Pôžičky a úvery majú najčastejšie vysokoškoláci (50 %), ktorí si zároveň výrazne častejšie požičiavajú sumy nad 40 000 eur. Výška záväzkov rastie spoločne s príjmom domácností, pričom najčastejšie sú zadlžení obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja (59 %, resp. 52 % domácností), ktorí si požičiavajú aj najvyššie sumy. Najmenej dlžníkov žije v Trenčianskom kraji (31 %). Sú to najmä ľudia zamestnaní v odbore lesníctva a poľnohospodárstva, nasledovaní pracovníkmi v priemysle a stavebníctve. Najmenej si pôžičky berú zamestnanci zo zdravotníctva. Najväčší podiel záväzkov nad 40 000 eur majú ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.
Slováci si dlhodobo požičiavajú predovšetkým v súvislosti s bývaním. V 37 % ide o kúpu bytu či stavbu domu (mierny medziročný pokles z 39 %) a následne o rekonštrukciu bývania (28 % oproti minuloročným 26 %). Nasledujú úvery na nákup vozidla s necelými 18 %, čo je mierny pokles oproti vlaňajšiemu prieskumu. Zatiaľ čo na bývanie si prakticky rovnakou mierou požičiavajú ženy aj muži, v úveroch na vozidlá výrazne prevažujú muži (23 % oproti 12 %). Záväzky spojené s bývaním majú predovšetkým ľudia v produktívnom veku. Podľa prieskumu 13 % úverov slúži na uhradenie iných dlhov. Také pôžičky si navyše najčastejšie berú mladí ľudia a seniori – obe tieto vekové kategórie môžu mať obmedzené možnosti ich splácania a hrozí im, že sa dostanú do dlhovej pasce. Ďalším varovným výsledkom je rastúci počet úverov pre potreby iného člena rodiny z 3 % na 7 % úverov a, bohužiaľ, rovnako ako v minulom roku zďaleka najviac takých úverov majú ľudia v dôchodkovom veku.
Dlhodobo Slovávi prakticky nepotrebujú úvery na oblečenie, lieky a lekársku starostlivosť, potraviny alebo školské pomôcky pre deti. Neberú si spravidla ani úvery na dovolenku, darčeky alebo zábavu. Každá dvadsiata domácnosť (5 %) však potrebuje pôžičky na úhradu pravidelných platieb, ako je nájom alebo účty za energie.
