Prístup a využívanie akýchkoľvek údajov vo verejných registrov má podľa Jakuba Berthotyho dve roviny. Prvou je legislatíva na ochranu osobných údajov (GDPR), ktorá upravuje plošné zverejňovanie osobných údajov a ich ďalšie spracúvanie. Je tu však aj Public Sector Information smernica a nariadenie Data Governance Act, ktoré naopak vyžadujú, aby určité otvorené údaje boli opätovne dostupné a využiteľné aj na komerčné, vedecké alebo altruistické účely. Postup slovenskej vlády má oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci WM a Sovim SA proti Luxembourg Business Registers (C 37/20 a C 601/20), kde Súdny dvor EÚ vyhlásil, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje na fungovanie registra. Zároveň však tiež prízvukoval, že musí byť zachovaný individuálny prístup verejnosti a hlavne novinárov k predmetným údajom, a to vrátane osobných údajov.
Povinnú registráciu majú v súčasnosti viaceré členské krajiny, ale tiež musí byť z právnej úpravy zrejmé, na aké účely bude prevádzkovateľ registra oprávnený údaje týkajúce sa registrácie (a dopytovaných informácií cez register) využívať, komu ich bude môcť poskytovať a ako sa vysporiada so žiadosťami o prístup osôb zapísaných v registri. Toto zatiaľ nikde upravené nie je.