Mnohí motoristi si pamätajú tankovanie pripomínajúce návštevu rafinérie. Ostrý zápach na benzínke možno pozorovať aj dnes na starších staniciach bez adekvátnej technológie. Benzínové čerpadlá na mnohých staniciach sú našťastie už vybavené zariadením na rekuperáciu škodlivých pár. Benzínové výpary horia pri koncentrácii medzi 2 a 8 %. Ak je koncentrácia plynov nižšia než 2 %, vo vzduchu nie je dostatok paliva na udržanie plameňa. Z opačnej strany, ak koncentrácia prekoná 8 %, naznačuje to nedostatok kyslíka na zapálenie benzínových výparov, takže opäť nedôjde k požiaru. Pravdepodobnosť dosiahnutia “správnej” koncentrácie benzínových pár v prítomnosti tepla a okysličovadla je teda veľmi nízka. Pravdepodobnejší scenár požiaru je, ak by palivo vytieklo z nádrže a prišlo do kontaktu s dostatočne horúcim materiálom. Rozdiel teplôt medzi tým, kedy máme zapnutý motor a kedy ho vypneme a do pár minút začneme tankovať, je absolútne minimálny. Nie je dôvod na netankovanie s bežiacim motorom.
Do kategórie striktne zakázaných vecí, aj z hľadiska zákona, ale patrí fajčenie pri tankovaní. Ďalším potenciálnym zdrojom vznietenia môže byť katalyzátor, ktorý čistí výfukové plyny motora. Staršie modely sa dokázali zahriať na relatívne bezpečnú teplotu približne 750 °C, zatiaľčo niektoré novšie katalyzátory sú navrhnuté na prevádzku pri teplotách až 900 °C. Keďže sú umiestnené hlboko vo výfukovom systéme, dnes aj príkladne odizolované, rýchlo sa ochladzujú, a preto nepredstavujú výrazné riziko.
Tou najzávažnejšou nevýhodou, prečo nenechať naštartovaný motor pri tankovaní, je riziko krádeže auta samotného, osobných vecí či iných cenností z auta. Nehovoriac o tom, že ani z hľadiska ekológie nie je motor bežiaci na voľnobehu zrovna to najšťastnejšie riešenie. Ak sa však pozrieme na tento mýtus z hľadiska bezpečnosti, nič vám pri tankovaní nehrozí.