Aktualizovaná smernica zjednodušuje požiadavky dôkazného bremena pre tých, ktorí žiadajú o náhradu škody a ruší minimálnu hranicu škody vo výške 500 eur. Zatiaľčo navrhovateľ by za normálnych okolností musel preukázať, že výrobok bol chybný a že táto chyba spôsobila škodu, teraz môže súd predpokladať, že výrobok je chybný, najmä v technicky a vedecky najzložitejších prípadoch. Súd môže tiež nariadiť výrobcovi, aby zverejnil „potrebné a primerané“ dôkazy na pomoc poškodeným pri ich nárokoch na náhradu škody. Nové pravidlá takisto umožňujú vnútroštátnym orgánom na ochranu spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľom dodatočnú pomoc. Spotrebitelia budú môcť získať náhradu nielen za materiálne škody, napr. keď bol zničený ich majetok. Takisto si budú môcť uplatniť nárok na náhradu nehmotných škôd, napríklad v podobe lekársky uznaných vplyvov na duševné zdravie. Nový zákon tiež zabezpečuje, aby tí, ktorí utrpeli škodu vo forme zničených alebo poškodených údajov (napr. pri vymazaní súborov z pevného disku), mali tiež nárok na náhradu škody.
Podľa novej smernice musí vždy existovať podnik so sídlom v EÚ, ako výrobca, dovozca alebo ich splnomocnený zástupca, aby bol zodpovedný za škodu spôsobenú chybnými výrobkami. Toto opatrenie platí aj pre výrobky zakúpené on-line z krajín mimo EÚ. Na ochranu inovácií sa nové pravidlá nebudú vzťahovať na softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý nie je predmetom obchodnej činnosti. Obdobie zodpovednosti sa vo výnimočných prípadoch predlžuje na 25 rokov, keď sa príznaky prejavia pomaly. Ak sa súdne konanie začalo v požadovanej lehote, obeť škody bude môcť byť odškodnená aj po tomto období.
