Základná rada je jednoduchá a účinná – najlepšie je zaparkovať v tieni. Účinné sú tiež reflexné clony odrážajúce slnečné žiarenie, a to hlavne na vonkajšej strane čelného okna. „Podľa merania nemeckého ADAC-u dokážu vonkajšie reflexné clony znížiť teplotu vo vozidle až o osem stupňov, zatiaľčo tie interiérové iba o štyri stupne. To navyše platí iba v prípade, že presne kopírujú tvar čelného skla, čo sa ale väčšinou nedeje,“ hovorí Petr Vaněček. Na zníženie teploty pomáhajú aj zatmavovacie fólie na zadných oknách, zvlášť ak vozíte deti. Povrch zadných sedadiel alebo autosedačiek vďaka tomu môže byť chladnejší až o desať stupňov. Pokiaľ slnečnú clonu nemáte, oplatí sa aspoň prehodiť tričko alebo kus látky cez kovové diely na volante a na radiacej páke – o ne sa totiž môžete aj popáliť. To isté je dobré urobiť aj s detskými sedačkami. „A samozrejme, o tom snáď ani nemusíme hovoriť, nikdy v týchto horúčavách nenechávajte deti a zvieratá v zamknutom aute. Smrteľne nebezpečných päťdesiat stupňov bude vo vozidle už za dvadsať minút,“ varuje Petr Vaněček s tým, že takéto teploty môžu byť likvidačné aj pre elektroniku zanechanú v rozpálenom vozidle.
Aj o klimatizácia v aute potrebuje pravidelný servis u odborníkov, ktorí skontrolujú technický stav komponentov a tesnosť celého systému, vymenia chladiacu kvapalinu a vydezinfikujú hadice, čím z nich odstránia nežiaduce baktérie. Odporúčame zapínať klimatizáciu aj v čase, keď to vodiči bežne nerobia, napríklad v zime. Pravidelné zapínanie klimatizácie raz za štrnásť dní alebo aspoň raz za mesiac zaistí premazanie kompresora, čím predídete jeho zadretiu. Pre používanie klimatizácie počas jazdy platia jednoduché pravidlá. Než vyjdete z parkoviska, poriadne auto vyvetrajte, aby ste horúci vzduch dostali von - stačí urobiť prievan na pár desiatkach metrov jazdy. Klimatizáciu zapnite spočiatku na čo najnižšiu teplotu, aby ste vnútro príjemne vychladili. Len dajte pozor na ofúknutie ľadovým vzduchom, mnohým to nerobí dobre. Ideálne je nastaviť ventiláciu na „ofuk“ okien. Akonáhle je vo vozidle príjemne, nastavte stabilnú teplotu. Pred cieľom cesty pridávajte stupne na klimatizácii, alebo ju rovno vypnite. Tým sa aklimatizujete a neutrpíte teplotný šok po vystúpení z auta, pri ktorom vznikajú rôzne prechladnutia. Pri krátkych jazdách v meste s častým nastupovaním a vystupovaním býva často lepšie ísť s otvorenými oknami ako intenzívne chladiť. S klimatizáciou sa spája aj pár typických vlastností, ktoré môžu neskúsených motoristov zaraziť. Napríklad voda kvapkajúca z podvozku je vlastne len kondenzát z výparníka klimatizácie. Rovnako ako u bieleho dymu, ktorý niekedy vyjde po naštartovaní z ventilácie auta. „Môže to byť vodná para z horúceho a vlhkého vzduchu. Chvíľku spustená klimatizácia ju zastaví,“ hovorí Petr Vaněček. Občas sa vodiči ľakajú zvýšeného hluku z motorového priestoru, zvlášť pri pomalom posúvaní sa v kolónach. Spôsobuje ho zapínanie a vypínanie ventilátora chladiča motora, ktorý kvôli úspore paliva nebeží stále. A ešte jedna vec sa spája s letnými horúčavami – niektorí vodiči sa sťažujú, že auto je lenivejšie a má pomalšiu odozvu na plyn. To je spôsobené tým, že horúci letný vzduch je ľahší a menej hustý, takže keď ho motor nasáva, má nižší výkon a naopak vyššiu spotrebu paliva.
Vadia horúčavy elektromobilom? Lenivosť auta vo vyšších teplotách neplatí pre elektromobily, ktoré mávajú práve v lete najdlhší dojazd. Vzduch do nasávania nepotrebujú a riedky vzduch im znižuje aerodynamický odpor. A čo klimatizácia, nevybíja batériu príliš? „Používanie klimatizácie nie je taký problém ako vykurovanie. Pri starších elektromobiloch s malými batériami to bývalo horšie, chladenie si pri jazde v meste vzalo napríklad desať percent dojazdu, čo je veľa. Moderné BEV už taký problém nemávajú – zo 100 kWh batérie im ubudne napríklad jedno percento, a to sa vynahradí práve teplým a riedkym vzduchom,“ hovorí Jan Dedek s tým, že najnáročnejšie bývajú jesenné dni, kedy idú klimatizácie aj vykurovanie naraz, pretože odvlhčujeme a zároveň vykurujeme. Horúčavy batériám elektromobilov neprospievajú, ale tie novšie ich už vedia účinne chladiť. Ak máte možnosť, je lepšie parkovať v tieni, aby sa rovnako ako autá so spaľovacím motorom neprehrievali. Samozrejme, batéria býva najčastejšie dole v podvozku, takže sa nezahrieva toľko ako interiér. Aj moderné elektromobily občas môžu obmedzovať nabíjací prúd, zvlášť keď akumulátor v letných horúčavách zahrievate veľmi dynamickou jazdou štýlom „brzda-plyn“. „Z batérie ide tým pádom väčší prúd a tepelné straty sa počítajú ako kvadrát prúdu, teda na druhú. Keď potom prídete na nabíjačku a budete chcieť auto rýchlo nabiť, riadiaca jednotka BMS rýchlosť obmedzí. Vždy sa postará o to, aby ste si nezničili batériu,“ vysvetľuje Jan Dedek s tým, že pokiaľ takéto obmedzenie zažijete, je lepšie obmedziť rýchlu jazdu na maximálne 130 km/h. Potom sa nemusíte o nič starať a zlepšíte si aj životnosť vášho akumulátora. Kto jazdí normálnym štýlom stále, nemusí si s letnými teplotami nijako lámať hlavu. Majitelia vozidiel značky Tesla, ktoré aj v lete predhrievajú batérie kvôli rýchlejšiemu nabitiu, by mali ideálne naplánovať svoju cestu v aplikácii, nech auto vopred vie, kedy má predhrievať a kedy chladiť. A na záver pridáva Jan Dedek radu: „Ak máte garáž a v nej 25 stupňov, je ideálne si auto tesne pred jazdou dobiť na sto percent a celé si ho vopred vychladiť. Keď potom prídete na nabíjačku a viete, že sa zdržíte napríklad hodinu na obed, vyberte si namiesto hyperchargeru s výkonom 250 kW pomalšiu päťdesiatkilowattovú nabíjačku, ktorá akumulátor tak tepelne nenamáha a pomalšie nabíjanie je väčšinou aj lacnejšie.“