšší než v predindustriálnej ére. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Hoci EÚ prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, účinky zmeny klímy pociťujeme už teraz a riziká sa budú naďalej zvyšovať. Preto sú nevyhnutné aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.
Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie predvídať, pochopiť a zvládať rastúce klimatické riziká a ako môžu EÚ a jej členské štáty pripravovať a vykonávať politiky, ktoré zachraňujú životy, znižujú náklady a chránia prosperitu v celej EÚ. Oznámenie reaguje na historicky prvé európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA) vo forme vedeckej správy zostavenej Európskou environmentálnou agentúrou. Identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich širokých klastrov: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo. Viac ako polovica zistených rizík si už teraz vyžaduje intenzívnejšie opatrenia a osem z nich si vyžaduje mimoriadne naliehavé opatrenia, najmä na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred teplom a ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a prírodnými požiarmi.
V oznámení sa určujú štyri hlavné kategórie opatrení:
• Zlepšenie správy veci verejných: Komisia vyzýva členské štáty na zabezpečenie lepšieho pochopenia rizík a zodpovednosti, ktoré bude podložené najlepšími dôkazmi a dialógom. Rozhodujúcim prvým krokom je určenie „vlastníkov rizika“. Vyzýva aj na užšiu spoluprácu v oblasti odolnosti proti zmene klímy medzi aktérmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby boli poznatky a zdroje k dispozícii tam, kde ich možno najúčinnejšie využiť. Odolnosť proti zmene klímy sa čoraz viac začleňuje do všetkých odvetvových politík, ale nedostatky v plánovaní a realizácii na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú. V oznámení sa konštatuje, že členské štáty podnikli prvé kroky na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP).
• Lepšie nástroje na posilnenie akcieschopnosti vlastníkov rizík: Tvorcovia politík, podniky a investori musia lepšie pochopiť prepojenia medzi klimatickými rizikami, investíciami a dlhodobými stratégiami financovania. To môže poskytnúť správne trhové signály, ktoré pomôžu preklenúť súčasné nedostatky v oblasti odolnosti a ochrany. Komisia zlepší existujúce nástroje, aby regionálnym a miestnym orgánom pomohla lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy a to s podporou spoľahlivých a dôveryhodných údajov. Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) poskytnú prístup ku kľúčovým podrobným a lokalizovaným údajom, produktom, aplikáciám, ukazovateľom a službám. S cieľom zlepšiť pomoc pri núdzových situáciách bude v roku 2025 k dispozícii satelitná služba núdzového varovania systému Galileo (EWSS), ktorá bude občanom, podnikom a verejným orgánom oznamovať informácie o výstrahách, a to aj v prípade, keď nebudú fungovať pozemné výstražné systémy. Veľké medzery v údajoch sa znížia vďaka navrhovanému právnemu predpisu o monitorovaní lesov a právnemu predpisu o monitorovaní pôdy, ktoré zlepšia nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami a prispejú k presnejšiemu hodnoteniu rizika. V širšom zmysle bude komisia presadzovať využívanie dostupných systémov monitorovania, prognóz a varovania.
• Využívanie štrukturálnych politík: na riadenie klimatických rizík sa môžu v členských štátoch efektívne využívať štrukturálne politiky. Pre riadenie klimatických rizík vo všetkých odvetviach sú mimoriadne sľubné tri oblasti štrukturálnych politík: lepšie priestorové plánovanie v členských štátoch; začlenenie klimatických rizík do plánovania a údržby kritickej infraštruktúry; prepojenie mechanizmov solidarity na úrovni EÚ, napríklad mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Fondu solidarity EÚ a štrukturálnych investícií v rámci politiky súdržnosti, s primeranými vnútroštátnymi opatreniami na zvýšenie odolnosti. Systémy civilnej ochrany a súvisiace zdroje musia byť odolné proti budúcim zmenám, a to prostredníctvom investícií do riadenia rizika katastrof EÚ a členských štátov, kapacít reakcie na katastrofy a odborných znalostí, ktoré možno rýchlo nasadiť cez hranice. Tým by sa mali klimatické riziká v plnej miere začleniť do procesov riadenia rizika katastrof.
• Vhodné predpoklady na financovanie odolnosti proti zmene klímy: Zásadný význam bude mať mobilizácia dostatočných finančných prostriedkov na odolnosť proti zmene klímy, a to verejných aj súkromných. Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri zlepšovaní rozpočtových procesov zohľadňujúcich klimatické riziká a pri plnom začleňovaní týchto procesov do vnútroštátnych rozpočtových postupov. S cieľom zabezpečiť, aby boli výdavky EÚ odolné proti zmene klímy, komisia začlení aspekty adaptácie na zmenu klímy do vykonávania programov a opatrení EÚ ako súčasť zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Zvolá dočasnú skupinu pre reflexiu o mobilizácii financovania odolnosti proti zmene klímy. V tejto skupine pre reflexiu budú združení najdôležitejší priemyselní aktéri a zástupcovia verejných a súkromných finančných inštitúcií, ktorí sa budú zamýšľať nad tým, ako uľahčiť financovanie odolnosti proti zmene klímy. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri začleňovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti do verejných súťaží zohľadnili aj klimatické riziká, napríklad prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle.
Z odvetvového hľadiska predkladá komisia konkrétne návrhy opatrení v šiestich hlavných zraniteľných zoskupeniach: prírodné ekosystémy, voda, zdravie, potraviny, infraštruktúra a zastavané prostredie a hospodárstvo. Účinné riadenie rizík v mnohých z týchto oblastí vo veľkej miere závisí od vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ a vo vyššie uvedenom oznámení sa v tejto súvislosti stanovujú kľúčové opatrenia.