Emitovanie dlhopisov pre obyvateľov je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie alebo ako doplnkový zdroj. Vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi, rozvojové aktivity), alebo slúžia na znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií. Za určitých okolností môže síce štát získať zdroje aj lacnejšie než na primárnom trhu, kde sú banky a tzv. kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napr. úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie než trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne. Kúpou dlhopisov môže byť zároveň poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora.
Takáto situácia je však podľa Tomáša Boháčka iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny / kupónu dlhopisu. Investor sa skôr či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu. Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež predstavuje riziko, ako sme to videli napr. v niektorých južanských krajinách Európskej únie. Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni. Za najväčšiu výhodu pre obyvateľov z pohľadu vydávania vládnych dlhopisov vníma možnosť zúročiť si vklady na peniazoch ležiacich nečinne v bankách. Vklady Slovákov v našich bankách od začiatku roka opätovne rastú, a po inflačno-pandemickej báze narástla štvrťročná miera úspor z 5,7 na 7,9 %. Objem vkladov tak aktuálne tvorí približne 48 mld. EUR, a hoci samozrejme je potrebná istá finančná rezerva, v prepočte na obyvateľa v produktívnom a sporiacom veku, je táto úroveň príliš vysoká, čím sa zároveň oberáme o ochranu pred infláciou, ktorá nám stále znižuje ich hodnotu približne o 3 %. Nehovoriac o strate potenciálneho výnosu, ak by sme prostriedky investovali. Je celkom reálne, že viacerí obyvatelia, by mohli byť motivovaní zakúpiť si naše vládne dlhopisy, ak bude ich vydávanie dobre a dostatočne odkomunikované. Je ale dôležité myslieť na to, že situácia so zadlžením a stavom verejných financií SR sa bude aj takouto prípadnou emisiou ďalej zhoršovať bez odpovedajúceho prijatia nutných konsolidačných opatrení – nejde o zázračnú skratku, ale iba o doplnkový zdroj financovania.