Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 1 069 respondentov starších ako 14 rokov, apríl 2024) skúsenosti s deepfake sú v jednotlivých sociálnych skupinách odlišné. Napríklad medzi ľuďmi nad 65 rokov, starobnými dôchodcami, nižšie vzdelanými alebo pracovníkmi v obchode a službách je nadpriemerne viac takých, čo s negatívnymi prejavmi AI skúsenosť nemajú. Naopak, medzi mladšími a vzdelanejšími respondentmi či podnikateľmi a živnostníkmi, je skúsenosť s deepfake nadpriemerne vyššia. Rozdiely vidno aj v regionálnom pohľade, kde obyvatelia zo západu Slovenska majú v tomto smere nadpriemerne viac skúseností ako zvyšok Slovenska.
Pomerne významné rozdiely v skúsenostiach s toxickými javmi, ktoré generuje AI, sa ukázali aj podľa jej využívania. S deepfake sa totiž najčastejšie stretávajú respondenti, ktorí AI použili viackrát (od 76% do 89%). O niečo menej s nimi prichádzajú do kontaktu už tí, ktorí AI vyskúšali iba raz alebo dvakrát (od 69% do 80%) a najmenej tí, ktorí o umelej inteligencii iba počuli (od 47% do 65%). Vďaka rýchlemu pokroku vo vývoji AI sú deepfake čoraz dokonalejšie. Preto je pre bežného človeka pomerne veľký problém identifikovať, či ide o umelo vytvorenú alebo skutočnú realitu. Obzvlášť to platí u ľudí, ktorí s umelou inteligenciou nemajú priamu skúsenosť – teda takých, ktorí o AI iba počuli, čítali a pod. Kyberzločinci využívajú deepfake technológiu aj na páchanie podvodov rôzneho druhu. Nevyhnutnou súčasťou našej digitálnej bezpečnosti by preto malo byť vyhodnocovanie obsahu v širších kontextoch a vedomé vyhýbanie sa jeho nekritickému prijatiu.
