Až 41 percent ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje, s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Viac ako polovica z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát. Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom emailov, nasledujú SMS, telefonáty a sociálne siete. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 28.5 do 6. 6. 2024, agentura STEM/MARK), polovica opýtaných na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7 percent kontaktovalo banku a 6 percent políciu, no a 2 percentá sa nechali podviesť. Svoje heslá na on-line prístup do banky si väčšina chráni, na druhej strane - na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, nakupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57 percent respondentov.
Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť Slovákov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým stretla aspoň dvakrát štvrtina opýtaných, aspoň trikrát 9 percent a viac ako trikrát ďalších 21 percent ľudí. „Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rôznymi spôsobmi, nezriedka sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými. Najčastejšie je to emailom, čo uviedlo až 63 % respondentov, prostredníctvom SMS 42 %, telefonicky 21 % a inými formami, kam patria najmä sociálne siete, 12 percent prípadov,“ približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.
Ako postupovali Slováci pri pokusoch o takéto podvody? Najviac bolo takých (49 %), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14 % zablokovalo volané číslo či odosielateľa emailu, 7 % volalo do banky, 6 % sa obrátilo na políciu, no 2 % opýtaných sa stali obeťou podvodu. Banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá emailom alebo cez nejaké odkazy. Dôležité je tiež zvoliť bezpečné heslá a PIN, nereagovať na podozrivé emaily, ani neklikať na odkazy a neotvárať prílohy. Netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov. Na ľudí číha čoraz viac podvodníkov aj na sociálnych sieťach. Presne dve tretiny opýtaných najčastejšie využívajú Facebook, 21 % Instagram, 3 % Tik Tok a 2 % sieť X. Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov. V prieskume 55 % Slovákov uviedlo, že využívajú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12 percent všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina sa snaží o unikátne heslá (88 %). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38 %) či odtlačok prsta (36 %). Ďalším rizikom je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57 percent opýtaných. V prípade neznámych e-shopov ich pritom najviac zaujíma cena ponúkaného tovaru (77 %) oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45 %). Platbu na internete sa odporúča realizovať len na zabezpečených stránkach, a to s https://.