Kontrola na pracovisku môže prebiehať viacerými spôsobmi, napr. ide o monitorovanie zamestnancov pomocou mikrofónov, biometrických údajov (evidencia dochádzky prostredníctvom odtlačku prsta) alebo GPS. Zamestnávateľ mmôže tiež kontrolovať elektronickú komunikáciu zamestnanca, či aktivity na sociálnych sieťach. Podľa odborníka na ochranu osobných údajov ale nie je možné zamestnanca kontrolovať len tak. „Základným predpokladom legálneho monitorovania zamestnancov v zmysle Zákonníka práce je existencia vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa. V prípade existencie uvedených dôvodov musí nasledovať prerokovanie zavádzaného kontrolného mechanizmu so zástupcami zamestnancov a taktiež povinnosť informovať o zavádzanom kontrolnom mechanizme aj zamestnancov. Z pohľadu GDPR je zas potrebné vypracovať balančný test, upraviť internú dokumentáciu prevádzkovateľa a v prípade potreby aj pripraviť posúdenie vplyvu na ochranu údajov,“ upozorňuje Jakub Berthoty.
Zamestnávatelia by mali vždy pamätať na základné zásady ochrany osobných údajov, a to bez ohľadu na použitú technológiu. Platí tiež, že na obsah elektronickej komunikácie, ktorá sa uskutočnila v prevádzkových priestoroch, sa vzťahuje rovnaká ochrana základných práv ako na analógovú komunikáciu. „Je veľmi nepravdepodobné, že právnym základom na spracúvanie údajov v práci bude súhlas, pokiaľ zamestnanci nemôžu odmietnuť spracúvanie bez nepriaznivých následkov. Sú ale prípady, kedy sa zamestnávateľ môže odvolať na plnenie zmluvy a oprávnené záujmy, avšak len vtedy, ak je spracúvanie jednoznačne nevyhnutné na legitímny účel a je v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity. V každom prípade by zamestnanci mali dostať účelné informácie o prebiehajúcom monitorovaní,“ dopĺňa Jakub Berthoty. Okrem právnej roviny však môže mať sledovanie zamestnancov vplyv aj na atmosféru na pracovisku. „Aj keď je monitorovanie transparentné a zamestnanci sú o ňom informovaní, narúša pocit dôvery, psychického bezpečia a zamestnanci môžu pociťovať strach z toho, čo všetko môže zamestnávateľ sledovať. Odpoveďou manažmentu na túto formu neistoty by malo byť budovanie dôvery cez vzťah a otvorenú komunikáciu s ľuďmi. Manažéri a lídri potrebujú svojim zamestnancom venovať čas a pozornosť a vytvárať priestor, v ktorom sa môžu cítiť vypočutí a cítiť, že na ich názore a nápadoch záleží,“ myslí si Katarína Ožvoldová.
