Príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 42% respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a rovnako, teda 42% opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 EUR. Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2021 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 32% respondentov a v roku 2022 klesol príjem 31% opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (v 2021 – 11%, v 2022 – 17%).
Viac ako dve tretiny (69%) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Viac ako pätina (22%) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a ďalšia takmer pätina (18%) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené desatina (11%) a 18% opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov. Naopak, finančnú rezervu nemá takmer tretina (31%) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá 57% opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 43% so stredoškolským vzdelaním bez maturity. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zostala výška vytvorenej finančnej rezervy na rovnakej úrovni ( v roku 2022 - 69%, v roku 2023 - 69%), čím sa zvýšila o 6 percentuálneho bodu oproti roku 2021 (63%).
