Polovica žien v prieskumoch Deloitte (Women @ Work: A Global Outlook, Women in the boardroom: A global perspective) zhodnotila úroveň svojho stresu vyššie než pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Je za tým aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú strach, že by to poškodilo ich kariérny postup? Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Až 57 % žien, ktoré žijú s partnerom a spoločne majú na starosti inú dospelú osobu, uvádza, že táto zodpovednosť leží z väčšej časti na ich pleciach. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie – menej ako tretina (27 %) uvádza, že sa dokáže odpojiť od svojho osobného života a sústrediť sa na svoju kariéru. Jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dosahujú lepšie výsledky.
Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne – za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť. Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. Ženy, ktorým zamestnávateľ nedávno nariadil povinný návrat do kancelárie a vyžaduje od nich pobyt na pracovisku na plný úväzok, sa zhodujú v tom, že táto zmena výrazne ovplyvnila ich život – 35 % žien požiadalo o skrátenie pracovného času, 30 % sa muselo presťahovať, 26 % pocítilo zvýšenú úroveň stresu a 20 % tvrdí, že ich produktivita sa znížila. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie.
Ženy tvoria stále menej než štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov. K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.
