Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024) takmer polovici mladých (47%) chýba programovanie, kreatívne zručnosti alebo vysoko aktuálna téma umelej inteligencie a robotiky. Významnou oblasťou je tiež deficit vzdelania v právnej oblasti (39%). Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, o problematike GDPR, nelegálnych praktikách v prostredí internetu, a pod. Viac ako tretina respondentov tvrdí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie. Do popredia záujmu sa tiež dostáva problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov či problematika závislosti na technológiách. Napokon v rebríčku deficitov v informatickom vzdelávaní sa ocitla aj problematika negatívnych javov na internete. O tom, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými statusmi a komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami, sa v škole nedozvedela štvrtina opýtaných.
S požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, príp. pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68% mladých. Väčšina z týchto uchádzačov (60%) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT. Naopak iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné – používateľské zručnosti, ako práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a pod. Skúsenosť s vyššími nárokmi na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60% administratívnych a výkonných odborných pracovníkov, 58% nezamestnaných či 46% manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách. Takmer 4 z 10 opýtaných si z dôvodu vyšších nárokov zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť alebo rozšíriť. Najčastejšie priamo na pracovisku zaškolením v rámci každodennej praxe a pracovných úloh (47%). Nemalá časť však musela siahnuť po individuálnej forme. Napríklad 27% zvolilo samoštúdium a ďalších 7% absolvovanie školení, kurzov, tréningov individuálnou formou (súkromne). Iba v 15 percentách prípadov IT vzdelávanie podporoval zamestnávateľ – školeniami, kurzami, tréningami, ktoré pre svojich zamestnancov sám organizoval alebo financoval.
Z hľadiska trhu práce sa ako problém ukazuje aj celkovo nízky motivačný potenciál žiakov základných a študentov stredných škôl pre ďalšie štúdium informatiky alebo príbuzného technického odboru. Približne 3 z 10 mladých priznávajú, že o možnosti študovať informatiku síce uvažovali, ale nakoniec svoje rozhodnutie zmenili. Ešte menej optimisticky vyznieva fakt, že ďalších 55% o tejto možnosti neuvažovalo vôbec. Častým dôvodom je ich nezáujem o informatiku alebo techniku ako takú, ale tiež obavy z prílišnej náročnosti štúdia, slabá vonkajšia motivácia, obavy z neschopnosti zamestnať sa v mieste bydliska, absencia motivácie ísť ďalej študovať na vysokú školu alebo nedostatočné digitálne vedomosti a zručnosti.