V správe sa zdôrazňujú aj tri hlavné výzvy pre výskum a inovácie v EÚ:
1. Nedostatočne využívané ekosystémy výskumu a inovácií: EÚ je najväčším globálnym aktérom vo vedeckom výskume, ale čelí viacerým prekážkam pri využívaní svojho bohatého ekosystému výskumu a inovácií v najlepšom prípade. V dôsledku výrazných rozdielov v úsilí v oblasti výskumu a vývoja v jednotlivých členských štátoch sa cieľ 3 % HDP stále ani zďaleka nedosiahol.
2. Pretrvávajúce rozdiely v oblasti výskumu a inovácií: Činnosti v oblasti výskumu a inovácií majú tendenciu sústreďovať sa na určitých miestach – čo možno posilniť poskytovaním podpory činnostiam a aktérom s najvyššími výsledkami.
3. Technologické rozdiely v porovnaní s inými regiónmi sveta, spôsobené aj zložitosťou zvyšovania investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií na úrovni EÚ. Hoci EÚ dosiahla výrazný pokrok v oblasti zelenej transformácie, v digitálnej oblasti ešte stále existuje pokrok.
Niektoré z kľúčových zistení správy EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií:
• EÚ si zachováva vedúce postavenie v globálnych prihláškach patentov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie (29 %) a energetickej účinnosti (24 %).
• Čína len prekračuje EÚ, pokiaľ ide o vedeckú produkciu, a predstavuje 18 % celosvetovej vedeckej produkcie. Pokiaľ ide o celosvetový podiel na 10 % najcitovanejších publikácií, EÚ funguje podobne ako v USA, ale za Čínou. V roku 2021 sa EÚ umiestnila len na piatom mieste, pokiaľ ide o intenzitu výskumu a inovácií (2,3 %), čo je pod úrovňou USA (3,5 %), Japonska (3,3 %), Južnej Kórey (4,9 %) a Číny (2,4 %), čo v roku 2020 po prvýkrát prekročilo úroveň EÚ v oblasti intenzity výskumu a inovácií.
• V porovnaní s USA a Čínou sa EÚ menej špecializuje na kľúčové technológie zvyšujúce produktivitu, najmä v oblasti umelej inteligencie, internetu vecí, technológií blockchainu a kvantových počítačov.
• Trh s rizikovým kapitálom v EÚ je v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta obmedzený, čo bráni súkromným investíciám do inovačných spoločností.
